Moniku Berényiovú Lamiovú poznáme ako autentickú, naivnú umelkyňu s realistickým a autonómnym štýlom.

Zaujíma ju predovšetkým detský a dospelý dedinský život, jeho rytmus, ako aj každodenné činnosti, zvyky, či zmeny ročných období. Obrazy stvárňujú predovšetkým tradície prežívané kolektívnym vedomím. Maliarka aj etnograficky vierohodne podáva ten ustálený zážitok, akúsi večnú spomienku... Adresát sa týmto spôsobom stáva súčasťou niekdajšieho každodenného sveta daného regiónu, ktorého prvky nachádzame aj dnes – zneli lichotivé slová riaditeľky Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Kataríny Királyadresované v tomto roku jubilujúcej, 70-ročnej dcére významnej osobnosti slovenskej komunity v Maďarsku Štefana Lamiho, M. Berényiovej Lamiovej.

V Slovenskom inštitúte v Budapešti na otvorení výstavy s názvom Dedičstvo na skle 6. marca sa prihovorila aj jeho riaditeľka Ildikó Siposová. Spomenula, že toto umenie okrem talentu potrebuje aj veľkú dávku zručnosti. Pripomenula, že maľba na sklo je známa zo starého Egypta, až v 6. storočí nášho letopočtu sa stala súčasťou sakrálneho a postupne ľudového umenia. Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková vo svojom príhovore vyzdvihla, že mnoho zobrazených tém je dnes len spomienkou, dedičstvom.

Umelkyňa, ktorej diela organizátori onedlho zvečnia aj vo fotoalbume, na podnet svojho otca, na základe vlastných skúseností a rozprávania začala maľovať dedinské žánre, najmä sedliacke práce, ľudové obyčaje a detské aktivity. K autentickosti so svojimi spomienkami dopomohli starí obyvatelia. Na otvorení výstavy odzneli piesne a melódie z povodia Galgy, ako aj najobľúbenejšia pesnička Š. Lamiho Večer je, večer je. Zahrala ich kapela Csibaj Banda, v ktorej na kontrabase hral syn a na klarinete vnuk maliarky.

Expozícia zostavená z 20 obrazov rozdelených podľa štyroch ročných období a 12 fliaš znázorňujúcich svadobné obyčaje, detské práce, pradenie a pišpecké motívy bude otvorená do 6. mája 2019.

AR

Foto: autor