Maliar Martin Kizúr nachádza inšpirácie pri Koralovom mori

Uplynulo už viac ako dvesto rokov od prisťahovania novohradských Slovákov do Kovačice v srbskom Banáte. Po viac ako dvesto rokoch sa Slováci v Kovačici rozrástli do veľkého počtu. V terajšom okresnom mestečku Kovačica s takmer sedemtisíc obyvateľmi majú Slováci nielen početnú prevahu, ale si v ňom všestranne zachovávajú národnú identitu.

Rodina kovačických Kizúrovcov patrí medzi prvé, ktoré zakladali terajšie stredisko banátskych Slovákov. Popri plejáde svetoznámych insitných umelcov, ktorí vyrástli v tomto prostredí, dali o sebe vedieť aj akademickí maliari. Jedným z nich je slovensko- austrálsky akademický maliar Martin Kizúr. Narodil sa 1. februára 1957 v Kovačici, a je už ôsmou generáciou Kizúrovcov, ktorí sa pred dvesto rokmi usadili na šírej banátskej rovine. Po absolvovaní základnej školy a gymnázia v rodisku, roku 1981 vyštudoval grafiku na Fakulte výtvarných umení v Belehrade a tam roku 1985 absolvoval aj postgraduálne štúdium. Už ako študent bol laureátom Ceny za kresbu fakulty a Univerzitnej ceny Univerzity výtvarných umení v Belehrade. Po návrate do rodiska pôsobil ako výtvarný pedagóg na gymnáziu a ako kustód Galérie insitného umenia, pre ktorú vypracoval i ochrannú známku.

V rokoch 1979 – 1989 uskutočnil niekoľko zahraničných študijných ciest na Slovensko a štátov západnej Európy. Zaoberal sa ilustráciami, ktoré uverejňoval vo viacerých slovenských periodikách vychádzajúcich vo vtedajšej Juhoslávii. Počas pobytu v rodnej krajine mal osem samostatných výstav. Grafické listy Martina Kizúra sú doteraz v stálej expozícii súčasného slovenského výtvarného umenia v Srbsku - Galérii K. M. Lehotského na petrovskom gymnáziu. V roku 1987 ma ako kustód Galérie insitného umenia v Kovačici sprevádzal po vystavených obrazoch a tiež zbierkach, a to v prítomnosti majiteľa vtedy začínajúcej súkromnej Galérie Babka – Pavla Babku. Pozval ma aj na návštevu svojho ateliéru v rodnom dome, kde mal práve rozpracovaný obraz o príchode Slovákov na Dolnú zem, ale už aj ukážky svojich malieb zameraných na moderné umenie. Z Kovačice som si vtedy od neho priniesol jeho štyri menšie kubizmom a expresionizmom stvárnené grafiky a realistický obraz typickej dalmatínskej mestskej uličky, stvárnený pastelom. Vtedy padla reč aj na jeho a Babkovu návštevu obcí v Novohrade, skadiaľ pochádza najviac rodín Kovačičanov. Kým Pavel Babka vedel o svojom rodinnom pôvode v Príboji, Martin Kizúr prišiel na svoje korene v dnes už vyľudňujúcej sa obci Nedelište. A obaja sa tešili na plánovanú návštevu. S Martinom Kizúrom som sa následne stretol roku 1988 aj v Bratislave, kam prišiel s vtedy s najväčšou osobnosťou kovačickej insity Martinom Jonášom, kde boli hosťami Odboru zahraničných Slovákov Matice slovenskej. Čas plynul, a, žiaľ, plánovanú a ohlásenú cestu do Novohradu s väčšou skupinou Kovačičanov uskutočnil roku 1991 iba Pavel Babka, teraz majiteľ súkromnej Galérie Babka, ale už bez Martina Kizúra, ktorý sa v tom roku vysťahoval do Austrálie. V Juhoslávii v tom čase začalo platiť známe, že kde zbrane rinčia, tam múzy mlčia, a to zasiahlo aj tvorbu tohto umelca. Počas bratovražednej vojny, ktorá vypukla medzi národmi v bývalej Juhoslávii, sa Martin Kizúr s rodinou rozhodol hľadať pokoj a tvorivú slobodu u protinožcov. Usadili sa v Melbourne, kde už v tom čase žila početná komunita Slovákov, z ktorých najviac pochádzalo z Vojvodiny. Po sedemročnom pobyte v tomto meste sa rodina presťahovala.

Po štvrťstoročí nastal čas, keď po Kizúrovom trvalom usadení a etablovaní v Austrálii, sme sa na diaľku elektronickou poštou spojili, a takto som sa mohol viac dozvedieť o živote jeho rodiny a zvlášť o jeho tvorbe. V Melbourne, v štáte Viktória našiel nový domov a pokračoval v štúdiu nových umeleckých technológií. Roku 1993 na Royal Melbourne Institut of Technology doštudoval počítačový grafický dizajn a úspešne sa uviedol do umeleckého života Austrálie. Stal sa členom Združenia výtvarných umelcov Austrálie a začal vystavovať na spoločných výstavách. Už roku 1992 mal prvú samostatnú výstavu z prinesených prác a grafík v Gabriel Gallery v Melbourne. Bola to jeho deviata samostatná výstava po ôsmich expozíciách v Juhoslávii. Desiatu a jedenástu samostatnú výstavu mal roku 1997 v Melbourne, a to v Kingstron Arts Centre, Moorabbin a v Spencer Fine Art, Patterson Lakes. Martin Kizúr sa roku 1998 s rodinou presťahoval zo štátu Viktória do tropického pásma North Queensland, do mesta Townsville, kde má teraz svoje štúdio. Donedávna tam na James Cook University prednášal grafický dizajn a multimédiá. Teraz, keď má už svoje štúdio, nainštalovanú svoju stálu výstavu, ktorú časom mení a dopĺňa novými dielami, profesionálne tvorí a vystavuje doma. V Townsville nastali veľké zmeny v jeho umení. Na prvom mieste sú to farby, ktoré zosilneli pod vplyvom tropického podnebia, najmä svetla. Neďaleko jeho terajšieho bydliska sa v Koralovom mori nachádza ostrov Magnetic Island, kam často odchádza, aby získal pre umelcov nevyčerpateľnú inšpiráciu. Je len samozrejmé, že sa zúčastňuje mnohých výstavných podujatí v meste, krajine a v zámorí.

Hoci žije a pôsobí na najvzdialenejšom kontinente, s rodnou krajinou je stále v spojení, dvanásťkrát vystavoval na Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku, ktoré od roku 1991 organizuje Galéria Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. Vcelku mal 15 samostatných výstav, z toho už sedem v Austrálii a jeho obrazy boli prezentované na viac ako sto kolektívnych výstavách. Za najväčšiu zmenu v novom prostredí považuje rozšírenie svojich obzorov aj tým, že sa mu svet ukázal v novom svetle, ako ho dovtedy poznal. Kurátor jeho výstavy Dve ročné obdobia Eric Nasha v katalógu výstavy okrem iného uviedol: „Kizúrov európsky pôvod má tiež význam v prístupe a v postupe jeho maľovania. Jeho práce, aj keď sú inšpirované prítomnosťou tropického domova, silno sú ovplyvňované poznatkami umenia 20. storočia, ktoré považuje stále za nedokončené. Badateľné je to na jeho kompozíciách, z pohybu štetca“.

V novej krajine, v novom prírodnom prostredí nadobudol výtvarný prejav Martina Kizúra nové dimenzie a tak výtvarný kritik Vladimír Valentík jeho tvorbu po odchode do Austrálie vníma takto: „Druhé obdobie vo výtvarnej tvorbe Martina Kizúra, ktoré môžeme pomenovať i austrálskym, je poznačené určitými zmenami v jeho výtvarnej poetike. Štruktúra obrazu zostáva síce rovnaká, ale farebnosť jeho obrazov je silnejšia a výraznejšia, zrejme pod vplyvom nových farieb, ktoré odhalil pod austrálskym slnkom. Toto obdobie je poznačené i zvýšeným záujmom o novú výtvarnícku techniku – počítačovú grafiku a grafický dizajn. Okrem toho Martin Kizúr omnoho viac maľuje, a to akrylovými farbami, ktoré sa mu po jeho presťahovaní do Townsville stali základnou maliarskou technikou. V rámci pobytu v Austrálii sa zrejme črtá osobitné obdobie od roku 1998 po presťahovaní do tropického pásma a večného leta. V Townsville akoby znovu odhalil prírodu a more a začína upúšťať od svojej kolážovej kompozície obrazov, odhaľujúc a uprednostňujúc nové prirodzené tvary a nový kolorit. Najnovšie jeho pôvodná výtvarná poetika sa znovu objavuje rozšírená o novú skúsenosť“, zhodnotil nový trend v diele Martina Kizúra Vladimír Valentík, dolnozemský výtvarný kritik. V novopostavenom rodinnom dome založil si svoje nové, veľké štúdio, kde sa v pokoji venuje svojmu umeniu. Jeho súčasťou je aj výstavná sieň so stálou výstavou jeho obrazov, ktorú navštevujú záujemcovia a kupci. A nám ostáva dúfať, že tento slovensko- austrálsky akademický maliar si do konca svojej tvorivej činnosti predsa nájde čas a Novohrad, ktorý nestihol v nedávnej minulosti navštíviť, navštívi, a podarí sa mu nájsť stopy po svojich novohradských predkoch. K tomu môže prísť vtedy, keď sa uskutoční zámer Vladimíra Valentíka, usporiadať v Bratislave medzinárodnú výstavu obrazov slovenských akademických maliarov žijúcich v zahraničí.

Ján Jančovic

Foto: autor, archív M. Kizúra, kulpin.net