Békešská Čaba bola aj tohto leta dejiskom doškoľovania ľudových umelcov dolnozemského regiónu. Pod taktovkou vedúcej Spolku ľudového umenia Békešskej župy Anny Pálovej sa stretli účastníci túžiaci po ďalších vedomostiach a zručnostiach v oblasti výšivky, výroby pasománu, tkania i ďalších odvetví tvorby a krášlenia textílií, či krásnych predmetov do domácnosti z dreva a keramiky v niekdajšom kultúrnom stredisku čabianskych tehelní, nazývanom jednoducho len Tehla, aby na nič nedbajúc nahliadli do ďalších tajov ľudového umenia.

Tvorivý tábor výšivkárov, tvorcov ručnej výroby pasománu, ozdobnej šnúry na odev, mentiek, tkáčov, drevorezbárov, hrnčiarov a výroby bižutérie a tkanie korálikov sa uskutočnil v dvoch termínoch, 13.-17. a 20.-24. júla. Za mimoriadnych okolností sa neustále upratovalo, dezinfikovali priestory a rúška mali na tvárach spočiatku všetci, potom takmer všetci, lebo disciplína trocha poľavila.

Výšivky piatich regiónov

– Ako sa vydaril tábor výšivkárov? – opýtala som sa majsterky ľudového umenia Anny Illésovej Boťánskej, vedúcej výšivkárskej tvorby, známej vedúcej tvorivej čabianskej skupiny Rozmarín.

– Môžem povedať, že vynikajúco sa vydaril, aj napriek tomu, že tento rok sme vzhľadom na bezpečnostné opatrenia zorganizovali komornejšie podujatie. Nebolo nás toľko, ako po iné roky. V prvom turnuse bolo 30 a v druhom 17 vyšívajúcich účastníkov.

– Pokiaľ som dobre počula, nasadili ste účastníkom tvrdé tempo. Za päť dní výšivky piatich regiónov. Zoznámiť sa, objaviť a zapamätať si vzory, nacvičiť si steh, klobúk dolu!

– Nepochybne. Boli sme nielen v piatich regiónoch, ale sme rozoberali aj také vyšívacie techniky, ktoré sú vlastné viacerým regiónom. Napríklad vykrajovaná alebo vystrihovaná technika. Tá je známa vo všetkých regiónoch niekdajšieho Uhorska, je vlastne univerzálna. Tvary a vzory sú typické pre jednotlivé regióny. Okrem toho Vera Zuberecová z Vojvodiny učila frekventantov tábora vykrajovanú techniku voľnej kresby, ale aj techniku, ktorej sa hovorí panská výšivka. Voľakedy ju používali na svoje odevy vyššie stavy, panské vrstvy, ale vyšívali sa aj na cirkevné ornáty, kostolné okrasné plášte, obrusy. Typické sú s granátovými jablkami, či ľaliami a s množstvom zlatej a striebornej nite. Tiež sme pomyselne zavítali do Gemera, aby sme oboznámili vyšívačky s uzlíkovou výšivkou, ktorá vyzerá, akoby na látku boli poprišívané perličky. Výdatne mi pomáhala Anikó Jeneiová. Ani by som tridsiatim účastníkom nedokázala pomôcť. Je mojou spolupracovníčkou v akreditovanom nadstavbovom štúdiu Výšivky, kde učí strojovú výšivku. Počas ostatnej prehliadky ľudovo-umeleckej tvorby boli ocenené práce krúžku Rozmarín s prenesenými vzormi chorvátskych čepcov na bytové doplnky. Samozrejme, účastníci tábora ich chceli bližšie spoznať, preto sme venovali tejto téme jeden deň. Venovali sme sa aj ďalšej slovenskej téme, ktorou je detvianska výšivka. Aj práce s detvianskymi motívmi, ktoré sme vyšívali s Idou Takáčovou, získali ocenenie poroty. Tiež je to veľmi jednoduchá a zároveň elegantná technika. Podarilo sa mi zohnať mimoriadne krásnu ľanovú látku, sivú, pásikavú, ktorá je dokonalým, efektným podkladom.

– Spomínam si, že sme o tej látke hovorili. Koľko metrov ste jej kúpili?

– Celý kotúč, hádam 25 metrov, ale už z nej nemám, a koľkí by ešte chceli! Je ako stvorená pre dnešnú dobu, keď majú ženy málo času vyšívať. Aj málo vzorov sa ukáže efektne. Bola to mimoriadna kúpa, žiaľ, viac ani nemali.

– Odporúčate svojim „žiačkam“, aké farby majú skombinovať? Aký podklad, s akou niťou sa spolu hodia?

– Podaktorí majú vyhranené predstavy. Vedia, aké farby prevládajú v ich byte, v okolí. Ďalší sa ma pýtajú, čo použiť, aké zvoliť farby podkladu, aké nite, hodvábne, vlnené. Keďže som aj učiteľkou výtvarnej výchovy, neraz zabŕdame aj do oblasti estetiky.

– Tábor je vlastne akýmsi sústredením nádejných autorov ľudovo-umeleckej tvorby. Boli medzi účastníkmi takí, ktorí zbierali nápady pre svoje ďalšie súťažné práce?

– Zjavne, veď sa mnohí z nich zúčastňujú prehliadok a súťaží. Na takýchto stretnutiach hľadajú aj motívy, aj nápady, aj isté inštrukcie, kde nájdu ďalšiu inšpiráciu, zdroje inšpirácie, možnosť sa doučiť, čo ešte treba. Ba aj nové priateľstvá vznikajú, ktoré majú trvanie aj na mnoho desaťročí. Napríklad jedným z dôvodov účasti v tábore je aj to, že sa v Békešskej Čabe stretnú priatelia z rôznych kútov krajiny. I zo zahraničia. Vracajú sa každoročne, aj dovolenku si naplánujú na termín tábora. Tak k nám dlhé roky chodievali Martinčania.

– Aký je priemerný vek účastníkov? Mne sa tak vidí, akoby sa mohli venovať časovo náročnej činnosti, ako vyšívanie bezpochyby je, len starší ľudia, poväčšine ženy.

– Výšivka je skutočne veľmi podrobná činnosť a vyžaduje naozaj veľa času. Prislúcha najmä ženám a priznajme si, v súčasnosti majú ženy viac úloh, než „len“ starať sa o domácnosť a deti. Zastávajú dôležité miesto vo finančnom zabezpečení rodiny. Preto medzi vyšívačkami považujeme už aj tridsiatničky – štyridsiatničky za mladé tvorkyne. Našťastie, potreba sebarealizácie speje k tomu, že ihlu a niť objavujú aj mladšie, ba aj najmladšie generácie.

– Tohto roku sa nebudete prezentovať na Budínskom hrade, lebo nebude dosiaľ tradičná výstava, ktorej predchádza aj súťaž ľudovo-umeleckej tvorby. Nie sú členky békeščabianskeho krúžku Rozmarín sklamané? Vediete ich desaťročia a vždy sa ukážete s niečím novým.

– Teraz nepôjdeme na hrad. Do konca augusta však musíme poslať súťažné práce na Celoštátnu výstavu ľudovo-umeleckej tvorby. Samotná výstava sa bude konať až na budúci rok, ale dovtedy budú prebiehať regionálne kolá a do konca mesiaca posielame súťažné práce do nášho regionálneho kola. Spomedzi prihlásených vecí vyberú najkrajšie v regióne, ktoré potom postúpia do celoštátneho kola a tie najjedinečnejšie budú prezentované na celoštátnej výstave. Nemusia to byť nové práce, môžu byť zaslané aj také diela, ktoré už hoci aj získali nejaké ocenenia, uznanie. Okrem toho sme sa s mojou kolegyňou Evou Györfiovou zúčastnili súťažného programu Tvoriví pedagógovia, ktorý sa uskutočnil v Makove. Aj tam sme získali cenu, len neviem presne, akú. Práve v čase odovzdávania ocenení som už viedla tábor.

– Po iné roky bolo v tábore veľa ľudí, tohto roku ich bolo menej. Ako na nové podmienky reagovali účastníci?

– Organizátorka tábora urobila anketu medzi účastníkmi. Mali odpovedať, ako sa im páčilo teraz a ako po iné roky. Ohlas bol veľmi dobrý. Účastníci mali radi aj masové tábory v minulosti, lebo tým boli veľkolepejšie, inšpiratívnejšie. Tento posledný označili za veľmi príjemný. Vraj vďaka menšiemu počtu účastníkov mal rodinnú atmosféru.

Erika Trenková

Foto: K. Illés, J. Pepová