Zákutia, neobývané štvrte, bývalé priemyselné objekty, opustené areály s budovami, schátralé továrne, ale i obyčajné parkové domy, veľkosklady. Pre väčšinu ľudí obyčajné miesta, ale pre slovenského maliara Juraja Floreka predstavujú práve tieto objekty ateliér. Stačí, ak ho na tomto mieste zaujme obyčajný kamión, rebrík, či nákladný vozík a maľba je na svete. Podľa slov J. Floreka sa ako mladý maliar snaží vyhýbať akademickej maľbe, kombinuje klasický prístup plenérovej maľby v kombinácii so súčasným mestským prostredím.
Práve takto vznikol aj cyklus Pekné tiene, tvorí ho 10 dvojíc obrazov, ktoré vznikli v roku 2020 v periférnej časti XIII. obvodu, v bývalej robotníckej štvrti s fabrikami, kde sa dnes nachádzajú veľkosklady, priemyselné budovy, ktoré sa menia na administratívne centrá. Diptychy, teda dvojice obrazov zobrazujú identické prostredia, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť rovnaké, ale v meniacom sa čase sú na nich zaznamenané zmeny, napríklad zmena tieňov, iný pohyb, farby, či zmiznutý objekt. Autora zaujali zaparkované prívesy kamiónov, prepravné vozíky, ale aj scéna typická pre dnešnú „lockdownovú“ dobu, akými je prázdna terasa kaviarne so stoličkami opretými o stoly. Ide najmä o výjavy, ktoré si v reálnom živote všimne len málokto, ale na Florekových plátnach fungujú ináč. Príjemná farebnosť, plastická olejomaľba navodzuje pocit pohody, ktorú cítiť aj napriek nie príliš atraktívnej téme a prostrediu.
Na druhej strane vyprázdnenosť, ktorá je príznačná pre autorove práce, nadobúda v dnešných časoch nový rozmer a evokuje pocit osamelosti. Autor cez svoj osobne zažitý proces maľovania sprostredkúva nový pohľad na obyčajné javy a miesta, ktoré v každodennom živote ani len nevnímame. Cez Florekove obrazy môžeme zažiť dobrodružstvo objavenia krásy post-industriálnej krajiny tam, kde ju nečakáme a nehľadáme – napríklad v odľahlých častiach XIII. obvodu Budapešti.
Juraj Florek sa venuje krajinomaľbe už niekoľko rokov. Podľa jeho slov, je s mestským životom mimoriadne prepojený, už v mladosti sa totiž venoval maľbám vo forme graffiti, ktoré zanechával najmä v urbánnom prostredí Dolného Kubína, odkiaľ pochádza a ktoré v ranej mladosti veľmi rád spoznával. Tu možno hľadať príčiny jeho fascinácie a túžby vyhľadávať, skúmať a maľovať obyčajné miesta v neobyčajnom duchu. Svoje rozsiahle bádanie a výpravy zhrnul v knihe Prevádzači – Urbex na Slovensku, ktorá vyšla v roku 2018. Autor sa v knihe venuje objasneniu pojmu Urban Exploration, ako aj krátkej histórii Urbexu vo svete, ako aj na Slovensku. Stalker alebo po slovensky prevádzač je novodobý dobrodruh, ktorý rád vstupuje do zakázaných a opustených zón alebo objektov. Označenie Stalker sa v dnešných dňoch často používa ako metafora na novodobého mestského prieskumníka. Prieskumníci trávia hodiny prehrabávaním sa mapami a článkami, aby sa dopátrali ku konkrétnej zabudnutej lokalite, ktorú podľa nich stojí za to objavovať. Ich podrobný výskum pokračuje samotnou návštevou objektov alebo miest, ktoré im poskytujú množstvo autentických artefaktov. Dôležité je poznamenať, že prieskumníci nezasahujú do prostredia, nič si z miesta neodnášajú, chodia tam primárne za estetikou a zážitkom.
Podľa J. Floreka, najlepší spôsob, ako prejsť regióny celej našej krásnej krajiny, je poznať v každom regióne niekoho, kto pozná vo svojom meste každú dieru v chodníku a prevedie vás nepoznanými lokalitami. A tak sa aj stalo. Vďaka svojej kamarátskej povahe Juraj postupne navštevoval ľudí – prevádzačov, ktorí ho previedli najbizarnejšími lokalitami svojho regiónu, alebo sa s ním podujali preskúmať nejaký nový.
Svoje plenérové výpravy si dopredu plánuje a ani nepriaznivé počasie ho neodradí od práce vonku. Počas víkendov veľmi rád chodí na dlhé prechádzky mestom, na tzv. urban walking, hľadá miesta, ktoré môže neskôr zachytiť aj na svojich maľbách.
Urban Exploration je spoločensky prínosná aktivita. Prieskumníci bývajú často poslednými návštevníkmi a dokumentaristami významných a podivuhodných lokalít potichučky vyčkávajúcich na svoj zánik.
Celá doterajšia autorova tvorba sa sústreďuje na plenérovú maľbu mestskej krajiny. Juraj Florek hovorí: „Žáner krajinomaľby, nie je prežitý a má v súčasnosti rozsiahle pole objavovania námetov a technických prístupov. Môj dlhodobý zámer je pozdvihnúť povedomie o žánri mestskej krajinomaľby, ktorá je na okraji záujmu.“
Vyššie spomínaný cyklus obrazov Pekné tiene je do 28. 5. 2021 prístupný v bratislavskej Galérii Čin Čin. Projekt vznikol aj za podpory Slovenského inštitútu v Budapešti. Kurátorkou výstavy je Dorota Vlachová.
(DČ)
O Jurajovi Florekovi v skratke
Juraj Florek sa narodil v roku 1986, žije a pracuje v Budapešti. V rokoch 2009 – 2010 študoval na odbore maliarstva na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Florek absolvoval výmenný pobyt na Univerzite v Castilla la Mancha. Od roku 2011 absolvoval Florek individuálne výstavy vo svojej domovskej krajine, ako aj v Poľsku, Českej republike, Rumunsku a Rusku. V roku 2014 získal 1. cenu za maľbu pre mladého umelca od Nadácie VÚB v Bratislave a v roku 2019 štipendium Nadácie Elizabeth Greenshields Foundation v kanadskom Montreale.
Foto: Facebook, artalk.cz