Kým vonku na ulici už druhý deň bez prestávky pršalo, 26. februára vo výstavnej sieni Slovenského inštitútu v Budapešti svietilo slnko. Spomienky na horúce leto, dych a pot troch ročníkov Medzinárodného slovenského výtvarného tábora sú určite zachytené a zvečnené na plátne. Slovenský inštitút v Budapešti spolu s predsedom Slovenskej samosprávy vo Veľkom Bánhedeši Jánom Pepom usporiadali vernisáž putovnej výstavy obrazov z letného výtvarného tábora vo Veľkom Bánhedeši.
Vernisáž otvorili hostiteľ akcie, prvý tajomník Veľvyslanectva SR Viktor Petrašovský a gestor podujatia, parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik, ktorý vo svojom privítacom príhovore vyslovil radosť, že milovníci umenia prišli v hojnom počte na výstavu, ktorú otváral už sedem ráz po celom Maďarsku, ale v Budapešti sa prezentuje po prvýkrát. „Nápad zorganizovania kreatívneho týždňa pre slovenských umelcov pochádza od Jána Pepa, ktorý ma vyhľadal, aby som pomohol v realizácii tábora. Vo Veľkom Bánhedeši, kde pred repatriáciou v rokoch 1946 – 47 žilo 2800 ľudí a z toho 80% sa hlásilo k slovenskej národnosti, dnes žije 1200 obyvateľov a z toho 7% sa hlási za Slováka. Janko chcel vrátiť slovenčinu do ulíc dediny pomocou umenia a umelcov zo Slovenska, čo sa aj podarilo, veď aj tí Bánhedešania, ktorý sa nenaučili po slovensky, hľadali pri stretnutiach s výtvarníkmi spomienky, výrazy, ktoré počuli pradávno od svojich predkov. Musím priznať, že aj Janko Pepo sa bál ozvať po slovensky ešte na záverečnej vernisáži prvého tábora pred troma rokmi, ale o rok neskôr už hovoril suverénne, bez problémov. Takže si myslím, že jeden z cieľov tábora, vrátiť slovenčinu do ulíc dediny, sa podarilo dosiahnuť.“ A. Paulik sa podelil aj so svojimi osobnými dojmami z vystavených diel: „To, čo vidíme okolo seba, je výber z troch ročníkov tábora. Väčšina umelcov cestovala do Veľkého Bánhedeša 200-300 km zo severu. Vpadli do 40-stupňovej horúčavy a bolo jasne vidieť, že ich tá naša dolnozemská horúčava zarazila, asi také teploty na Slovensku ešte nezažili. Inšpirácia, ktorá vychádzala z horúčav bola očividná, ale vznikli aj také maľby, kde inšpiráciou bola práve doma zanechaná krajina, Tatry. Maľovali aj okolie Bánhedeša, keďže boli na exkurziách po okolí, v Békešskej Čabe, Slovenskom Komlóši ale aj v Mezőhegyesi, kde navštívili žrebčinec. Okrem krajiny maľovali aj ľudí, deti, domy, kostoly a všetko, čo ich inšpirovalo. Som rád, že na všetkých siedmich vernisážach sa zišlo pomerne veľa ľudí s rôznymi vedomosťami, očakávaniami a prístupom k umeniu, ale každý si našiel to, čo sa mu páčilo. Teda nápad, pozvať viacero umelcov, na pracovný pobyt, a to, čo za týždeň vytvoria, ukázať svetu na putovnej výstave, sa naozaj osvedčil. Pevne verím, že aj teraz si každý z vás medzi vystavenými dielami nájde svoj obľúbený obraz. Prajem Jankovi Pepovi a Bánhedešanom, aby táto novodobá tradícia pokračovala naďalej, aj v širšom rozsahu, veď už pozývajú slovenských umelcov nie iba zo Slovenska, ale aj z Rumunska, Srbska i z Kanady. Myslím si, že je tu čo pozerať, k tomu vám prajem krásny umelecký zážitok, a želám si, aby sme sa stretli i inokedy na podobných výstavách.“ Po úvodných slovách nasledoval krátky hudobný program flautistky Blanky Krcsmériovej, dcéry Jána Krcsmériho, dirigenta Komlóšskej mládežníckej dychovky. Po jemných melódiách si každý mohol pozrieť výstavu, porozprávať sa so zúčastnenými umelcami, vypiť pohár vína a ochutnať dolnozemskú klobásu. Na akciu zavítali aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku Pavol Hamžík a predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, priatelia umelcov a organizátorov a milovníci umenia z celého Maďarska.
Vystavujúcimi umelcami zo Slovenska, Srbska, Rumunska a Kanady sú Alena Adamíková, Miroslav Bartoš, Zuzana Bobovská Bošková, Miroslava Cabanová, Vinona Dudok, Eva Grendelová, Ana Hekkelová, Ján Huňady, Margita Janštová, Zdenka Mária Madacká, Tímea Mihalidesová, Katarína Molnárová, Danica Pružincová, Rudolf Rabatin, Ingrid Susková, Mária Štefanková, Jaroslav Uhel a Eva Wilsonová.
Výstava je prístupná verejnosti v Slovenskom Inštitúte v Budapešti do 27. marca.
(ik)
Foto: autorka