V Békešskej Čabe sa pri príležitosti Dňa maďarskej kultúry uskutočnila udalosť, ktorá do priestorov župnej knižnice vniesla svet farieb a emócií. Výstava s názvom Farby s dušou, otvorená 24. januára, predstavuje diela štyroch amatérskych umelcov, ktorí našli spoločný priestor pre svoju tvorbu práve v tejto inštitúcii.

Podujatie otvoril riaditeľ Župnej knižnice v Békešskej Čabe Zoltán Juhász. Pripomenul historický význam 22. januára 1823, kedy Ferenc Kölcsey dokončil rukopis maďarskej hymny. Zdôraznil, že knižnica sa dlhodobo snaží prezentovať výtvarné a literárne hodnoty, pričom jej rušné chodby slúžia ako vynikajúci výstavný priestor, kde sa umenie stretáva s každodenným životom návštevníkov. Vyzdvihol nadšenie a úprimnosť amatérskych tvorcov, ktorí tvoria zo srdca a svojimi dielami sa snažia prepojiť svet umelca s vnímaním diváka. Túto umeleckú skupinu reprezentuje združenie AmArt, ktoré vzniklo koncom roka 2025 ako spoločenstvo štyroch tvorivých osobností. Názov AmArt v sebe spája slobodu tvorby a vnútorný impulz, ktorý autorov vedie k vyjadrovaniu sa prostredníctvom farieb. Hoci každý z členov – Zsanett Baldaová, Viki Diricziová, Anikó Dutkonová a Eduárd Spinu – pristupuje k plátnu s iným videním sveta, spája ich zvedavosť a radosť z tvorenia. Ich spoločná výstava nie je prezentáciou uzavretých odpovedí, ale skôr otvorenou a úprimnou ukážkou procesu učenia sa, experimentovania s novými technikami a hľadania vlastných umeleckých ciest. Väčšina členov skupiny má silné puto k Békešskej Čabe, čo dodáva ich spoločnej iniciatíve dôležitý lokálny rozmer. Absolventka čabianskeho slovenského gymnázia, bývalá predsedníčka Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku a amatérska maliarka Anikó Dutkonová sa k iniciatíve AmArt pripojila ako druhá v poradí a odvtedy zohráva v skupine významnú úlohu. Jej tvorba sa zameriava predovšetkým na figuratívnu maľbu a hlboké prežívanie emocionálneho obsahu. Pre Anikó nie je maľovanie len o výslednom obraze, ale o neustálom rozvoji a vedomej ceste hľadania. Jej diela na tejto výstave sú dôkazom odvahy experimentovať s rôznymi náladami a témami, pričom sa snaží o autentické zachytenie momentálnych pocitov. V krátkom rozhovore Anikó prezradila, že hoci tvorila už v detstve, k intenzívnej maľbe sa vrátila až pred dvoma rokmi, keď hľadala spôsob, ako vypnúť po náročných dňoch. Rozhodujúcim impulzom bolo pre ňu zážitkové maľovanie, ktoré v nej prebudilo nezastaviteľnú chuť tvoriť. Označenie „amatérsky umelec“ vníma ako záväzok k neustálemu vzdelávaniu sa a formovaniu vlastného videnia sveta. Vo svojich začiatkoch čerpala z rád učiteľky kreslenia Anny Illésovej, ktorá ju naučila správne „vidieť“ perspektívu, no pred rokom ju zásadne ovplyvnila tvorba Sándora Mátého. Práve toto stretnutie ju priviedlo k technike pastelu, ktorú si zamilovala pre jej jemnosť a výrazové možnosti. Proces voľby farieb je u nej inštinktívny; emócia, ktorú chce sprostredkovať, sama určí odtiene aj zvolenú techniku. Svoj štýl definuje ako realistický s výrazným zameraním na citovú stránku, pričom túži po tom, aby jej obrazy neboli statické, ale ponúkali vizuálny zážitok, s ktorým sa divák dokáže stotožniť. Maľovanie sa stalo pevnou súčasťou jej dní, zvyčajne tvorí večer, keď sa všetko utíši, čo jej umožňuje dosiahnuť stav hlbokého sústredenia a meditácie. Najdôležitejším posolstvom, ktoré chce Anikó návštevníkom výstavy odovzdať, je pocit naplnenia a emocionálneho obohatenia. Ak sa divák pri jej obrazoch aspoň na chvíľu zastaví a odchádza s dobrým pocitom, jej tvorba splnila svoj účel.

Celá výstava tak zostáva svedectvom o tom, že kultúra je živá, neustále sa formujúca hodnota, ktorá dokáže spájať ľudí a premeniť verejný priestor na miesto hlbokých osobných stretnutí s krásou. Verejnosti je prístupná do 12. februára.

Greguš

Foto: autor