Obec Síleš (Vértesszõlõs) leží medzi Tatabáňou a Tatou. V roku 1720 sa územie Síleša dostalo do rúk Esterházyovcov, ktorí sem pozývali Slovákov z Prešporskej, Nitrianskej a Trenčianskej stolice. Dnes má obec asi 3000 obyvateľov slovenskej a maďarskej národnosti.

V Síleši pôsobí slovenská samospráva na čele s Erikou Törökovou Pátrovičovou, ktorá pokladá za svoju prvoradú úlohu zastupovať záujmy miestnych Slovákov a pestovať slovenské tradície. Zbor na žiadosť obyvateľov obce už po druhýkrát zorganizoval tradičnú slovenskú svadbu. Pozval na ňu hostí z Dvorov nad Žitavou (Slovensko), Čívu, Tardošu, Tatabáne-Bánhidy, Orosláňu, ale udalosť si prišli pozrieť aj náhodní záujemcovia.

Zamestnankyne materskej školy celý týždeň piekli sílešské „klinčekové chraple” a iné pečivo a zákusky, v sobotu varili kapustu a vyprážali mäso - pohostenie pre pozvaných hostí.

V sobotu o štvrtej hodine sa pri pamätnom dome zhromaždili nevesta, ženích a hostia. Tu bola dojímavá odobierka, ktorú usmerňoval družba. Odtiaľ išiel svadobný sprievod do kostola, kde pán farár Ladislav Kiss-Malý z Dorogu po slovensky i po maďarsky odbavil slávnostný obrad. Z kostola sa sprievod pohol k svadobnému stanu postavenému v parku Lászlóa Vértesa neďaleko múzea, kde podávali svadobnú večeru a začala sa veselá zábava. O desiatej ženy - členky speváckeho zboru, ktorý vedie Viliam Urbanič - začali spievať pieseň Stratila som partu a kmotra vybrala neveste z vlasov rozmarín. Nasledoval tradičný tanec s nevestou a zábava pokračovala pri speve a tanci až do svitania.

Sílešská slovenská svadba sa stala obľúbeným programom všetkých obyvateľov obce, bez rozdielu veku. So záujmom na ňu prichádzajú ľudia z blízkeho i vzdialenejšieho okolia a tak sa chýr o nej a o miestnych slovenských zvykoch šíri do sveta.

Alžbeta Sárazová Krajczárová - vzs