Katarína Béliková z Pilíšskej Čaby oslávila 109. narodeniny
V tretí septembrový víkend v mene Slovákov z Pilíšskej Čaby zablahoželali Kataríne Bélikovej, rodenej Piláthovej pri príležitosti jej 109. narodenín poslanci miestnej slovenskej samosprávy na čele s predsedníčkou Rozáliou Hamerskou Valovičovou. O jej živote porozprávala gratulantom jej 85-ročná dcéra Anna:
– Mama pochádza z veľkej rodiny, spomedzi desiatich súrodencov bola piata. Rodina nášho otca Jána Bélika bola zámožná, jeho rodičia sa netešili voľbe syna a nesúhlasili s ich manželstvom. V tej dobe mladých do 22 rokov nezosobášili bez súhlasu ich rodičov ani v kostole, ale ani na obecnom úrade. Pred oltár sa postavili až v roku 1932, vtedy už nepotrebovali súhlas rodičov, pretože mama mala 25 rokov. V tom čase už mali dve deti. Mama sa so mnou a s bratom Jánom nasťahovala do rodičovského domu otca. Vtedy jej stará mama, ktorá ju dovtedy ustavične hrešila, povedala: „Kata, čo si povedala ty o mne, ja na to zabudnem, a čo som povedala ja o tebe, na to zabudni zas ty, lebo iba takto budeme môcť spolu bývať.“
Stará mama pracovala v dome a okolo domu – varila, opatrovala hydinu a vychovávala nás, vnúčatá. Starý otec, otec a mamička pracovali na poli od skorého rána až do večera. Mali aj veľký ovocný sad s čerešňami, slivkami a malinami, ktoré nosili na chrbtoch v „hátošoch“ do Budapešti, do tržnice na Lehelovom námestí. Našťastie už mohli využívať vlakové spojenie. Pri zbere ovocia sme od desiatich rokov pomáhali aj my, deti. Medzičasom si starý otec natoľko obľúbil moju mamu, že otcovi hovorieval: „Ona je taká usilovná, že takúto by si nebol našiel nikde...“. Starý otec všetky dôležitejšie záležitosti prerokoval s mamou, a nie s vlastným synom. Dovtedy obrábali svoje polia, kým nemuseli všetko odovzdať do spoločného družstva, v ktorom obidvaja pracovali aj naďalej až do odchodu do dôchodku. Mamička do svojich deväťdesiatich rokov každý rok na Veľký piatok vyšla na vrchol Kalvárie. Raz jednej oveľa mladšej pútničke povedala: „Chyť sa ma, ak sa ti ťažko ide“. Do svojich stých rokov každú nedeľu chodila na sväté omše do Veľkého kostola.
Katarína Béliková v súčasnosti žije s dcérou Vierou (70), ktorá ju starostlivo opatruje. Syn Ján na jej veľký žiaľ zomrel ako 57-ročný, bôľ jej pomohla zmierniť veľká, súdržná rodina. Počas rodinných osláv sa zídu predstavitelia piatich generácií: dve dcéry, sedem vnukov, štrnásť pravnukov a štyri prapravnúčatá. V kruhu rodiny a známych dodnes hovorí po slovensky, svojím materinským jazykom. Je známa svojou úprimnosťou, avšak nikomu neubližuje, ani sa na nikoho nehnevá. Keď ešte často chodievala von, na ulicu, na okoloidúcich priam vyžarovala pozitívnu energiu, dobrú náladu, humor a radosť zo života. V súčasnosti už väčšinou leží v posteli, čas si kráti pozeraním televízie, pričom rada maškrtí sladkosti. Je čestnou občiankou mesta a bolo pre ňu veľkým prekvapením, že jej osobne prišiel zablahoželať nový katolícky kňaz mesta Szabolcs Szilágyi.
Nech vás Pán Boh živí, tetka Kata!
M.B./csl
Foto: autorka, archív