Kultúrny spolok sarvašských Slovákov Vernosť začiatkom mája pokračoval v realizovaní na tento rok vytýčených programov, a to v duchu plnenia svojej dôležitej úlohy – zachovávania tradícií našich predkov.
Skoro ráno zamiesili členky spolku cesto na pravý domáci chlieb pečený v peci. Mária Mravíková, Ildika Petrášová, Margita Kmotriczová, Alžbeta Križánska a Marta Szemenyiová si rozdelili úlohy na celý deň. Najskôr pripravili kvások, na ktorý použili teplú vodu, múku, cukor a droždie. Dávali pozor, aby cesto neprekyslo, lebo chlieb by sa pri pečení nezdvihol, zostal by plochý. Po vykysnutí naberali približne kilové kúsky cesta na stôl a premiesili ich. Z dôkladne vypracovaného cesta vytvorili bochníky, ktoré položili na plechy, prikryli ich čistými utierkami a nechali ich ďalej kysnúť.
Ján Házi rozkúril pec suchým drevom, ohreblom prehŕňal pahrebu tak, aby sa dostala do všetkých kútov. Keď sa pec vyhriala na správnu teplotu, členovia spolku spolu so žiakmi sarvašskej slovenskej školy do nej vsádzali bochníky. Po hodinovom pečení boli prekvapení, že chlieb bol na povrchu veľmi tmavý, až čierny. Keď však zoškrabali pripečenú múku, nadobudol peknú hnedú farbu. Po vychladnutí členky spolku nakrájali rozvoniavajúci chlieb na kúsky, ktoré ochutnali takmer všetci žiaci. Maličkí chlebík dlho ovoniavali. Ochutnali ho aj rodičia, ktorí prišli po svoje ratolesti. Všetci svorne chválili jeho chuť.
Aj ten najlepší chlieb je však suchý, najlepšie chutí s dajakým iným jedlom. Členky spolku preto navarili sarvašskú hustú tarhoňu s klobásou a so zemiakmi. Recept priniesla bývala učiteľka sarvašskej školy Mária Mravíková. Vidiac náš záujem prezradila nám, že je dôležité tarhoňu najskôr upražiť do zlatista na rozpálenom tuku a až potom ju zaliať horúcou vodou, potom pridať zemiaky, dobrú sarvašskú klobásu, paradajky, papriku a soľ a nechať ju povariť. Nakoniec treba nechať tarhoňu odstáť, kým nezmäkne. Občas ju treba premiešať, aby sa nezlepila.
Na dvore si prítomní členovia spolku Vernosť, deti a rodičia pochutnali na výbornej tarhoni a skvelom sarvašskom chlebe. Celé popoludnie sa vydarilo, o čom svedčí aj to, že chlieb aj tarhoňa sa rýchle minuli.
Najbližšie sa členovia spolku stretnú so žiakmi sarvašskej slovenskej školy v júni, pri ukážke ručného tkania v tkáčskej dielni školy.
Zlatica Lišková
Foto: autorka