S novou riaditeľkou VÚSM Tünde Tuškovou
Od 1. januára tohto roku stojí na čele našej vedeckej inštitúcie, Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) mladá lingvistka, vedúca Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty segedínskej univerzity Tünde Tušková, ktorá od roku 2010 zastávala už aj funkciu vedeckej tajomníčky VÚSM. Porozprávali sme sa s ňou o jej plánoch v novej funkcii, ako aj o jej doterajších výskumoch a pedagogických aktivitách.
– Odkiaľ viedla vaša cesta do čela našej vedeckej inštitúcie, ktorá je aj medzi ostatnými národnosťami v Maďarsku, resp. aj na Slovensku veľmi uznávaná, veď bola prvá svojho typu v Maďarsku?
– Som Čabänka, ale moje korene siahajú do Slovenského Komlóša, do môjho prvého roku sme tam aj žili a ešte roky sme sa tam vracali za rodinou. Po maturite na Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe som študovala v Bratislave na FF UK na odbore slovenský jazyk a literatúra – ruský jazyk a literatúra. Začiatky boli veľmi ťažké, ale bol to pre mňa veľký zážitok aj čo sa týka osobného života a aj odbornej činnosti. Veľmi veľa znamenalo, že som bývala a žila v slovenskom prostredí, aj moja identita sa posilnila. Hneď po skončení univerzity ma prijali na Katedru slovenského jazyka a literatúry v Segedíne. Vedúcou katedry tam vtedy bola Katarína Maruzsová Šebová. Keďže ona prednášala skôr z oblasti literatúry, mne pripadli predmety z jazyka. A tak bolo prirodzené, že doktorát som si spravila z lingvistiky, mojou konzultantkou bola univerzitná docentka Mária Žiláková. Začala som chodievať na konferencie aj na Slovensko, aj tu, doma v Maďarsku. Vďaka Alžbete Hornokovej Uhrinovej som sa dostala na kolokviá mladých jazykovedcov, ktorí každý rok organizujú rôzne konferencie. Odtiaľ mám odborné kontakty, moji rovesníci z týchto odborných rokovaní sú už na čele katedier, resp. v iných vedúcich funkciách. Popri práci na katedre som stále mala aj externé práce, istý čas som robila reportáže pre slovenské relácie Maďarskej televízie, pričom na určitú dobu som bola na polovičný úväzok aj internou spolupracovníčkou, keď som suplovala kolegyňu, ktorá bola na materskej dovolenke. V tom období som strihala, prekladala, aj som pripravovala celé relácie, takže zase to bola určitá zmena v mojom živote. Pritom aj v týchto masmédiách som sa venovala vedeckým témam, mohla som si rozšíriť vedomosti a vybudovať si nové kontakty a v neposlednom rade som spoznala kultúru našich Slovákov vo všetkých regiónoch.
– Tesne po skončení univerzity ste sa dostali do kontaktu aj s našou vedeckou dielňou...
– Už od začiatku, ako som sa dostala na katedru, som spolupracovala s VÚSM, prostredníctvom neho som publikovala svoje odborné články v rôznych zborníkoch. Pravidelne som navštevovala ich knižnicu, veď žijem v Békešskej Čabe, odtiaľ som dochádzala a dochádzam dodnes na katedru do Segedína. Neskôr som v ústave začala pracovať externe. Myslím si, že tieto dve pracoviská sa dajú veľmi dobre zosúladiť – vedenie katedry a vedenie ústavu – , lebo aj na katedre väčšia časť mojej práce sa týka okrem vyučovania predovšetkým vedeckých výskumov. Nazdávam sa, že tieto dve funkcie sa navzájom dopĺňajú. Musím zdôrazniť, že som veľmi šťastná a hlavne vďačná pani Maruzsovej, ktorá mi umožnila, aby som sa okrem práci na katedre mohla vyskúšať aj v iných oblastiach práce a vo všetkom ma podporila. Aj tu, vo výskumnom ústave sa mi dobre pracovalo, pani Alžbeta Hornoková Uhrinová, ktorá vtedy bola jeho riaditeľkou – a mimochodom je mojou bývalou riaditeľkou na čabianskom Slovenskom gymnáziu – ma sem zavolala, keď sa tu uvoľnilo miesto v roku 2010. Ďalším mojím veľkým šťastím je, že mám silné rodinné zázemie, veľmi veľa mi pomáha môj manžel, ako aj moja mama, ktorá ma odbremenila hlavne vtedy, kým moje deti boli malé.
– Určite nebolo ľahké, keď ste sa rozhodli, že popri vedení katedry v Segedíne prihlásite sa aj do konkurzu na post riaditeľky vedeckej inštitúcie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM). Prečo ste sa nakoniec predsa takto rozhodli?
– Rozhodla som sa preto, lebo predchádzajúca riaditeľka sa neprihlásila do konkurzu a pokladala som za dôležité, a kolegovia ma v tom jednohlasne podporovali, aby nový vedúci bol spomedzi nás, z tých, ktorí sme už pracovníkmi ústavu. Pritom hneď na začiatku som trvala na tom, že sa nechcem vzdať vedenia katedry slovenčiny v Segedíne. Veľmi rada vyučujem, veľmi by mi to chýbalo, keby som nemohla byť v kontakte so študentmi. Síce nikto nie je nenahraditeľný, ale nechcela som ani to, aby sa katedra oslabila pre nejakú personálnu zmenu. Zatiaľ sa zdá, že to funguje, dve inštitúcie, ktoré vediem, spolupracujú navzájom. Na katedre v spolupráci s ústavom, ako aj so Spolkom segedínskych Slovákov sme predstavili moju monografiu s názvom Slovenský jazyk v univerzitnom bilingválnom prostredí, ktorá sumarizuje výsledky sociolingvistického výskumu medzi študentmi slovenského pôvodu, študujúcich na našich katedrách v Maďarsku. Kolegyne z Jazykovedného ústavu v Bratislave boli u nás, prostredníctvom ústavu na výskume, v sérii Z pohľadu vedy sme mali ich prednášku v Segedíne. Taktiež hosťujúci prednášatelia na segedínskej katedre mali prezentáciu v Békešskej Čabe v Dome slovenskej kultúry, tiež v rámci série Z pohľadu vedy, a to vedecko-populárnu prednášku pre širšiu verejnosť z oblasti jazykovedy. Snažím sa, aby som zapojila do našej práce čoraz viac partnerských inštitúcií, veď len spolu dokážeme dosiahnuť výsledky, nikto z nás nemôže pracovať izolovane...
– Ktoré sú tie osvedčené aktivity ústavu, v ktorých chcete pokračovať ako jeho nová riaditeľka a prípadne aké máte nové plány, predstavy v tejto funkcii?
– V každom prípade budeme usporadúvať už osvedčenú sériu prednášok Z pohľadu vedy. Chcela by som dosiahnuť, aby sme ich mohli mať pravidelne aj v iných regiónoch, nielen na Dolnej zemi, resp. v Budapešti. Ďalej sú tu výskumné tábory, ktoré podľa našich skúseností vždy majú určitý „revitalizačný“ účinok aj v živote danej lokality, ktorú práve skúmame, tohto roku v druhej polovici júna ho budeme mať v Tardoši. Tábory sú každý druhý rok a sú vhodným fórom aj posilnenia našich odborných vzťahov s kolegami z iných štátov, predovšetkým zo Slovenska. Chcela by som dosiahnuť, aby výsledky výskumov z týchto táborov sme mohli vždy vydať my, ako ústav v jednom spoločnom zborníku. Pozbierané materiály, štúdie boli síce aj doteraz vždy prístupné, ale v rôznych tlačových orgánoch, resp. publikáciách. Aj pre nás, ako aj pre skúmanú komunitu je výhodnejšie, ak sú publikované spolu. Samozrejme, všetko závisí od financií, preto nechápem napríklad, prečo má Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v otázke finančnej podpory týchto táborov odmietavý postoj. Naše populárne študentsko-vedecké súťaže pre žiakov našich škôl – tak pre dvojjazyčné, ako aj pre tie, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet – z oblasti tradičnej slovenskej kultúry, spolkového života, histórie a súčasnosti Slovákov v Maďarsku, resp. genealógie usporiadame striedavo v tom roku, keď nemáme výskumný tábor. Musím pritom poznamenať, že existuje už jedna generácia, ktorá sa pred 10-12 rokmi objavila na týchto študentských súťažiach a v súčasnosti ich príslušníci sú už spolupracovníkmi rôznych inštitúcií CSSM. Pokračujeme aj v projektoch zosumarizovania priezvisk v našich obciach, čo v prípade Békešskej Čaby už vyšlo aj knižne. Máme bohatú vydavateľskú činnosť, ako napríklad edíciu Kor/ridor, ale aj ďalšie zväzky, o ktorých sa pravidelne majú možnosť informovať aj čitatelia Ľudových novín. Tohto roku okrem mojej spomínanej práce sme už vydali prácu od Józsefa Demmela Slovenský kňaz, maďarský historik o Ľudovítovi Haanovi práve v rámci spomínanej edície. Nedávno vyšlo dielo Alžbety H. Uhrinovej, je to bibliografia slovenských a dvojjazyčných publikácií s názvom Slovenské písomníctvo v Maďarsku po roku 1989. Pritom tieto publikácie vždy aj prezentujeme širokej verejnosti, či už v Slovenskom inštitúte v Budapešti, alebo v Celoštátnej cudzojazyčnej knižnici. Tiež v edícii Kor/ridor uzrelo svetlo sveta dielo redaktorov Tünde Lengyelovej a Gézu Pálffyho Korunovácie a pohreby/Mocenské rituály a ceremónie v ranom novoveku. Každý rok organizujeme aj konferenciu, z ktorej vychádza zborník na ďalší rok. Tohto roku na jeseň, v novembri v Békešskej Čabe témou našej konferencie bude výmena obyvateľstva. V budúcnosti by som chcela venovať väčšiu pozornosť spolu so svojimi kolegami našej internetovej stránke, chceme ju obnoviť a priebežne aktualizovať. Tiež rozsiahlou oblasťou – ktorú obsahovala moja konkurzná práca – je digitalizovanie našich publikácií, už sme podpísali zmluvu s Cudzojazyčnou knižnicou v Budapešti. Inak tejto práci sa venuje aj Knižnica a dokumentačné centrum CSSM, takže chceme s nimi spolupracovať aj naďalej. Opäť by som zdôraznila, že pokladám za veľmi dôležité, aby sme sa otvorili ostatným inštitúciám, organizáciám a orgánom, aby sme si mohli navzájom pomáhať, a to nielen doma, ale hlavne na Slovensku. My si nemôžeme dovoliť, aby sme si konkurovali, sme odkázaní navzájom jeden na druhého.
– Na záver: na februárovom zasadnutí Valného zhromaždenia CSSM odsúhlasili nové zloženie vašej Vedeckej rady (VR). Ktoré zmeny by ste spomenuli aj našim čitateľom?
– Najprv by som spomenula, že našou novou vedeckou tajomníčkou je Magdaléna Laczová, ktorá má príslušné univerzitné vzdelanie a vynikajúce organizačné schopnosti. Čo sa týka zloženia VR, niektorí členovia sa zriekli členstva, novými členmi sa stali kultúrna antropologička Orsolya Szabová a historička Judita Hambergerová z Maďarska, kulturológ Ladislav Lenovský a historik Štefan Šutaj zo Slovenska a z Rumunska literárna vedkyňa Dagmar Mária Anoca. Najväčšia zmena je v systéme zloženia VR, odteraz nebude jej členkou ani predsedníčka CSSM, ani riaditeľka VÚSM.
Cs. Lampert
Foto: autor