1932-2018

Pred niekoľkými dňami sa k nám dostala správa, že po dlhej ťažkej chorobe vo veku 86 rokov zomrela niekdajšia slovenská učiteľka základnej školy Mária Kusnyárová, rod. Zelmanová.

Narodila sa v Pitvaroši v roku 1932. Keď sa s ňou zhováral náš kolega r. 1992, už bola spolu s manželom na zaslúženom odpočinku. Spoločne založili v roku 1952 učiteľskú famíliu. Vtedy totiž absolvovali učiteľský ústav a rozhodli sa pokračovať spoločnou cestou aj ako manželia. Ich prvé pôsobisko bolo v Novom Meste pod Šiatrom, odtiaľ pokračovali na sálašskú školu v Gerendáši, kde dostali dvojizbový byt s príslušenstvom a pol katastrom zeme, na dôvažok bicykel. Marka, ako jej priatelia hovorili, učila v prvej až štvrtej triede, Janko v piatej až ôsmej. Aj škôlku zariadili. I keď učili v evanjelickej maďarskej škole a slovenčina sa vyučovala ako predmet, žiaci sa hlásili radšej po slovensky. Aj spievali po slovensky, aj divadelné jednoaktovky hrali po slovensky. Dokonca vyučovali náboženstvo a držali aj Služby Božie. Na gerendášskom sálaši pôsobili takmer 5 rokov.

V roku 1958 sa odsťahovali do Békešskej Čaby a následne, o 3 roky neskôr do Budapešti. Manžel nastúpil do Zväzu, pani Kusnyárová začala ako vychovávateľka v internáte budapeštianskej školy. Od roku 1968 až do odchodu do dôchodku pracovala ako zástupkyňa riaditeľa internátu Jána Danka. Viedla divadelný krúžok gymnazistov, ktorého členovia pôsobili neskôr tiež ako učitelia. Aj dcéra si zvolila pedagogickú dráhu. V roku 1988 dostala Mária Kusnyárová od ministra Bélu Köpeczihomedailu za zásluhy v oblasti školstva.

Keď sa Mária Kusnyárová vracala v spomienkach medzi svojich žiakov, vyznala sa: - Viete, že jedna moja žiačka sa prišla ku mne poradiť pred sobášom? Ako k svojej druhej matke. Vždy som mala rada deti, preto som si zvolila túto dráhu. Keby som mohla voliť ešte raz, rozhodla by som sa pre toto povolanie znova.

24. januára vydýchla naposledy, dožila sa 86 rokov.

Jej pohreb sa konal v X. obvode Budapešti na cintoríne Új Köztemető v stredu 21. februára.