Keď sme prijali do našej kultúry také komerčné sviatky, akými sú Halloween alebo deň Valentína, vtedy sme posunuli do úzadia sviatky, akým je napríklad aj dnešný Medzinárodný deň žien.

Pritom voľakedy to boli naozaj milé posedenia, na ktorých mohli spolu oslavovať členovia jednej komunity, často jedného pracoviska, resp. podniku. V súčasnosti, keď sa správame (snažíme sa správať) všetci rovnako, keď ženy majú nielen volebné právo, ale konečne uznali aj ich právo rozhodovať o vlastnom tele, vrátane spôsobu rodenia, sa zdá byť tento sviatok nadbytočný.

Zrejme aj vám je známa ilustrácia mladej mamičky, okolo ktorej je neporiadok a špina s textom: „Dnes som nerobila nič, ako si často myslíš, drahý!“ Ale ak sa nad tým zamyslíme trochu hlbšie, zistíme, že napriek rovnosti o domácnosť sa starajú príslušníčky nežného pohlavia, hoci už častejšia je v rodinách ozajstná deľba práce. No nie tak, že ja umývam riad a ty utieraš prach, ale každý sa chopí tej roboty, ktorá je práve pred ním.

Po nedávnej vlne kampane „metoo“, v preklade „ja tiež“, zrejme muži na pracoviskách sa menej vyjadrujú pozitívne o svojich kolegyniach, pričom by im to padlo dobre.

Tento deň by sa mal stať príležitosťou, ako poukázať na aktuálne postavenie žien v spoločnosti, na množstvo nezaplatenej práce, ktorú robia, na iniciatívy, ktoré volajú po riešení konkrétnych problémov. Ženy už aj pred vyše sto rokmi, pri zrode tohto sviatku, žiadali zvýšenie mzdy a zlepšenie pracovných podmienok. Či sa to za vyše sto rokov zmenilo, spochybňuje fakt, že v súčasnosti pracujúce ženy zarábajú o pätinu menej ako ich mužskí kolegovia.

Eva Fábiánová