Posledná rozlúčka bude 15. apríla 2019 o 15. hodine na cintoríne v Čemeri
Marika Križanová. Takto sme ju nazývali, hoci sa so svojou veľkou láskou Františkom Križanom oficiálne nezobrali. Spájala ich láska a vzájomná úcta. Ale iba do 30. marca 2019, keď Marika opustila tento svet. A nás všetkých.
Narodila sa 15. júna 1944 v Čemeri. Z otcovej strany počula nemecké a z matkinej slovenské slovo. Po slovensky sa naučila od svojej matky a starej mamy, ale v škole na to nemala možnosť. Aj preto sa ostýchala hovoriť, lebo ako vysvetľovala, vie iba tak po čemersky. Po skončení základnej školy v rodnej dedine navštevovala strednú školu v Budapešti, kde si osvojila základy administratívy. V roku 1961 sa vydala za Čemerčana Istvána Balogha. Mali spolu dve deti: syna a dcéru. Pomerne mladá v roku 1979 ovdovela. Časom sa zblížila s takisto Čemerčanom, bývalým šéfredaktorom Ľudových novín Františkom Križanom, ktorému bola silnou oporou tak v práci, ako aj v spoločenských aktivitách, veď spoločne pracovali v Slovenskej samospráve III. obvodu Budapešti.
Jej prvým pracoviskom bol stavebný podnik hlavného mesta č. 9., neskoršie pracovala v ďalších stavebných podnikoch a družstvách, ale najdlhšie vo Vydavateľstve časopisov, ktoré zabezpečovalo aj vydávanie Ľudových novín. Popri práci študovala a z pisárky sa stala účtovníčkou, neskôr vedúcou mzdového, účtovného a personálneho oddelenia. Po zániku podniku pracovala vo Vydavateľstve Magyar Nemzet, v City Service a v spoločnosti Centrálna kancelária, a. s., odkiaľ v roku 1997 síce odišla do dôchodku, ale dlhé roky pokračovala v práci.
Od založenia Slovenskej samosprávy III. obvodu bola členkou tohto voleného zboru a aktívne pracovala v prospech Slovákov žijúcich v tejto mestskej časti. Ochotne pomáhala pri organizovaní jednotlivých programov, zaoberala sa finančnými záležitosťami samosprávy, udržiavala kontakty so Slovákmi žijúcimi v obvode, ale aj v celom hlavnom meste.
Bola hlboko veriacou katolíčkou a rada chodievala na púte a na pútnické zájazdy. Nezištne pomáhala aj vtedy, keď ochorela na cukrovku a svoj život musela prispôsobiť tejto zákernej chorobe. Znášala ju s pokorou, nikdy sa nesťažovala, naopak, ku každému mala vždy milé slovo, úprimne sa zaujímala o radosti a starosti priateľov a známych, s ktorými sa stretávala na početných slovenských podujatiach.
Do posledných dní svojho života sa podieľala na zabezpečovaní činnosti slovenskej samosprávy, organizovaní jej programov. Popri tom bola obetavou družkou, milujúcou matkou a starou mamou, hrdou na svoje deti a vnúčatá.
Neľútostná choroba ju vytrhla z našich radov vo veku nedožitých 75 rokov. Posledná rozlúčka s Marikou Baloghovou bola 15. apríla 2019 na cintoríne v Čemeri.
Česť jej pamiatke!