V prvý marcový víkend sa v Békešskej Čabe konala XVII. textilná konferencia Karpatskej kotliny. Medzinárodné sympózium organizujú Osvetové stredisko Békešskej župy a Spolok ľudového umenia Békešskej župy každý druhý rok. Na tohtoročnom podujatí sa zúčastnili reprezentanti ľudovoumeleckej tvorby z Estónska, Fínska, Nórska a na diaľku zo Slovenska a Rakúska.
Na diaľku preto, lebo práve v tom období sa pre pandémiu nového typu koronavírusu niektoré európske krajiny uzatvorili, tak si napríklad príspevok slovenského hosťa účastníci konferencie vypočuli v podaní najväčšej osobnosti slovenskej výšivkárskej pospolitosti v Maďarsku a nesporne jednej z najvýznamnejších umelkýň ľudovoumeleckej tvorivosti v Maďarsku vôbec, majsterky ľudového umenia Anny Illésovej Boťánskej. Súčasťou populárneho stretnutia odborníkov zaoberajúcich sa minulosťou, súčasnosťou a budúcnosťou textilnej ľudovoumeleckej tvorivosti s titulom Ľudové textílie ako súčasť nášho života, na ktoré sa registrovalo viac ako 450 účastníkov, bola výstava, ktorú obyčajne navštívi viac ako 9000 záujemcov. Súťažné práce vystavili v Župnej knižnici. Kurátorkou expozície bola Anna Illésová Boťánska, ktorá sa podieľala aj na jej inštalovaní.
Iba týždeň vystavené exponáty
V nezvyčajnom období, krátko pred vyhlásením mimoriadneho stavu, porota pozostávajúca z naslovovzatých odborníkov vyhodnotila práce, ktoré do súťaže poslalo 153 jednotlivcov a 69 kolektívov. Dvanásť uznávaných predstaviteľov piatich umeleckých odborov textilného ľudového umenia (výšivky, tkaniny, čipky, plsti, odevy) spomedzi takmer 1800 diel ocenili 61 prác a 1293 odporučili vystaviť. Nádhernú expozíciu inštalovanú s mimoriadnym vkusom a jemnocitom mohli návštevníci obdivovať len týždeň. Nie preto, lebo knižnica neposkytla na dlhší čas svoje priestory, ale kvôli bezpečnostným opatreniam inštitúcia musela zatvoriť svoje brány. Aby nádheru, ktorú súťažiaci vytvorili, mohli aspoň na fotografiách obdivovať čitatelia nášho periodika, redakcia Ľudových novín sa rozhodla uverejniť ich v našej prílohe a tiež na internetovej platforme týždenníka Slovákov v Maďarsku. Spolu s fotografiami prinášame rozhovor s Annou Illésovou Boťánskou.
– Stáli ste pri zrode výšivkárskeho krúžku Rozmarín v Békešskej Čabe, ale aj vo vašom rodnom Veľkom Bánhedeši ste založili formáciu „čarovania“ s ihlou Rezeda..
– Vyšívať a tkať som sa naučila doma, ešte ako dieťa. Počas rokov, keď som učila slovenčinu a výtvarnú výchovu v čabianskej slovenskej škole, som sa snažila odovzdať svoje vedomosti, skúsenosti. Na hodinách, aj počas krúžkov a voľnočasových aktivít. Aj malé deti sa rady chopia ihly a v útlom veku ich možno naučiť bezpečne používať ihlu a nožnice. Veď aj voľakedy sme sa učili robiť ručné práce ako malé deti. Vyrástli pri mne veľmi šikovné mladé tvorkyne. Ženy rôzneho veku, mladšie, aj staršie, sa aktívne podieľajú na činnosti krúžku. V skupine Rezeda sú tiež talentovaní tvorcovia, ktorí si dokážu aj sami zhotovovať návrhy. Ja, samozrejme, chodím medzi nich do Bánhedešu, ale už som iba ich akousi konzultantkou, mentorkou. V krúžku Rozmarín v Békešskej Čabe takmer výlučne ja pripravujem návrhy, hoci aj tunajšie ženy čoraz častejšie prinášajú pozoruhodné námety. Je nás už vyše 40. Preto sme pred konferenciou pracovali v dvoch skupinách. Jedna sa venovala aplikovaniu motívov _horvátskych ženských čepcov na okrasné vankúše a ďalšie bytové textílie z farebného ľanu. Pôvodne boli čepce vyšívané na bielej tkanine. Táto skupina získala na súťaži prvé miesto. Druhá skupina obsadila druhé miesto, spracovala detvianske vzory. Priznám sa, že ma inšpiroval materiál, ktorý som vybrala. Naturálna tkanina, ktorá obsahuje rôzne spôsoby tkania, poskytuje možnosti vyšívania do medzier nití, použitia starých vzorov v modernom duchu. Porota veľmi pochválila členky Rozmarínu. Prvú cenu sme si odniesli spoločne aj my dve s Idou Takáčovou za súpravu ľanových utierok, ktoré nielen dostali peknú výšivku, ale boli pospájané okrasným stehom. Veľký obrus tvorí osem utierok, pred každého pri stole sa dostane jedna, a stredová časť.
Po majstroch kožušníkoch dnes vyšívajú viac ženy
– Rada by som sa vrátila k vzniku návrhov. Ako si to môžeme predstaviť? Čo robí ten, kto navrhuje použitie nejakého motívu na súčasné bytové doplnky alebo odevy? Nejedná sa o aplikovanie tradičných vzorov?
– Práve hovoríme o snahe preniesť ľudovoumelecké dedičstvo na súčasné moderné prvky bytového zariadenia či odevov a ich doplnkov. V tejto oblasti ocenila porota aj vyšívačky z Veľkého Bánhedešu, ktoré navrhujú a realizujú veľmi pekné odevné doplnky. Vrátiac sa však k navrhovaniu. Aby človek mohol vybrať ten-ktorý motív a umiestnil ho na pravé miesto, musí ho poznať, vedieť, ktorý je príznačný pre ktorý kraj, región, komu prislúcha, aké má tvary, farby, ale aj spôsob vyšívania. Ani plochý steh sa nepichá všade z toho istého uhla. Preto v ostatnej dobe vídate na výšivkách všeličo. Pričom nie je jedno, z ktorého kraja, okolia daný motív pochádza, kde vznikol. Nie je jedno, čo vyšívali na kožuchy páni majstri kožušníci v Čabe, čo na Sarvaši a čo v Komlóši. Vyšívané kožúšky robili najmä slovenskí majstri, muži. Preto ten, kto navrhuje, musí zozbierať množstvo motívov, dobre si premyslieť, kam, na ktorý diel odevu alebo bytového doplnku chce vzor aplikovať, ako sa dotkne pôvodnej farby, po akej farbe siahne.
– Používanie ľudovoumeleckých vzorov, motívov akoby prežívalo renesanciu.
– Je to naozaj tak, pridáva sa k nám čoraz viac mladých ľudí. Okrem krúžkov popri osvetových strediskách nie je iná možnosť naučiť sa tieto starodávne remeslá, ktoré sú prejavom tvorivosti. Hoci v škole existuje predmet Slovenská vzdelanosť, učitelia, ktorí ho vyučujú, sú zväčša dejepisári, hoci aj tých je málo. Oni deti nenaučia vyšívať alebo tkať.
– Zato plstiť môžete na všelijakých remeselných prezentáciách.
– Teraz je táto textilná technika v móde. Súčasťou výstavy bolo zariadenie celej detskej izby z plsti, boli z nej zhotovené lopty, predmety na ukladanie hračiek, ba aj spoločenské hry.
– Pamätám sa, že kedysi ste v Békešskej Čabe usporadúvali letné tábory tradičného tkania, vyšívania...
– Aj ďalších remesiel, napríklad kníhviazačstva či spracúvania kovov. Usporadúvame ich aj v súčasnosti. V Jamine, v bývalom osvetovom stredisku niekdajšej tehelne. Každý rok je o tieto tábory veľký záujem. Vlani sa viac ako 70 účastníkov zaoberalo vyšívaním. Tento rok budú tábory v užšom kruhu, kvôli pandémii. Termín jedného je od 13. do 18. júla a o týždeň neskôr bude ďalší.
– V Békešskej Čabe ako na jedinom mieste v Maďarsku prebieha aj akreditované školenie umeleckých vyšívačov s ručnou aj strojovou výšivkou formou nadstavbového štúdia OKJ. Vyšívanie je výlučne ženská umelecká činnosť?
– Nielen. Už som mala niekoľko žiakov – mužov, pravda, ich viac zaujímala strojová výšivka.
– V Békešskej župe patria slovenské motívy medzi nosné. Učia sa ich frekventanti akreditovaného doškoľovania?
– Všetci bez výnimky, lebo súčasťou osnov OKJ sú aj miestne motívy. Práve prednedávnom som odovzdala návrh učebných osnov. Vlastne až nedávno – po viac ako desiatich týždňoch – som začala vychádzať z domu. Počas domáceho režimu som sa naučila používať sociálne siete a všeličo na tablete. Ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré.
Erika Trenková
Foto: Hajnalka Krajčovičová
Vzhľadom na zlepšujúcu sa epidemiologickú situáciu od 15. júna sa vraciame do starých koľají: príspevky na našej webovej stránke budeme opätovne uvádzať v skrátenom znení.
V plnom znení si ich budete môcť prečítať dva týždne po uverejnení v tlačenej verzii Ľudových novín.