Starostlivo upravené nechty sú nevyhnutnou podmienkou krásy ženských rúk. Napriek tomu, že v Maďarsku majú ženy obyčajne krajšie upravené nechty, než povedzme vlasy, s majsterkou sveta v nechtovom dizajne sa nestretávame bežne. A aby mala ešte aj slovenské korene, či dokonca bola absolventkou budapeštianskej slovenskej školy, tak to je naozaj mimoriadne.
Katarína Szikszaiová pôvodne po skončení slovenskej základnej školy chcela byť kaderníčkou. Jej prihláška na tento populárny odbor sa však kdesi zaplietla a tak si povedala, že dočasne môže začať študovať aj za predavačku v potravinách. Z dočasnej profesie sa takmer stala stála, lenže zasiahol osud a dieťa. Pracovala vo vychýrenej cukrárni v centre Budapešti, keď na materskej dovolenke musela zvážiť, či chce pokračovať v práci čašníčky, servírky, alebo sa obzrie po niečom, čo sa dá popri dieťati lepšie organizovať. V tom čase obdivovala prácu svojej manikérky, ktorá odišla pracovať do zahraničia, preto sa rozhodla zmeniť pracovné zameranie a urobila si školu. Katkin starý otec bol košikárom, možno práve jeho kreatívne dedičstvo uplatňuje vo svojej práci. 22 rokov sa venuje skrášľovaniu ženských rúk, starostlivosti o ruky a modelovaniu umelých nechtov. V roku 2012 opäť nastala zmena, jej nepretržitá práca vyústila do pracovného úrazu a operácie, preto začala učiť ako odborná školiteľka. Pred tromi rokmi zložila majstrovskú skúšku. V tom istom roku Katku pozvali do Svetovej asociácie nechtov, aby obhájila najvyššie ocenenie tejto organizácie – doktorský titul v nechtovom dizajne.
– Ako sa mladá žena z Mlynkov dostane do skupiny svetových nechtových dizajnérov?
– Keď predstavitelia tejto svetovej asociácie vidia, že niekto urobil v oblasti nechtového dizajnu a modelovania umelých nechtov niečo pozoruhodné, pozvú ho do svojich kruhov. Teda stane sa tak na základe vykonanej odbornej činnosti na vysokej umeleckej úrovni. Pozvanie je vlastne výzvou na skúšku, ktorej úspešným výsledkom je doktorský titul v nechtovom dizajne. Mesiac pred vypuknutím covidu ma našlo pozvanie svetovej organizácie. Niekoľkohodinovú skúšku som urobila s vysokým ocenením odbornej poroty.
– Vzápätí ste sa zúčastnili na V. Majstrovstvách sveta v nechtovom dizajne. Veľa nechtových umelcov v Maďarsku sa môže hrdiť titulom majstra sveta?
– Vždy rada robím, čo ešte iný nie. Súťaží sa každých päť rokov a v takom tvare nechtov, ktorý si zatiaľ maďarský nechtový dizajnér nevyskúšal. Nazýva sa aurea. Aj preto to bola pre mňa neodolateľná výzva. Pripravovala som sa dva roky. Vybrala som si materiál, ktorý sa bežne vo všedný deň nepoužíva. Pracovala som s porcelánom, ktorý používam 22 rokov. Súťaž prebiehala počas uzavretia sveta doma, online. Je to náročná skúška trvajúca dva dni. V prvý deň som pracovala od ôsmej ráno do druhej nadránom a na druhý deň som skončila večer o jedenástej. Teraz mi bola modelkou dcéra. Mám modelku, s ktorou zvyknem pracovať, ale ona býva v Debrecíne a počas pandémie som ju nemohla zavolať k nám. Súťaž pozostávala z precízneho modelovania nechtov s geometrickou presnosťou na desatiny milimetra, čo bolo nutné dokumentovať množstvom fotografií, pričom aj fázových, a poslať porote. Priznám sa, aj fyzicky to bolo náročné. Samozrejme, snažila som sa odviesť čo najdôkladnejšiu prácu. Keďže som súťažila so stovkou nechtových dizajnérov z rôznych kútov sveta a nebola som so sebou úplne spokojná, myslela som si, že aj s tretím miestom sa uspokojím. Prvým miestom som bola prekvapená a nesmierne som sa potešila. Jedine to ma mrzí, že som si nádhernú ligotavú a dosť ťažkú korunku víťaza prevzala od kuriéra a nie od organizátorov majstrovstiev sveta v Nemecku.
– Plánujete potvrdiť svoj titul na ďalšom svetovom šampionáte?
– Rada by som sa zúčastnila o 4 roky ďalších majstrovstiev. Kto vie, či mi to vôbec dovolia. Ale už som si vyhliadla niektoré moje žiačky, ktoré by som rada podporila v ich účasti na šampionáte.
Beh do kopca
– Na takéto zápolenie sa musíte pripraviť aj fyzicky? Čím sa udržiavate v kondícii?
– Narodila som sa v Mlynkoch, bývala som tam 32 rokov, ale teraz som šiesty rok v Santove. Som za to vďačná, lebo tu je všetko dané. Pravidelne behám po horách. Po čase k behu pribudlo aj bicyklovanie. Hoci mám dobrú kondíciu, nemôžem zaháľať, lebo ako školiteľka každý deň vyučujem manikérky a ja cestujem na miesta svojich tréningov. To znamená, že jeden deň som na západe Maďarska, v Šoproni, odučím 6-7 hodín, vrátim sa a na druhý deň začínam ráno v Miškovci. Len tak môžem zvládnuť toto tempo, ak mám dobrú fyzickú kondíciu a udržiavam si psychickú rovnováhu. K vyrovnanosti prispieva aj to, že v Santove bývajú milí ľudia. Držia mi palce. Dostala som množstvo gratulácií a povzbudivých slov. Na ulici pri pozdrave, alebo na sobotňajšom futbalovom zápase. Som vďačná za prajných susedov, za prostredie, v ktorom bývam.
– Čítala som o nechtárovi, ktorý bol pôvodne stolárom. Okrem iného sa v tom článku písalo, že ktokoľvek sa môže stať nechtovým dizajnérom. Naozaj ktokoľvek?
– Je to ako bubnovanie. Ktokoľvek môže búchať na bubny, ale len málokto vie na nich hrať. Jemná motorika, ktorú si modelovanie nechtov vyžaduje, sa dá rozvíjať. Otázkou je, nakoľko budúci dizajnér vie a či chce svoju šikovnosť rozvíjať, či má talent. Ročne doškoľujem 700 – 800 manikérok. To sú manuálne doškoľovania. Organizujem tábory, ešte pred pandémiou sa mi otvoril svet. Učím na Slovensku, vo Švajčiarsku. Množstvo mojich žiakov svedčí o tom, že sa naozaj dá tomuto kumštu naučiť. Dosiaľ som stretla len veľmi málo takých ľudí, o ktorých som si myslela, že by radšej mali robiť niečo iné. Aj to nie preto, lebo neboli dosť šikovní, ale skôr preto, lebo v nich nebolo dosť pokory voči remeslu. Pravda, ku mne sa na doškoľovanie dostávajú hotové manikérky.
– Nedá mi opýtať sa, pekné pestované nechty musia byť modelované, gélové, akrylové alebo porcelánové?
– Ja viem s jednými dobrými manikúrovými nožničkami, ktorých mám pätoro, urobiť malý zázrak na hocijakej ruke ešte aj bez modelovania, či umelých nechtov. Ale za ostatné roky sa dosť zmenila starostlivosť o pokožku rúk, aj modelovanie nechtov sa sústreďuje skôr na posilnenie nechtov za pomoci gélových lakov. Je tomu šesť rokov, čo sa mi podarilo priviezť do Maďarska novú technológiu strojového obrusovania, v ktorej sa používajú jemné zubárske frézy na odstraňovanie odumretej kožky okolo nechtovej plôšky. Manikérky uplatňujú nový aspekt v práci a pripravujú úplne nové manikúry. Mimochodom, v brandži sme veľmi radi, že sa mení aj spôsob výučby tohto remesla. Škola sa stáva modernejšou.
Jej žiačky sa vracajú, aby potom vyhrávali súťaže
– Odkiaľ viete, ako máte učiť svojich žiakov? Predsa len nie ste pedagógom.
– Som do dnešného dňa veľmi vďačná svojim učiteľom z budapeštianskej školy. Teta Marika Borková na internáte, pani učiteľka Monika Szelényiová či Anna Csörgölová boli vynikajúce pedagogičky, ktoré navždy zostanú pre mňa vzorom. Keď som začala učiť, môj syn chodil do slovenskej školy, on aj dcéra tam maturovali. Toto je prvý školský rok, keď som už nechodila do slovenskej školy na zasadanie rodičovského združenia. V 41 rokoch som prestala chodiť do svojej alma mater. Je to také zvláštne, aj mi to bude chýbať. Slovenská škola sa stala súčasťou môjho života. Dostala som v nej dobré základy. Pani Erzsók Molnárová ma naučila odbornému prístupu počas školiteľskej práce. Naučila ma trpezlivosti, tomu, aby som nielen prednášala, ale aj ukázala, čo ako urobiť. Ak je to potrebné, som ochotná učivo zaspievať, ba aj odtancovať. Ale to som len žartovala, hoci možno preto sa ku mne priebežne vracajú moje žiačky. A vyhrávajú jednu medzinárodnú súťaž za druhou.
Erika Trenková
Foto: archív KSZ