Alžbeta Szabová z Orosláňu je aj po maďarsky Betka. Je známa nielen v meste, v ktorom býva veľa desaťročí. Roky rokúce sa angažuje za slovenské dianie v mestskej pobočke Zväzu Slovákov v Maďarsku a v celej Komárňansko-ostrihomskej župe. Už druhý cyklus je predsedníčkou Slovenskej samosprávy Komárňansko-ostrihomskej župy.

O záslužnej práci, ktorú vykonáva, by sme mohli popísať veľa strán. Teraz však chceme našich čitateľov pozvať do úplne inej sféry Betkinho života. Pestuje totiž nádherné kvety. Má plnú záhradu georgín, či ako sa honosnejšie nazývajú, dálií, ba niekedy sa píšu aj ako dahlie. Každý rok na jar, keď to počasie dovolí a nehrozí ani prízemnými mrazíkmi, vysádza Betka hľuzy kvetov rôznych farieb. Tento rok vyčkala do konca apríla, ba niekoľko zasadila aj v máji, po „zmrznutých svätých“. Po vydaní prílohy nášho týždenníka Lúč by tieto elegantné rastliny mali začať kvitnúť. Ako keby sa dohodli... Skutočnú záplavu pestrofarebných hlávok však prinášajú až v lete, v júli. Mnohokrát ich nazývajú aj kvetmi babieho leta, keďže na jeseň prinášajú záplavu kvetov núkajúcich oku orgiu farieb. Dozvedeli sme sa, že Betka Szabová našla záľubu v pestovaní týchto pestrofarebných kvetov pochádzajúcich z Mexika.

Mestská záhradníčka

– Kde pramení vaša láska k dáliám?

– Georgíny som si obľúbila ešte v detstve, keď som chodievala k starým rodičom na prázdniny. Oni ich pestovali bez väčšieho zaujatia voči veľkým, vysokým kvetom, zväčša len v malom rozmere, ale na veľkej ploche. Už vtedy ma kvietky všakovakých farieb očarili. Zážitky s kvetinkami ma ovplyvnili aj pri výbere povolania. Bola som dobrá športovkyňa, napriek svojej drobnej postave som hrala basketbal. Po základnej škole som sa rozhodovala medzi športovým gymnáziom a záhradníckou strednou školou. Napokon vyhrala jedna z dvoch záhradníckych škôl na Slovensku, v Malinove. Škola mala veľký a nádherný park, o ktorý sme sa starali my, žiaci. Táto profesia bola a aj zostala mojím milovaným koníčkom. Krátko som síce pracovala aj v obuvníckom závode, a to po mojom príchode do Maďarska, ale keď som bola na materskej s dcérou Monikou ponúkli mi prácu v mestskom záhradníctve, ktoré sa staralo o parky a verejné priestranstvá Orosláňu. Vždy som dostala lákavú pracovnú ponuku tak, že sa musím rýchlo rozhodnúť. Keď som bola na materskej dovolenke s mladšou dcérkou Erikou, vyhľadali ma s možnosťou šéfovať oddeleniu záhradnej architektúry mesta. Polročná dcérka išla preto do jasličiek. Jednu dcérku som tlačila, druhú ťahala. Nemohla som si dovoliť odmietnuť, veď takéto ponuky nerozdávajú na každom rohu. Okrem toho, záhradníčenie bola moja vysnívaná práca. Moje boli všetky parky v meste. To bola „herná“ plocha! Teraz som už na dôchodku. Nemám viac vplyv na výzor mestskej výsadby, ale ľudia spomínajú, že to dnes už veru nevyzerá tak ako za Betkiných čias. Dodnes si našu vlastnú záhradu nakreslím, naplánujem a podľa toho ju s manželom vysádzame. Georgíny som s veľkou obľubou používala aj v mestskej výsadbe, vytvárali sme celé záhony kvetín. Len vtedy sme sadili najmä menšie dálie s menšími hlavičkami, ktoré dobre pokrývali jednotlivé plochy. Boli to priesady pestované zo semena. Veľmi efektne vyzerali, hoci boli drobučké s jednoduchým kvetom, ale bolo ich vždy veľa. Dbali sme o to, aby boli záhony bohaté, pestrofarebné, aby pútali pohľad. To som však už vtedy pociťovala ako potrebu, aby som získala honosné, vysoké kvetiny s veľkými, efektnými hlavičkami. Pomponovité a kaktusovité. Priťahovali ma najmä tie. Pre seba som začala kupovať prvé dálie asi pred dvadsiatimi rokmi. Nachádzala som všelijaké, od tých najjednoduchších, ktoré si človek môže zasiať do črepníka a tam ich potom ďalej pestovať. Najmenšie sú asi 20 centimetrov vysoké. Najvyššie, z hľúz, dorastú aj do výšky poldruha – dva metre. Sú to astrovité rastliny, ktoré sa považujú v Mexiku za národný kvet. V Európe sa začali pestovať v 18. storočí.

– Aké farby vás zo začiatku nadchli?

– Prvé moje veľkokveté georgíny boli biele. Stále som zaštikávala púčiky, aby boli velikánske, skoro ako chryzantémy, ktoré predávajú na Všechsvätých. Páčili sa mi aj žlté a časom k nim pribudli ďalšie farby. Tieto kvety sú skutočne nádherné, pestrofarebné, raz s tmavým stredom a svetlými krajmi okvetia, raz naopak.

– Priznám sa, že hoci mám kúsok záhrady, dálie som si ani len nepomyslela pestovať. Zdajú sa mi nesmierne náročné na starostlivosť. Naozaj vyžadujú veľa opatery?

– Vôbec nie. Človek musí, samozrejme, dbať o to, na aké miesto ich vysádza. Sú teplomilné, majú rady slnko, svetlo a závetrie. Mala som hľuzy, ktoré som nemala kam dať, tak som ich zasadila do polotieňa. Hneď bolo vidieť, že to nemajú rady. Stonky boli tenšie, neudržali kvet, lámali sa, aj kvety boli úplne iné. Za slnko a teplo sa odvďačia. Ani sadiť ich nemožno príliš natesno. 60 – 70 centimetrov je medzi nimi potrebná vzdialenosť, aby mali dostatok priestoru na rast. Čím viac priestoru, tým širší krík a tým viac výhonkov. Aby sa neťahali len dohora. V čom sú náročné, najmä, keď má človek ako ja aj 70 hľúz, to je uskladnenie na zimu. S prvými mrazíkmi ich treba povyberať. Potrebujú suchú, chladnú pivnicu, kde musia byť rozložené v jednej vrstve. Niektoré som už nemala kam dať, preto som ich darovala susedom v záhradkárskej osade, kde máme aj my kúsok pôdy. Ešte šťastie, že pamiatkový dom má dobrú pivnicu, inak by som ich veru nemala kde skladovať. Takto ich viem poukladať vedľa seba, aby nezhnili. Je to pracné. Ale ja ich milujem.

– Odkiaľ viete, akej farby budú kvety, ktoré vyrastú z hľúz? Označujete si ich?

– Vždy. Dostanú mašličku farby, v akej kvitli. A neraz sa prekvapím. Vzhľadom na to, že dálie sú nádherných farieb, priťahujú hmyz a všelijako sa ich farba mieša. Myslím, že fotografie hovoria za seba. Vlani som mala veľmi veľa kvetov, v jednom kuse kvitli. Každý týždeň som musela ostrihať viac ako dvesto odkvitnutých kvetín. Tie išli do kompostu. Snáď aj dvadsať vriec kompostu sme zobrali z kompostoviska.

– Záhradkári vo vašom okolí sú vychýrení. Dobre sa etablovali aj na celoštátnej súťaži o Najkrajšiu záhradku roka. Popri georgínach ktoré plodiny zo záhradky sú vašimi favoritmi?

– Do celoštátnej súťaže je zapojených veľa miest a obcí a my si z nej nosíme výborné ocenenia, obsadzujeme popredné miesta. Bol aj taký rok, keď sme si doniesli 3 zlaté medaily. Spomedzi zeleniny medzi mojich obľúbencov patrí popínavá fazuľa. Mám rada aj skorý jarný hrášok. Ale najväčší úspech mám s nesvadskou paprikou a rajčinami. Moje rajčiny vážili 40 – 60 dkg, boli veľké ako otvorená dlaň. Doma si v hrantíkoch vypestujem vlastné priesady a tie potom vysádzam v záhrade. Vlani som skoro žiadne semiačka nekupovala. Všetky som mala z vlastnej úrody.

– Prajem vám veľa ďalších úspechov v záhradníčení a najmä priaznivé počasie.

Erika Trenková

Foto: archív A.SZ