Kvitnúce levandule dokážu pohltiť človeka celého, celučičkého. Je to nádherný pohľad, omamná vôňa, keď zacítite silice uspokojujúce telo aj ducha. Z botanického aspektu je to rod rastlín patriacich do čeľade hluchavkovitých.
Ker s intenzívnou vôňou rastie do výšky jedného metra, má úzke listy a obvykle fialovo-modré kvety na štíhlych stonkách. Táto rastlina pochádza z horských oblastí Európy v okolí Stredozemného mora, ale dnes sa pestuje na celom svete. Napríklad okrem iných lokalít aj v Békešskej župe. Pestuje ju Aida Šerešová na farme na okraji župného mesta. Práve v čase, keď slovenská národnosť v Maďarsku slávila svoj deň v Tardoši, u Aidy začal samozber úrody levanduľových stoniek s modro-fialovými kvietkami, ktoré milujú včely, ale aj vôbec všetci. Skoro ako v šansóne československej herečky a speváčky slovenského pôvodu Hany Hegerovej Levanduľová. Zrodil sa vari dvadsať rokov pred narodením Aidy Šerešovej, ktorej levanduľa počarila natoľko, že s mamičkou zasadili celé lány tejto bylinky.
Nádherne levanduľová...
Keď spevácky zbor Čabianska ružička oslavoval v Békešskej Čabe 25. a výšivkársky krúžok Rozmarín 20. jubileum svojho vzniku, sotva niekoľko kilometrov za mestom sa chystalo rozkvitnúť levanduľové pole Šerešovcov. Rozkvitnuté kvety bolo treba ostrihať. Tak vznikla myšlienka pozvať záujemcov, nech si nastrihajú. Mladá absolventka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, odboru Predškolská a elementárna pedagogika, na sociálnych sieťach ponúkla možnosť samozberu levandule, ale aj príležitosť a miesto na rodinné fotografovanie. Vzbudila aj môj záujem. Cestou v aute som si pohmkávala Levandulovú s Hanou Hegerovou a premýšľala som, prečo sa mladučká učiteľka počas vysokoškolského štúdia pustila do pestovania voňavých modro-fialových kvietkov. Veď ona mi odpovie, ukončila som svoje rozjímanie a ďalej som si pospevovala text, ktorý by po slovensky znel: Za mostom, v krátkej ulici, je obchod krásne voňajúci mätou, vresom, škoricou. ... Ty si moja levanduľová, celá, celučičká, levanduľová...
Síce som si podrobne preštudovala mapku, ktorá bola priložená k mape všetkých samozberných miest v Maďarsku, ale aj tak som poblúdila. Našťastie, jazyk som si zobrala so sebou a čuduj sa svete, aj som ho mohla použiť. Nepočítala som s tým, že na úzkej ulici medzi domami úctyhodne od seba vzdialenými vyjde z dvora ako na zavolanie jeden ujko. Usmernil ma bez toho, aby mi povedal, že mám ísť rovno za nosom, za sladkou vôňou levandule. Aida ma čakala. Jej urastený nemecký ovčiak sa mi vôbec netešil. Strážca musel do koterca, za čo som bola svojej hostiteľke vďačná. Nie tak vlčiak. Využil každú chvíľu, aby sa pustil do hnevlivého brechotu, keď som sa k nemu priblížila čo len o krok.
– Prečo ste sa pustili do pestovania levandúľ?
– Prvoradou motiváciou bolo, aby sa včely starého otca mohli dobre napásť. Ja som si chcela vyskúšať, či zvládnem pestovanie týchto voňavých byliniek, alebo ich vykynožím už v prvom roku. Darí sa im, vidíte.
– Aké druhy pestujete?
– Mamička mi odporučila francúzsky, inak nazývaný aj levanduľa obyčajná alebo úzkolistá, a anglický druh. Spolu sa pekne dopĺňajú a vynímajú. Robí im dobre rásť vedľa seba. Mamka mi aj veľa pomáhala so sadením a pestovaním. Počas pandémie som bola viac doma ako v Nitre, aj vyučovanie sme mali online. Vlastne som musela obetovať tie prednosti, kvôli ktorým som chcela študovať na Slovensku, aby som sa nielen zlepšovala v slovenčine, ale sa naozaj zdokonalila. Kým som bola viac doma, využila som čas, aby som mohla holdovať svojmu koníčku, pestovaniu levandule. Starý otec chová včely, aj tie rady zbierajú peľ na fialových kvietkoch. My si potom pochutnávame na levanduľovom mede.
– S včelami je dosť práce, starý otec je taký jarý?
– Niekedy už nie. Vždy sa zapovedá, že už nechá včely na niekoho iného, lebo už nemá dosť energie, ale potom včely vyhrávajú a zostávajú. V lete je čoraz dlhšie na dedine, tam sa cíti lepšie. My nemáme čas prevziať včelíny. Rodičia pracujú na záchranke, majú veľa služieb, aj nočných. Cez deň dospávajú, aby sa zregenerovali. Môj mladší brat pomáha svojmu kamarátovi, vzpieračovi Csabovi Bajczerovi a chodí s ním na súťaže. Aj teraz sú na Ukrajine, kam išli autom. Cesta nebola prechádzkou ružovou záhradou, ale už neboli letenky, ani iný spôsob dopravy. (Mali všelijaké zážitky, ale, našťastie, sa vrátili živí a zdraví. Pozn. redaktorky.) Mimochodom, brat je poslucháčom 3. ročníka Univerzity ELTE, študuje odbor Šport a rekreácia.
O rok rozkvitne levanduľa na väčšej ploche
Pestovanie levandule sa Šerešovcom osvedčilo. Natoľko, že na rok dostane väčšiu plochu. V našom rozhovore sme pokračovali o dva mesiace neskôr, keď nám Aida prezradila podrobnosti úspešného „projektu“.
– 95 percent kvetov si odniesli zákazníčky, zvyšné som ostrihala ja. Niektoré sme zobrali na trh a ostatné, asi 12 kytičiek, som nasušila. Zatiaľ som časť použila na levanduľový sirup a robila som aj levanduľové keksíky, ktoré mali už vlani veľký úspech. Sušené kvety čakajú na svoj ďalší osud, lebo v lete som nemala čas sa im venovať. Urobila som štátnice a obhájila diplomovku. Žiaľ, nebudeme mať promócie. Diplom mi asi pošlú poštou. Bola som v detskom tábore pri Modre, Častá-Píla sa volá lokalita, kde som bola po štvrtýkrát. Robievam praktikantku a animátorku, dohliadam na deti. Je tam veľa zábavy, samý špás. A rozprávame sa výlučne po slovensky.
– Od malička ste bývali v dome na farme?
– Pôvodne sme bývali na dedine. Potom nás starý otec presvedčil, aby sme sa presťahovali k nemu, veď odtiaľto to budeme mať aj do školy bližšie. Čabianska slovenská škola je naozaj neďaleko. Od jari do jesene sme tam dochádzali na bicykli. Autom je to skutočne len pár minút jazdy. Chodili sme tam aj do gymnázia. Na povinnej praxi som bola tiež v čabianskej slovenskej škole. Od 2. septembra učím v maďarskej cirkevnej materskej škole vo Vlčanoch, na Slovensku. Tam potrebujú moje vedomosti v maďarčine. Na Slovensku som Maďarka, v Maďarsku som Slovenka. Nateraz plánujem v perspektíve jedného – dvoch rokov. Zatiaľ budem pôsobiť vo Vlčanoch. Na jeseň budem musieť ostrihať levanduľové kríky, aby boli na jar pekné. Malé sadenice, ktoré sme zasadili do vlhkej zeminy v marci, chcem zasadiť na poli, nech môžu ďalej pekne rásť, aby z nich boli silné kríčky, než začnú kvitnúť. Možno sa naučím zužitkovávať kvety aj na výrobu mydla, prípadne objavím ďalšie možnosti ich využitia.
Erika Trenková
Foto: autorka