Každoročne pri príležitosti štátneho sviatku 20. augusta sa udeľujú štátne vyznamenania. Tento rok z rúk vedúceho Úradu predsedu vlády, ministra Gergelya Gulyása prevzala Strieborný kríž za dlhoročnú pedagogickú činnosť a zásluhy pri zachovávaní a odovzdávaní tradícií a kultúry slovenskej národnosti Zuzana Bánová z Guty.
Zuzana Bánová bola dlhé roky predsedníčkou Slovenskej národnostnej samosprávy v Gute, je poslankyňou Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy a aj po odchode do dôchodku sa vrátila za katedru a je učiteľkou slovenčiny v Slovenskej národnostnej základnej škole Kálmána Mikszátha v Níži. Minister vo svojom príhovore vyzdvihol, že krajina napreduje vďaka „obetavým výkonom“ vo všetkých oblastiach každodenného života, vo verejnej správe, kultúre i vede, a štátny sviatok je vynikajúcou príležitosťou, aby „skutočné, hmatateľné, existujúce a dosiahnuté úspechy našej spoločnej krajiny“ boli uznané. Čo je náplňou všedných dní čerstvo vyznamenanej Zuzany Bánovej, na to nám ochotne odpovedala ona sama:
„Po celý život pracujem pre našu dedinu, pre svoju identitu, slovenskosť, a ako pedagogička sa venujem deťom. Počas vyše 25 rokov, čo som súčasťou slovenskej samosprávy v Gute, sme pozbierali miestne zvyky, máme zapísané a nahraté ľudové piesne, pozbierané kroje a publikovali sme aj miestnu slovenskú kroniku a zbierku obecných pomenovaní. Miestne národopisné informácie a zaujímavosti som zabudovala aj do pedagogického programu na hodinách slovenčiny a slovenskej vzdelanosti. Týmto témam som sa venovala i vo svojich diplomových prácach, lebo zbierať, uchovávať, dokumentovať a vystavovať materiálne a duchovné hodnoty ľudovej kultúry nie je iba mojim koníčkom ale aj životným cieľom. V základnej škole sme nainštalovali výstavu miestnej národopisnej zbierky, aby deti poznali svoje korene. Teda, čo sa týka takzvaného verejného života, u mňa je úzko spojený s pedagogickou činnosťou. Ako začínajúca učiteľka som pracovala v Nógrádkövesde, potom v Jači, Veňarci, Níži, Gute, kde som bola aj riaditeľkou, ale kvôli nedostatku detí u nás škola zanikla. Mali sme aj tanečný súbor, chodievali sme s deťmi na súťaže, mali sme krúžok ručných prác. Všetko, čo o dedine a okolí viem, som sa snažila naučiť svojich zverencov. Pracujem s deťmi už 46 rokov.
Vyznamenanie je pre mňa, samozrejme, veľmi vzácne, ale nie zato som robila a robím deň čo deň. Akurát som vypočítala, že moji prví žiaci majú už 52 rokov. Ich pochvala a spomienky sú mi veľmi vzácne, dostala som od nich mnoho gratulácií. Vždy som sa snažila spestriť svoje hodiny, vodila som deti každoročne na výlety do okolitých dedín, aby spoznali svoje bydlisko, kultúru a tradície celého údolia Galgy. Som už na dôchodku, vo fáze odovzdávania nie iba poznatkov ale aj funkcií, dúfam však, že programy, ktoré sme zaviedli – vianočné oslavy, výstavy krojov, obrusov, čepcov a vyše 300 kusov vyšívaných šatiek (ručníke) v kostole – sa zachovajú aj naďalej. Som hrdá aj na to, že po znovuotvorení školy v Gute sa aj deti „prisťahovalcov“, ktorí nemajú slovenské korene, zapojili ochotne do slovenského kolobehu, aj oni sú veľmi aktívni. Žiaľ, novohradské dediny vymierajú, nemáme ani 600 obyvateľov a aj z toho je polovica dôchodcov. Iba moje dve tety ešte nosia kroje, deti nemajú možnosť oboznámiť sa so živou kultúrou a zvykmi. Ostávajú výstavy, programy, hodiny slovenčiny a vzdelávania. A bude potrebné riešiť problém nedostatku slovenčinárov, učiteľov základnej a materskej školy. Ja som pyšná aj nato, že sa niekoľko z mojich študentov dalo na slovenskú pedagogickú dráhu. Máme tiež mladého šikovného historika Krisztiána Pála, ktorý píše kroniku dediny. Je to pravnuk posledného novohradského gajdoša Istvána Pála, a síce sa zatiaľ nenaučil po slovensky, ale od jesene sa pustíme aj do toho.“
Nič iné nám neostáva, len Zuzane Bánovej popriať veľa sily, energie a zdravia a ešte raz zablahoželať k vyznamenaniu. Blahoželáme!
(ik)
Foto: (a)