Ako je známe, maďarský parlament 22. septembra za zástupkyňu ombudsmana pre národnosti v Maďarsku vymenoval Lauru Zsuzsannu Gyeneyovú. Pred ňou túto funkciu dvanásť rokov – teda počas dvoch cyklov – vykonávala Erzsébet Szalayová Sándorová a pred vypršaním jej mandátu datovaného na 3. novembra t. r. Úrad ombudsmana a Úrad zástupkyne ombudsmana pre národnosti v polovici septembra usporiadali spoločnú konferenciu s názvom „Dvanásť rokov činnosti v záujme ochrany práv národností – skúsenosti z desaťročia výziev, možností a dialógu“.
V rámci odborného stretnutia zástupkyňa ombudsmana spolu s pozvanými hosťami podala prehľad najdôležitejších udalostí a výsledkov počas dvanástich rokov svojho pôsobenia a zároveň sa poďakovala svojím odborným partnerom za vzájomne plodnú spoluprácu.
„... Uplynulých dvanásť rokov ani zďaleka nebolo obdobím vyrovnaných a tichých udalostí: domáce národnosti čelili mnohým výzvam a niekoľkým kritickým skúškam, ktoré tak krátkodobo, ako aj dlhodobo zanechali stopy v živote týchto komunít. Krízy však v každom prípade znamenali zároveň aj nové výzvy. Či už v oblasti vytvorenia legislatívneho zázemia a jeho uplatňovania v praxi, alebo ochrany práv naše staršie, ale aj novšie problémy nabádali nás všetkých na intenzívne hľadanie riešení, na vzájomné spoznanie pohľadov partnerov, na užitočné kompromisy a na vytvorenie nových partnerstiev. Bilancujúc uplynulé obdobie môžeme konštatovať, že oblasť národnostnej legislatívy sa aj vplyvom uvedených postojov nadnes stala jedným najzložitejším segmentom maďarského legislatívneho systému. Jej neustála opodstatnenosť v historickom a spoločenskom kontexte je úzko spätá so schopnosťou priebežnej a dynamickej obnovy: je rovnako senzitívnym a zároveň silným regulačným prostredím, ktoré poskytuje základy pre zastupovanie práv a záujmov takmer milióna dotyčných osôb. Zástupkyňa ombudsmana pre národnosti v Maďarsku počas uplynulých dvanástich rokov viedla intenzívny a priebežný odborný dialóg s predstaviteľmi trinástich domácich národnostných komunít, ako aj vedeckých orgánov, cirkevných a občianskych organizácií, ktoré sa venujú ochrane národnostných, základných, verejných práv a rovnoprávnosti. Následkom podaných individuálnych a kolektívnych sťažnosti, osobných jednaní v záujme hľadania vhodných riešení, besied za okrúhlym stolom, kultúrnych podujatí prezentujúcich naše spoločné hodnoty, ako aj konferencií, ktoré sa venovali vyjasneniu legislatívnych a spoločenských otázok, sa vytvorili dlhodobé partnerstvá a vzájomne užitočná spolupráca, ktoré sa teraz čiastočne skončia,“ píše sa v predbežnom popise záverečnej konferencie.
Erzsébet Szalayová Sándorová vo svojom prejave prízvukovala: „...Počas môjho pôsobenia na poste zástupkyne ombudsmana sa konali tri parlamentné voľby, tri voľby do teritoriálnych samospráv, resp. do národnostných samospráv, vystriedali sa dvaja ombudsmani a prežili sme aj dve sťahovania nášho úradu...“ Ďalej uviedla, že najťažšie a najhrôzostrašnejšie výzvy tohto obdobia, ktorým sme čelili, resp. čelíme dodnes, boli a sú dva hromadné prílivy migrantov, pandémia, hospodárska kríza a vojna. „...To, čo z môjho hľadiska je najdôležitejšie, a síce aké mali tieto javy dopady na naše národnosti, sa nedá zhrnúť do niekoľkých slov. (...) Napríklad aj preto, lebo komplexná minulosť a súčasné danosti našich trinástich národnostných komunít predurčovali, že ich príslušníci inak prežívali tieto problémy a ťažkosti, a to tak na individuálnej, ako aj na kolektívnej úrovni. Veľmi rôzne sú aj mechanizmy ich riešení, ktorými disponujú jednotlivé komunity, resp. rôznorodé sú aj schopnosti konkrétneho aplikovania týchto mechanizmov,“ dodala odborníčka v oblasti práv národností.
„Aké možnosti riešenia výziev sme mali k dispozícií?“ položila si otázku bývalá zástupkyňa ombudsmana. „Čo som mohla ja, ako ochrankyňa práv, vykonať občas vo vzduchoprázdnom priestore medzi subjektmi a vládou? Zrejme využiť právne predpisy a prostriedky vyplývajúce zo zákona o kompetencii ombudsmana, resp. národnostného zákona…” V dôsledku časového limitu konferencie sa nemohla venovať podrobnej analýze konkrétnych prípadov a odborných dokumentov, ale v rámci prezentácie niekoľkých štatistických údajov a trendov naznačila význam a doteraz známy dopad spoločných správ, zásadných stanovísk, legislatívnych odporúčaní, ktoré so svojím tímom sformulovali od roku 2013. Čo sa týka jednotlivých záležitostí, vymenovala, v akom pomere sa počas svojej práce zaoberala s takými okruhmi otázok, ako kultúrne a jazykové práva, práva samospráv, národnostná výchovno-vzdelávacia činnosť, segregácia, či rovnoprávnosť.
Tretím pojmom v názve konferencie bol dialóg. „V záujme riešenia problémov treba hľadať styčné body s rôznymi orgánmi, ale aj s jednotlivcami a treba s nimi viesť dialóg. (..) Sú výzvy a sú možnosti, ale bez dialógu nič nefunguje. Preto to zdôrazňujem, lebo nielen verím, ale viem, že použitím výlučne litery zákona nemožno upokojivo vyjasniť, pochopiť, nieto vyriešiť občas skutočne ťažké ľudské situácie. Sú k tomu potrebné aj ďalšie početné odborné kompetencie a, samozrejme, empatia, ktoré boli v prípade nášho úradu dané…” dodala ochrankyňa národnostných práv.
Na konferencii sa zúčastnili početní predstavitelia rôznych orgánov a inštitúcií, ktorí s veľkým uznaním hovorili o zásluhách E. Szalayovej Sándorovej. My by sme vyzdvihli podľa nášho názoru jednu z najdôležitejších:V roku 2016 Rada ministrov Európskej únie za výnimočnú činnosť v oblasti medzinárodnej ochrany menšinových práv zvolila E. Szalayovú Sándorovú za stálu členku Poradného výboru Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín. Na konferencii boli zastúpení aj predstavitelia národností žijúcich v Maďarsku, tak aj predsedníčka Zväzu národnostných samospráv v Maďarsku a zároveň predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, ktorá vyzdvihla aktívnu účasť Erzsébet Szalayovej Sándorovej na programoch národnostných komunít, kultúrne aktivity jej tímu, v rámci ktorých sa príslušníci jednotlivých národností mohli navzájom lepšie spoznávať. „Ceníme si jej ľudský prístup k našim problémom a s uznaním treba hovoriť aj o jej vzťahoch s našou mládežou,“ zdôraznila A. Hollerová Račková o lúčiacej sa zástupkyni ombudsmana pre národnosti v Maďarsku, ktorá popri Jenőovi Kaltenbachovi je druhá, ktorú za tridsaťročnej existencie inštitúcie ombudsmanov dvakrát zvolili do tejto funkcie.
Erzsébet Szalayová Sándorová na konferencii prevzala z rúk onoho času ombudsmana, v súčasnosti sudcu Ústavného súdu Maďarska Ákosa Kozmu cenu Justitia Regnorum Fundamentum.
Sprac. (csl)
Foto: autor