Začiatok marca je v prostredí slovenskej komunity hlavného mesta tradične spätý s oslavou žien, a to v rámci výročnej členskej schôdze Klubu slovenských dôchodcov. K hlavným organizátorom – vedeniu spolku seniorov – sa tohto roku štyri dni pred Dňom žien, ktorý pripadol na nedeľu, pripojili Slovenská samospráva Budapešti a slovenské volené zbory II., III., XIV. a XV. obvodu.
V snahe spojiť užitočné s príjemným, teda vyhovieť úradným predpisom vzťahujúcim sa na činnosť občianskych organizácií a zároveň pripraviť ženám príjemný kultúrny zážitok, sa rozhodli sprostredkovať vystúpenie Slovenského divadla Vertigo, a to s jeho najnovšou hrou Ako sa nebáť hadov. Nebolo jednoduché zabezpečiť optimálne priestory s divadelným hľadiskom a konferenčnou sálou, nakoniec zvíťazil kompromis: Srbské divadlo na Ulici Nagymező. Mali sme obavy, ako sa účastníci výročnej členskej schôdze klubu zmestia do neveľkých priestorov vstupnej miestnosti, ale pri troche nápaditosti sa opäť potvrdilo: dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Vedenie klubu, pozostávajúce prevažne z mužov, rozostavalo stoličky okolo stien a viac ako 40 účastníkov si mohlo v pohode vypočuť privítacie slová predsedu Jána Kukučku a referát o minuloročnej činnosti v podaní podpredsedu Pavla Benšóa. Dozvedeli sme sa, ako klub využil svoj rozpočet na rok 2025, ktorý činil 1 180 000 Ft. Každý mesiac pripravilo vedenie minimálne dva programy na území hlavného mesta – účasť na kultúrnych podujatiach, bohoslužbách, návštevu múzeí a výstav, ale aj na spomienkovej slávnosti na Ondreja Áchima L. v Békešskej Čabe, púti na počesť sv. Cyrila a Metoda v Zalaváre a na Dni Kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku v Novej Hute. Úzko spolupracovalo so slovenskými volenými zbormi II., III. a XIV. obvodu a Slovenskou samosprávou Budapešti. Keďže rokovanie bolo uznášaniaschopné, členovia referát jednohlasne schválili. Nasledovali informácie o najbližších programoch a návrhy na ich rozšírenie.
Po práci nadišiel čas na odmenu v podobe predstavenia amatérskej zložky divadla Vertigo, ktoré predviedlo hru Zuzany Križkovej Ako sa nebáť hadov v réžii riaditeľky divadla Margity Garajskej. Spolu s Mirkou Kováčovou, Csabom Lampertom, Máriou Tóthovou, Ildikou Záluszkou a Dórou Sebőkovou, presnejšie postavami, ktoré stvárnili, sme sa zabávali, smútili a zamýšľali nad situačnými scénami. Tri návštevníčky sanatória s rovnakým menom, ale rôznym osudom a povahou, dali poriadne zabrať ošetrovateľovi, ktorý sa všemožne snažil zistiť, ktorej priazeň by si mal získať v záujme svojej šťastnej budúcnosti.
Rozuzlenie príbehu naladilo divákov na ďalší príjemný program. Pri odchode z divadelnej sály nás privítal pohľad na bohato prestreté stoly, vôňa mnohorakých obložených chlebíčkov a koláčikov a po usadení sa verše, ktorými vedenie Klubu slovenských dôchodcov pozdravilo ženy. Nadišiel čas priateľských rozhovorov, tešili sme sa stretnutiu s hercami. Nikto sa neponáhľal, bolo nám spolu fajn. Ďalším, v ten deň posledným milým prekvapením boli kvietky jari – fialky v črepníkoch, ktoré nám muži darovali pri odchode.
(vzs)
Foto: Ľubomíra Fallerová