Pre Slovákov v Maďarsku je Slovenský inštitút na Rákócziho triede v Budapešti už viac ako tri desaťročia symbolickým domovom, ale aj neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho života maďarskej metropoly a dôležitým mostom medzi slovenskou a maďarskou kultúrou. Novou riaditeľkou tejto prestížnej inštitúcie ja Eva Ivančová, skúsená diplomatka, ktorá pôsobila v Rusku a Nórsku, sa nám Slovákom v Maďarsku predstavila už 5. júla 2025 počas Dňa kultúrneho dedičstva v Novej Hute.

Jej cieľom je nielen prezentovať slovenské umenie, ale rozšíriť aktivity inštitútu z centra Budapešti aj do ostatných regiónov krajiny a posilniť vzťahy so slovenskou komunitou. V rozhovore nám prezradila svoje pracovné plány a vízie, ale aj príbeh, ktorý ju priviedol na túto významnú kultúrno-diplomatickú pozíciu.

– Po akej ceste ste sa dostali na pozíciu riaditeľky Slovenského inštitútu v Budapešti? Čo bolo pre vás na tejto výzve najlákavejšie?

– Od roku 2018 pracujem na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, kde som začínala na odbore rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci. Následne som bola vyslaná ako ekonomický diplomat na Generálny konzulát Slovenskej republiky v Sankt-Peterburgu a potom na Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Osle, kde som pôsobila ako konzulka a zástupkyňa veľvyslanca. Ku kultúre som mala vždy blízko – môj pradedko, maliar Jozef Bokšaj, bol zakladateľom podkarpatskej maliarskej školy a v Užhorode je po ňom pomenované múzeum. Za výzvu považujem prezentáciu slovenských umelcov v renomovaných kultúrnych inštitúciách v Maďarsku, aby ich tvorbu mohli vidieť aj návštevníci zo zahraničia.

– Aké plány a vízie prinášate do Budapešti? Na ktoré oblasti slovenskej kultúry sa chcete zamerať a čím chcete osloviť maďarské publikum?

– Nielen v Budapešti, ale aj v iných maďarských mestách chcem prezentovať slovenskú kultúru v celej jej rozmanitosti – od vizuálneho umenia, cez hudbu, film, dizajn až po literatúru. Naďalej chcem rozvíjať spoluprácu s maďarskými kultúrnymi inštitúciami, univerzitami, školami, umeleckými partnermi, ako aj kontakt so slovenskou komunitou žijúcou v Maďarsku.

– Priestory inštitútu sú obmedzené, čo vplýva na možnosti výstavnej činnosti. Otvorili ste miestnosť v pivnici, ako ju plánujete využiť?

– Spodný priestor funguje ako výstavná zóna, ktorú si umelci prispôsobia konkrétnemu projektu. Dávame im v tomto prípade voľnosť, aby si ho upravili podľa vlastných predstáv a možností, presne tak, ako to v minulosti spravila organizácia Slovak Fashion Council so svojou módnou inštaláciou.

– Ktorí slovenskí umelci, dizajnéri alebo tvorcovia sú vám blízki a rada by ste ich diela predstavila v Maďarsku? Môžete prezradiť nejaké meno alebo pripravovaný projekt?

– V nasledujúcich mesiacoch máme v pláne niekoľko podujatí, počas ktorých sa predstavia talentovaní tvorcovia zo Slovenska. V máji to boli výtvarníčky a dizajnérky z regiónu Gemer, Vlasta Žák, Martina Štěpán či Alexandra Atlasová, ktoré prezentovali štítnickú háčkovanú čipku formou výstavy a módnej prehliadky. Okrem toho boli hosťami na premietaní nového slovenského filmu Štúr samotná režisérka Mariana Čengel Solčanská a producent, herec Lukáš Pelč. Taktiež sme podporovali umelkyňu Emíliu Rigovú na konferencii „Akoby sa to ani nestalo?!“ v réžií organizácie Romano kher – Rómsky dom. V júli vystúpi celosvetovo známa kapela z Košíc The Backwards v rámci festivalu XV. Umeleckého festivalu Cervinus a Dňa mesta Sarvaš. O ďalších významných menách sa naši návštevníci postupne dočítajú v Newsletteri, ktorý pravidelne zverejňujeme na našich sociálnych sieťach a stránke Program | Slovenský inštitút v Budapešti.

– Spolupráca s krajanmi v Maďarsku je veľmi dôležitá, veď tvoria značnú bázu návštevníkov v Budapešti na akciách SIB. Ako vnímate potenciál spoločných aktivít s krajanskými organizáciami a Slovákmi žijúcimi v Maďarsku? Plánujete sa viac zapájať do regiónov, kde žijú v komunitách?

– Áno, samozrejme, spoluprácu s krajanskými organizáciami a Slovákmi v Maďarsku považujem za dôležitú. Aj preto plánujeme začiatkom júna otvorenie panelovej výstavy Úspešný príbeh M. R. Štefánika v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, ktorá následne poputuje do Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a internátu v Békešskej Čabe, Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši a Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej ZŠ a internátu v Novom meste pod Šiatrom. Ak to bude možné, veľmi radi sa zapojíme aj do ďalších projektov.

– Budapešť je významné kultúrne centrum. Ako dobre poznáte miestne kultúrne prostredie a akú formu spolupráce s maďarskými inštitúciami či umelcami považujete za najprínosnejšiu?

– Za najprínosnejšiu považujem spoluprácu s renomovanými kultúrnymi inštitúciami, ktoré denne priťahujú širokú verejnosť: nedávno sa skončila v Ludwig Múzeu výstava Golden Repair, ktorej súčasťou bola aj tvorba umelkyne Emílie Rigovej. Vo februári v Národnom tanečnom Divadle v Budapešti vystupovalo Slovenské divadlo tanca choreografa Jána Ďurovčíka. Dôležité sú aj podujatia v regiónoch, ako napríklad XV. Umelecký festival Cervinus, kde bude vystupovať už spomínaná slovenská skupina The Backwards.

– Slovenský Inštitút v Budapešti má viac ako 30-ročnú históriu. Na čo by ste chceli nadviazať z práce svojich predchodcov, prípadne, čo by ste chceli posunúť ďalej?

– Na prácu svojich predchodcov by som chcela nadviazať predovšetkým v tom, že Slovenský inštitút v Budapešti nie je priestorom iba jednorazových kultúrnych podujatí, ale živým miestom stretávania, dialógu a vzájomného spoznávania sa. Teší ma, že sa tu dlhodobo darilo prepájať viaceré oblasti kultúry – výtvarné umenie, fotografiu, film, literatúru, hudbu, divadlo, dizajn, a v tom chcem pokračovať.

– Na záver dovoľte pár ľudských otázok, kde ste sa narodili, čo ste študovali a aké sú vaše záľuby, ktorým sa venujete vo voľnom čase?

Narodila som sa v Košiciach, kde som vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Ekonomickú fakultu Technickej univerzity v Košiciach. Vo voľnom čase rada cestujem a učím sa cudzie jazyky.

Ďakujeme za rozhovor. Pani riaditeľke prajeme, aby sa jej plány podarilo zrealizovať. Slovenský inštitút je v dobrých rukách, veď jej zanietenie a vzťah ku kultúre nie je z učebnice, ale priamo z rodného domu.

Ivett Körtvélyesi

Foto: autorka