Maďarsko je otvorené dialógu s novou vládou v SR, ktorá aj podľa analytikov a nezaujatých pozorovateľov môže v značnej miere prispieť k zmierneniu slovensko-maďarského napätia.
12. júna sa konali na Slovensku parlamentné voľby, ktoré síce suverénne vyhrala ľavicová strana premiéra Roberta Fica Smer, jeho vládnutie však zrejme končí, keďže ani spolu so svojim doterajším koaličným partnerom, Slovenskou národnou stranou (SNS) Jána Slotu nebude mať v novom zákonodarnom zbore väčšinu. Vládne Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara a opozičná Strana maďarskej koalície (SMK) Pála Csákyho sa do Národnej rady SR nedostali, budú v nej však dvaja nováčikovia: liberálna Sloboda a solidarita (SaS) a maďarsko-slovenská strana Most-Híd. Maďarsko je otvorené dialógu s novou vládou pravého stredu v SR, ktorá aj podľa analytikov a nezaujatých pozorovateľov môže v značnej miere prispieť k zmierneniu slovensko-maďarského napätia.
„Pred slovenským voličom treba zložiť klobúk,“ konštatoval politológ Michal Horský v súvislosti s volebnou účasťou (58,83 %). Všetky agentúry totiž tipovali, že účasť bude nižšia. Víťazom volieb sa stala strana Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) so ziskom 34,79 percenta hlasov (62 poslancov), nasledujú Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) s 15,42-percentným ziskom (28 poslancov) a Sloboda a Solidarita (SaS), ktorú podporilo 12,14 percenta voličov (22 poslancov). Do parlamentných lavíc tiež zasadnú zástupcovia Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) - 8,52 percenta, 15 poslancov, Mosta-Híd (8,12 percenta, 14 poslancov) a Slovenskej národnej strany (SNS) - 5,07 percenta, 9 poslancov. Pred bránami zákonodarného zboru naopak zostali súčasné parlamentné strany ĽS-HZDS (4,32 percenta) a SMK (4,33 percenta). Na udržanie si väčšiny potrebuje vládna moc aspoň 76 poslancov.
Strana Smer-SD chce ako víťaz volieb, hoci aj len formálne, využiť pravidlo, podľa ktorého sa víťaz volieb pokúsi zostaviť vládu ako prvý. Zástupcovia pravicových strán vylúčili rokovania o spoločnej vláde so Smerom-SD, ba, už prebiehajú na neformálnej úrovni rokovania o zostavení novej vlády s inými politickými stranami a všeobecne sa predpokladá, že tie sa skončia dohodou, a tak novú slovenskú vládu s najväčšou pravdepodobnosťou zostaví pravica.
Nová vládna koalícia by podľa tlačovej agentúry Reuters mohla zlepšiť vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom, účinnejšie bojovať proti korupcii a znížiť schodok štátneho rozpočtu. Agentúra si všíma výrok predsedu SaS Richarda Sulíka, že „akýkoľvek zlepenec je lepší ako Fico”. Zároveň pripomína, že súčasný slovenský premiér je na Slovensku stále najpopulárnejším politikom, pričom „popularitu si získava najmä sociálnou rétorikou a mrhaním štátnymi prostriedkami, navyše jeho konfrontačný štýl polarizuje slovenskú politiku“. Reuters si všíma podobnosť s nedávnymi parlamentnými voľbami v Českej republike, v ktorých tiež síce zvíťazili sociálni demokrati, no na vytvorení vlády sa dohodli stredopravé strany, ktoré skončili na ďalších miestach.
Maďarská vláda je otvorená dialógu s koalíciou pravého stredu, ktorá má vzniknúť po parlamentných voľbách na Slovensku. Súčasne ľutuje, že Strana maďarskej koalície (SMK) sa nedostala do parlamentu. „Blahoželáme víťazom a tešíme sa, že môže vzniknúť koalícia pravého stredu,“ povedal štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí MR Zsolt Németh, podľa ktorého to môže znamenať aj „koniec vládnutia hungarofóbneho Roberta Fica a Jána Slotu“. Z pohľadu budovania slovensko-maďarských vzťahov a vzájomného dialógu označil štátny tajomník za dobrý základ prejav predchádzajúceho predsedu KDH Pavla Hrušovského v roku 2003. V ňom P. Hrušovský načrtol možnosti spolupráce, ktorá by bola otvorená aj pre minulosť, sústredila by sa však na budúcnosť, pričom by bola možnosť prerokovať aj citlivé otázky oboch národov.
„Maďarsko a Fidesz musia z parlamentných volieb na Slovensku vziať na vedomie rozhodnutie voličov - medzi nimi maďarských aj slovenských,“ povedal pre Duna TV predseda strany Most-Híd Béla Bugár na margo otázky spolupráce jeho strany so stranami v Maďarsku a s Maďarskom. Vládny Fidesz vyjadril podporu a stretával sa iba s predstaviteľmi SMK. „Ak sa budú od nás dištancovať, bude to ich rozhodnutie. My sa nikam nebudeme tlačiť. Treba však vidieť, že odkazovania spoza hraníc nie sú dobré,“ povedal B. Bugár.
Slovenská opozícia má šancu zostaviť vládu. Bude to ťažké a komplikované, ale väčšina z nich má skúsenosti z vládnutia, konštatoval v reakcii na neoficiálne výsledky parlamentných volieb politológ Miroslav Kusý. Komplikácie očakáva Kusý pre vyhranenosť KDH a aj preto, že SaS je nová strana, ktorá nie je predvídateľná a je otázka, ako bude ochotná pristúpiť na reálne kompromisy, dodal. Politológ varuje, že Smer-SD bude tvrdý oriešok novej vlády, bude to silná opozičná strana. SNS, ktorá sa do parlamentu dostala „s odretými ušami a jej volebný výsledok je hlboko pod očakávania” nebude môcť podľa Kusého veľmi vyskakovať. Za najväčšie prekvapenie volieb označil fakt, že SMK nezískala dostatok hlasov a jej zástupcovia nebudú v parlamente. Odhadovalo sa, že do parlamentu sa skôr nedostane Most-Híd, a to pre konzervatívnosť maďarských voličov, ale zrejme rozhodli aj slovenskí voliči, ktorí volili Most. V prípade ĽS-HZDS sa očakávalo, že do parlamentu neprejde, dodal. Medzi výsledkami slovenských a českých parlamentných volieb sa dajú podľa Kusého nájsť paralely. V oboch krajinách vyhral favorit, ktorý ale nebude schopný zostaviť vládu. Tak Smer-SD ako aj ČSSD na čele s lídrami boli strany „veľkohubé a nerešpektovali realitu”. Voliči im ukázali, že ich štýl nie je pre nich prijateľní, dodal. Kusý doplnil, že voľby v oboch krajinách rozhodli nové strany a v politike sa objavili noví lídri.
Strana maďarskej koalície (SMK) utrpela prikláňaním sa k orbánizmu v Karpatskej kotline debakel, katastrofálnu porážku. Pre TASR to dnes konštatoval politológ Michal Horský. Reagoval tak na volebný výsledok SMK, ktorá neprekročila potrebnú päťpercentnú hranicu na vstup do parlamentu a so ziskom 4,33 % zostala pred jeho bránami. „Nikto iný, iba občania maďarskej národnosti na Slovensku, ktorí tu žijú, dali jasnú odpoveď politickým elitám na Slovensku aj politickým elitám v Budapešti, že bez nich a o nich nikto rozhodovať nemôže,” zhodnotil Horský. Podľa politológa Rastislava Tótha je výsledok SMK prekvapením a nie je dobré, že SMK do Národnej rady (NR) SR neprešla. „SMK mala byť v parlamente, lebo je to nacionalistická maďarská strana a keď bude mimo parlamentu, bude o to radikálnejšia, ako keď je v parlamente,” upozornil Tóth. Zároveň dodal, že bude záležať na Moste-Híd, či dokáže SMK nahradiť. „Most sa orientuje viac liberálne, ale SMK musí prejsť nejakou vnútornou rekonštrukciou,” uviedol Tóth, podľa ktorého musí rekonštrukciou prejsť aj ĽS-HZDS, ktorá sa so ziskom 4,32 % do parlamentu tiež nedostala. „Dlhodobo oscilovala okolo päť percent, bolo to hop, alebo trop,” konštatoval Tóth. HZDS podľa neho stavalo na sentimente voličov a ukázalo sa, že je stále nižší. „Musí nájsť nové témy a ľudí. Pôvodní zakladatelia sú okrem Mečiara už preč a noví ľudia sú neakceptovaní verejnosťou, takže, buď rekonštrukcia, alebo zánik,” zhodnotil. Vzhľadom na slovensko-maďarské vzťahy je podľa politológa Juraja Marušiaka volebný výsledok vysoko pozitívnym signálom. „Slováci dali najavo, že extrémizmus a radikálne nálady nemajú oporu v spoločnosti,” konštatoval pre TASR. Myslí si to aj Horský, ktorý považuje volebný výsledok za viac ako pozitívny a z pohľadu medzinárodných súvislostí a susedov Slovenska dokonca za vynikajúci. „Je veľmi dobré, že strany politického extrémizmu, za ktoré možno považovať komunistické strany v Európe aj Kotlebovu Ľudovú strana Naše Slovensko, majú podporu okolo jedného percenta, čo je mizivé,” vysvetlil. Zároveň dodal, že strany, ktoré v poslednom polroku šírili myšlienky nacionálneho sváru, xenofóbie, utrpeli porážku na hlavu. „Je viac než pozitívne, že SNS svojou frazeológiou dohnala občanov k tomu, že jej lídrov už nevládzu počúvať,” uviedol. Nízky výsledok SNS 5,07 percenta vidí Marušiak v preberaní agendy SNS Smerom. „Či už išlo o jazykový zákon, vlastenecký zákon, takisto reakcia na zákon o dvojakom občianstve,” spresnil Marušiak. Smer podľa neho zjemňoval radikalizmus a charakter národnej politiky. „Takmer dokázal pohltiť túto stranu, čo sa mu napokon vypomstilo, že v súčasnosti nemá s kým vytvoriť vládnu väčšinu,” uzavrel.
Volebný výsledok pod úrovňou piatich percent hlasov v parlamentných voľbách ĽS-HZDS neteší, ale berie ho na vedomie. V reakcii na priebežné výsledky volieb to uviedol podpredseda hnutia Marián Klenko. „ĽS-HZDS v týchto voľbách neprehrala, prehralo Slovensko,” vyhlásil tesne pred sčítaním všetkých hlasov pred novinármi. Líder strany Vladimír Mečiar výsledok, v tom čase na úrovni 4.34 percenta, komentovať neprišiel. Mečiarovo hnutie sa tak prvý raz vo svojej takmer dvadsaťročnej histórii nedostane do parlamentu. Podľa predstaviteľov ĽS-HZDS to budú občania, ktorí v nasledujúcich doplatia na aktuálnu „hrozbu” zostavenia pravicovej koalície. Domnievajú sa, že pod výsledok sa podpísalo predovšetkým to, že strana bola dlhodobo vystavená „zákerným mediálnym útokom”. Zároveň pripustili, že časť voličov im odobral ich koaličný partner, Smer-SD premiéra Roberta Fica. Ďalší z podpredsedov ĽS-HZDS Peter Sika tvrdí, že napriek tomu, že hnutie na štyri roky opustí parlament, necítia sa porazení. „Veľmi nás mrzí, že občan SR si vybral zvýšenie veku odchodu do dôchodku, legalizáciu marihuany, homosexuálne partnerstvá, a mohol by som pokračovať,” dodal však. Sika podotkol, že ĽS-HZDS je stranou, ktorá zakladala Slovensko, a preto ich mrzí, že krajina má ísť v nasledujúcom období takouto cestou.