V rámci svojho tradičného cestovania po župách navštívil menšinový ombudsman Ernő Kállai dve Slovákmi obývané novohradské osady. Vo Veňarci sa stretol s predstaviteľmi v župe žijúcich Slovákov a v Šámšonháze sa zaujímal o miestne svojráznosti.
Po vymenovaní do funkcie v júni 2007 si parlamentný ombudsman pre práva národných a etnických menšín Ernő Kállai zaumienil spoznať život a problémy národnostných občanov MR formou tzv. putovania po župách. Z času na čas si vyberie jednu župu, kam odcestuje so svojimi spolupracovníkmi, aby sa priamo na mieste zhovárali s národnostnými občanmi a ich predstaviteľmi. Začiatkom júna zavítali do Novohradskej župy. Niektorí pracovníci úradu navštívili národnostné materské školy, kde sa informovali o práci týchto inštitúcií, nakoľko úrad ombudsmana pripravuje dôkladný prieskum národnostného školstva v Maďarsku, zaoberajúci sa všetkými stupňami výučby. Od jesene začnú prieskum v základných školách. Skupina pracovníkov navštívila rómskych spoluobčanov v ich bydliskách a ombudsman zavítal do župného Domu šancí a úradu práce. Druhý deň venoval Slovákom. Vo Veňarci si pozrel oblastný dom a stretol sa s predstaviteľmi novohradských a hevešských Slovákov.
Predsedníčka Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Katarína Plevová informovala hosťa o tom, že v župe je 24 slovenských osád, v 21 pôsobia slovenské samosprávy. Novohradčania udržiavajú veľmi dobré styky so Slovákmi žijúcimi v Hevešskej župe, kde sú dnes už len dve osady obývané Slovákmi. V obidvoch však fungujú slovenské volené zbory a sú členmi spoločnej občianskej organizácie. „Bez občianskych organizácií by v malých osadách nebol žiadny život. Ľudia v nich pracujú nezištne, z lásky, finančne ich prácu nikto nepodporuje,“ priznala sa K. Plevová. Zároveň sa pochválila, že sa úspešne zúčastňujú na súbehoch, vďaka čomu dokážu mobilizovať Slovač v tejto časti krajiny. Vyzdvihla pomoc nadácie ZSM. „Chceli by sme úspešne vykonávať svoju prácu, aby aj tí, ktorí tu budú žiť o sto rokov, sa vedeli ozvať po slovensky. Preto usporadúvame doškoľovania pedagógov (učiteľov materských a základných škôl). Zo školení prichádzajú so skúsenosťami, ktoré môžu zužitkovať po návrate domov. Najdôležitejší je pre nás jazyk. Každá slovenská osada má spolky na zachovávanie tradícií, ktoré chceme podporovať aj finančne. Ibaže z prostriedkov, ktoré máme k dispozícii, môžeme veľmi ťažko existovať,“ dokončila K. Plevová.
Za šalgótarjánskych Slovákov sa prihovorila predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková. „Máme pocit, že aj medzi Slovákmi v Maďarsku sme v menšine. Tunajšie slovenské osady sú malé, pracujú za oveľa horších podmienok. Všetko si musia samé vydobyť. Pritom musím konštatovať, že všetky výraznejšie, dnes už celoštátne podujatia vyšli z Novohradu. Také je napríklad stretnutie slovenských klubov župy, ale aj Slovenské spievanky a veršovačky. Tu sme organizovali aj tábory na Slovensku (Knižnica B. Balassiho) s účasťou 120 detí, viaceré pokračovali v štúdiu slovenčiny aj na univerzite,“ povedala R. Egyedová Baráneková. Ako uviedla, najhoršie je, že o tejto komunite Slovákov sa nedostane toľko informácií do masmédií. Nemajú vlastné župné ani miestne noviny. Slovenská relácia Maďarskej televízie Domovina ich nemôže pravidelne navštevovať, lebo na to nemá peniaze. Ani roky pretrvávajúci problém nevhodného vysielacieho času Domoviny neuľahčuje ich národnostný život. „Spoločenské organizácie sa dostali do úzadia, dôležitými sa stávajú len pred voľbami,“ pripomenula. „Do konca mája nevieme, či máme podporu alebo nie. Parlament stále rozdáva 26 organizáciám a v súčasnosti 200 spolkom 112 miliónov Ft. Nie je vyriešená prevádzka spoločenských organizácií. Bez zázemia, ktoré vytvárajú občianske organizácie, nevedia pracovať ani samosprávy. V budúcnosti by bolo dobré dostať do povedomia verejnosti aj to, ako sa majú tunajší národnostní občania. Dodnes vedia o nás málo v Maďarsku aj v našej materskej krajine. Je potrebné účinnejšie propagovať dvojitú väzbu Slovákov žijúcich v Maďarsku,“ povedala.
Starosta Agárdu Ondrej Agárdi pripomenul všeobecný problém. „Zachovanie slovenského jazyka a jeho výučba sú ohrozované vtedy, keď treba zlučovať inštitúcie. Ak v spojenej škole nie je dostatočný počet žiakov, ktorí sa môžu učiť slovenčinu, deti nemôžu pokračovať vo výučbe. Tu by sme tiež potrebovali pomoc,“ povedal.
Riaditeľka nížanskej školy Zuzana Kučerová pripomenula, že v ich osade sa nemohla založiť slovenská samospráva. „Ale spolky nás nenechali v biede a pomáhajú nám,“ povedala. V tejto malebnej osade funguje škola v kaštieli, ktorý by bolo treba rekonštruovať, ale zatiaľ na to nie sú peniaze. Okrem toho v posledných rokoch majú problém aj s tým, že Legínd vystúpil zo školského združenia a teraz sa súdia. Pripomenula aj všeobecný problém: veľa je takých súbehov, na ktoré sa nemôžu prihlásiť len preto, lebo majú, povedzme, o jedného žiaka menej, než je vo výpise.
Okrem týchto problémov účastníci stretnutia informovali ombudsmana aj o tom, že im nie sú jasné všetky aspekty dodatočnej podpory samospráv na základe splnených úloh.
E. Kállai pokračoval vo svojej ceste do Šámšonházu, kde sa stretol s miestnymi aktivistami a informoval sa o ich živote.