Predstavitelia zahraničných Slovákov sa obávajú škrtov v štátnom rozpočte. Uviedol to predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský počas návštevy Prezidentského paláca, kde členov združenia, ktorí pricestovali na Stálu konferenciu SR a Slováci žijúci v zahraničí, prijal prezident Ivan Gašparovič so svojou manželkou Silviou.
Skalský upozornil, že grantový program, ktorý bol garantovaný na minimálnej úrovni 1,3 milióna eur, sa v súčasnom návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok plánuje na menej ako 1,16 milióna eur. „Ja si myslím, že nie je možné škrtať na slovenských deťoch, ktoré sa chcú učiť po slovensky, treba udržať ich identitu. Ťažko možno škrtať na nadčasových publikačných počinoch a folklórnych festivaloch, ktoré existujú desiatky rokov. Takže ja by som sa vôbec odmietal takouto úvahou zaoberať,” uviedol.
Na šetrenie v tejto oblasti sa negatívne pozerá aj hlava štátu, napriek tomu to vníma ako „nutný krok”. Podľa nej má pomôcť Slovensku dostať sa z problémov, ktoré krajine priniesla ekonomická kríza. „Samozrejme, bol by som nerád, aby škrty vo vzťahu k pomoci, ktorú sme pre zahraničných Slovákov sľúbili, boli také, že neumožnia istú činnosť,” konštatoval prezident s tým, že rozumie, že bez finančnej pomoci bude spolupráca ťažšia.
Prezident SR Ivan Gašparovič upozornil, že v súčasnosti odborný, kultúrny a ekonomický potenciál občanov SR, ktorí žijú v zahraničí, nie je dostatočne využitý. „Myslím si, že takéto vaše stretnutia sú krokom k tomu, aby sme tento nový potenciál, ktorý môžete zužitkovať v krajinách, kde žijete, v prospech Slovenska, dokázali využiť,” vysvetlil.
Predstavitelia zahraničných Slovákov otvorili i tému volieb cez internet. Podľa neoficiálnych informácií v súčasnosti za hranicami Slovenska žije približne 2,2 milióna ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti. Podľa V. Skalského 200.000 až 300.000 z nich má aj slovenské občianstvo. „My sa domnievame, že zo zahraničia bude voliť zhruba päť percent voličov, čo už znamená vo voľbách celkom významnú silu. Koniec-koncov je to na hrane kvóra potrebného pre vstup do parlamentu,” uviedol predseda SZSZ, ktorý je presvedčený, že by takýto zákon mohol byť prijatý už pred ďalšími voľbami do Národnej rady SR.
Gašparovič však v tejto otázke nie je natoľko optimistický. „V súčasnej dobe ešte si to až tak jednoznačne, že by sa to dalo, predstaviť neviem,” priznal sa. Domnieva sa, že na takýto krok zatiaľ neexistujú dostatočné bezpečnostné opatrenia, ktoré by zabránili tomu, aby sa dal systém zneužiť.
Hlavnou témou trojdňovej konferencie, na ktorej sú zastúpení slovenskí krajania z 22 krajín, je prezentácia života zahraničných Slovákov v slovenských médiách. Jej účastníci sa dotknú aj priorít v grantovom systéme.
Podpredseda Národnej rady (NR) SR Pavol Hrušovský vyzval účastníkov stálej konferencie Slovákov žijúcich v zahraničí, aby sa počas diskusie zaoberali aj dôsledkami získania dvojakého štátneho občianstva. Ako poznamenal, nechce rozvirovať vášne, ale ide o citlivú otázku, keďže pre Slovákov s dvojakým občianstvom to znamená isté obmedzenie. Na základe novely, ktorú pripravil ešte kabinet Roberta Fica, znamená dobrovoľné nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva automatickú stratu slovenského. Takémuto občanovi tým pádom zanikne pracovnoprávny, štátnozamestnanecký či služobný pomer, na základe ktorého vykonáva povolanie, pri ktorom je nutné štátne občianstvo SR. NR SR ju schválila ako reakciu na maďarský zákon o dvojakom občianstve.
Na programe nadchádzajúcej schôdze parlamentu je poslanecký návrh na zmenu tohto zákona, ktorým bude možné stratiť slovenské občianstvo iba prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť. Zároveň ho získajú naspäť žiadatelia, ktorí ho stratili od 17. júla do konca tohto roka, na základe súčasne platnej novely.
Predseda SZSZ Vladimír Skalský vyzdvihol v príhovore činnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Podľa neho prispieva k udržiavaniu slovenskej identity vo svete.
Jednou z tém stálej konferencie sú aj priority grantového systému. Skalský apeloval na to, aby sa výška dotácie zo štátneho rozpočtu neznížila, ale udržala si súčasnú úroveň. Vysvetlil to tým, že programy, ktoré sa vďaka grantom realizujú v zahraničí, prinášajú pre SR veľkú hodnotu. V prípade ich realizácie inak ako prostredníctvom krajanov by boli finančne nákladnejšie. Dotkol sa aj pripraveného zlučovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Je toho názoru, že ich prepojením môže aj v STV vzniknúť priestor na krajanské vysielanie. Rovnako vyzdvihol fakt, že Slováci v zahraničí môžu priamo participovať na vytvorení legislatívnych podmienok pre voľby zo zahraničia prostredníctvom internetu. Majú totiž priame zastúpenie v expertnej komisii, ktorá sa zaoberá touto otázkou.
Vláda SR sa bude snažiť, aby sa mladí ľudia, ktorí odchádzajú do zahraničia, pre tento krok rozhodli slobodne a dobrovoľne, a nie z núdze. Na stálej konferencii Slovákov žijúcich v zahraničí to uviedla premiérka Iveta Radičová. Pripomenula, že jej kabinet, podobne ako aj iné vlády na svete, v súčasnosti čelia obrovským dopadom ekonomickej krízy. „Hlbšej a rozsahom väčšej ako hospodárska kríza v 30. rokoch minulého storočia. Hľadáme také riešenia, aby sme boli schopní v čo najkratšom možnom čase vytvoriť dôstojné podmienky pre našich občanov. A nie je to jednoduché rozhodnutie,” konštatovala s tým, že sa vláda pokúša obnoviť dôveru v SR ako v krajinu, kde platia zákony, funguje vymáhateľnosť práva a každý občan má svoje dôstojné miesto.
Zároveň vyzdvihla odvahu účastníkov konferencie, prípadne ich predkov, ktorú prejavili pri rozhodnutí opustiť svoju vlasť. Podľa nej ide o jedno z najťažších rozhodnutí človeka. Poukázala na prvú veľkú vlnu odchodov v 19. storočí, keď sa kvôli práci vysťahovalo do USA státisíce Slovákov. V minulom storočí sa k tomu pridala občianska nesloboda, nesloboda vo vierovyznaní, ako aj v prejave. „November 1989 priniesol možnosti, aby sme sa takto stretávali, aby ste slobodne mohli prísť do svojej vlasti. Ste tu vítaní s otvorenou náručou,” adresovala Radičová prítomným.