Účastníkov Stálej konferencie SR a Slováci žijúci v zahraničí prijal aj prezident SR Ivan Gašparovič s manželkou Silviou. Slovákov z Maďarska zastupovala početná delegácia.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) usporiadal v dňoch 29. novembra až 1. decembra v Bratislave Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, nad ktorou mala záštitu premiérka SR Iveta Radičová. 96 účastníkov z 22 krajín sveta prerokovalo dve ústredné témy: obojstrannú komunikáciu medzi Slovenskom a slovenskými komunitami v zahraničí, vrátane vzájomnej prezentácie Slovenska v zahraničí a zviditeľňovania Slovákov žijúcich v zahraničí v SR, a priority grantového systému v oblasti štátnej podpory stanovené zákonom. Predstavitelia slovenských komunít prijali závery, ktoré sú zároveň aj odporúčaniami pre starostlivosť o zahraničných Slovákov. Účastníkov Stálej konferencie prijal aj prezident SR Ivan Gašparovič s manželkou Silviou. Slovákov z Maďarska zastupovala početná delegácia.
„Vitajte doma vždy a v každom okamihu. Vždy tu doma budete,“ začala svoj slávnostný prejav predsedníčka vlády SR Iveta Radičová. Zmienila sa o tom, že aj dnes je existujúcim javom v slovenskej spoločnosti odliv mladých ľudí do zahraničia, zväčša z ekonomického dôvodu. Vyslovila však nádej, že to bude z dôvodu zlepšenia kvality znalostí a nadobudnutia nových vedomostí a takto vybavení mladí ľudia sa raz vrátia domov v prospech Slovenskej republiky. Slovensko tiež čelí obrovským dôsledkom hlbokej ekonomickej krízy. „Hľadáme také riešenia, aby sme boli schopní v čo najkratšom možnom čase vytvoriť dôstojné podmienky pre našich občanov a nie je to jednoduché rozhodnutie,“ povedala I. Radičová o konsolidácii ekonomiky, zastavení pádu národnej ekonomiky a o znovunaštartovaní ekonomického rastu.
„Je to nielen natiahnutá ruka k rozpočtu SR, ale natiahnutá ruka k spolupráci, k podaniu rúk medzi SR a Slovákmi žijúcimi v zahraničí, pretože tie projekty síce vyžadujú podporu, ale prinášajú Slovensku také hodnoty, ktoré ak by ich chcelo samo realizovať, tak by stáli omnoho viac a nepodarilo by sa ich realizovať v takejto miere,“ povedal vo svojom úvodnom príhovore predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí Vladimír Skalský a dodal, že aj preto by sa mala udržať úroveň grantového okruhu, ktorý na ÚSŽZ existuje.
O tom, že budú potrebné znižovania v oblasti grantového systému pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sa zmienil podpredseda Zahraničného výboru NR SR Juraj Droba, ktorý zdôraznil, že akékoľvek rozhodnutia sa prijmú, budú len dočasné. O podporách zahraničných Slovákov hovoril, že ich vníma ako investíciu.
„Nech žijeme ako Slováci kdekoľvek na svete, našou povinnosťou je uchovávať a šíriť hodnoty, ktoré nám naši predkovia zanechali,“ povedal generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Miloš Klátik, ktorý sa zmienil o dobrej spolupráci s krajanskými evanjelickými zbormi.
Čerstvo zvolený predseda Matice slovenskej Marián Tkáč hovoril o svojom programe vrátiť sa ku koreňom a otvoriť Maticu mladým ľuďom. Zároveň vyzval prítomných, aby vstúpili do MS. Medzi krajanov zavítal aj podpredseda vlády SR pre menšiny, posledný československý veľvyslanec v Maďarsku, literárny historik a vysokoškolský profesor Rudolf Chmel.
Vo svojom otváracom prejave predsedníčka ÚSŽZ Vilma Prívarová uviedla, že usporadúvanie Stálej konferencie každý druhý rok stanovuje Koncepcia štátnej starostlivosti o zahraničných Slovákov do roku 2015. Pripomenula, že prvoradým partnerom Úradu je Svetové združenie Slovákov žijúcich v zahraničí (SZSZ) a ich spoločným cieľom je skvalitňovať slovensko-slovenské vzťahy. V tomto roku prišlo na Úrad vyše 700 žiadostí o podporu a hoci kancelárie museli presťahovať do skromnejších priestorov, snažia sa vyhovieť všetkým výzvam. Zmienila sa aj o vydávaní osvedčení zahraničného Slováka, o ktorý je najväčší záujem zo strany krajanov v Srbsku, na Ukrajine a v Rumunsku. S poľutovaním informovala o tom, že časopis Slovenské zahraničie musel zaniknúť pre znížené finančné možnosti.
Na prvom dni konferencie rezonovalo najmä televízne vysielanie pre krajanov v zahraničí. S televíznym vysielaním je stále ten istý problém, totiž STV nekupuje licenčné práva na uverejňovanie všetkých programov, preto môže voľne disponovať iba programami vlastnej výroby. Preto pripravili plán blokového vysielania týchto programov, ktorý sa kvôli zmene vlády SR nedotiahol. Slovenská vláda sa rozhodla o spojenie verejnoprávnej televízie a rozhlasu, kde doteraz fungovala krajanská redakcia. Tá by sa podľa plánov nemala zrušiť, ale krajania by sa k rozhlasovému vysielaniu dostali hlavne cez satelit a cez sociálne siete (facebook, twitter a iné). ÚSŽZ a SZSZ chcú rokovať s budúcim generálnym riaditeľom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTS) o vytvorení novej televíznej relácie určenej špeciálne pre zahraničných Slovákov.
O poslaní spoločenskej organizácie v procese zviditeľňovania materskej krajiny a Slovákov žijúcich v Maďarsku hovorila predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková. Ako povedala, ich prvoradým cieľom je prostredníctvom kultúry zbližovať ľudí dobrej vôle, nakoľko vzťahy medzi SR a MR sú poznačené históriou. Konštatovala, že je hrdá na to, že ich spoločenská organizácia má svoju hymnu, ktorá je preložená do maďarčiny a angličtiny a ktorá vystihuje poslanie organizácie.
„Koncepcia starostlivosti o zahraničných Slovákov do roku 2015, ktorá sa stala súčasťou vládneho programu, by mala byť našou bibliou a závery stálych konferencií našimi prioritami,“ povedal predseda CSS Ján Fuzik, ktorý silne kritizoval nedodržiavanie týchto odporúčaní. Uviedol, že všetky témy, o ktorých sa hovorilo na konferencii, sú obsiahnuté v tomto dokumente, len by bolo treba dbať o jeho dodržiavanie. Z pohľadu Slovákov v Maďarsku uviedol tak pozitívne, ako aj negatívne príklady. Za pozitívne považuje rozbehnutie doškoľovaní pre slovenských pedagógov, ktoré prebiehajú za účasti odborníkov zo Slovenska formou výjazdových kurzov. Ako neúspech spomenul, že motivačné štipendiá pre študentov by sa síce podľa koncepcie mali udeľovať zo slovenských zdrojov, Program pre nadaných financuje maďarská vláda formou príležitostných grantov. O významnom podiele SR na zachovaní úrovne týždenníka Slovákov v Maďarsku sa zmienila šéfredaktorka Ľudových novín Alžbeta Hollerová Račková. Dvadsaťročnú činnosť Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku zhrnula jeho riaditeľka Anna Kováčová, ktorá pripomenula, že za tento čas vyšlo 47 odborných prác. Tajomníčka Verejnoprospešnej nadácie ZSM Monika Szabová referovala o použití prostriedkov, ktoré poskytuje vláda SR od roku 2006 na základe medzivládnej dohody na výchovno-vzdelávaciu a kultúrnu činnosť.
Podľa budúcoročného štátneho rozpočtu sa zníži podpora vlády na grantové programy pre zahraničných Slovákov, čím sa dostala pod minimálnu hranicu odporúčanú Koncepciou štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, teda 1,33 milióna eur. V súčasnosti sa navrhuje vyčleniť pre zahraničných Slovákov len 1,048 milióna eur, teda chýba takmer 280 000 eur. Jedným zo záverov konferencie je preto požiadavka, aby vláda SR z rozpočtu vyčlenila aspoň túto minimálnu sumu. Z grantového programu by malo Slovensko aj naďalej podporovať krajanské médiá, kultúru aj vzdelávanie, vedu, výskum aj publikačnú činnosť. Účastníci konferencie zároveň konštatovali, že by bolo vhodné doplniť nezávislú medzirezortnú odbornú komisiu na posudzovanie projektov a žiadosti o finančnú podporu o zástupcov SZSZ a o nezávislých odborníkov. Ako odznelo počas rokovania, hoci spolupráca s vedúcim Úradu vlády SR Viktorom Nižňanským je veľmi dobrá, niektorí delegáti citlivo vnímali skutočnosť, že agendu zahraničných Slovákov už nemá na starosti priamo člen vlády. Celkovo však účastníci aktuálnej konferencie považujú vývoj v oblasti starostlivosti SR o zahraničných Slovákoch od roku 2008, kedy sa konala predchádzajúca Stála konferencia, za pozitívny. Posledným bodom rokovania bolo schválenie Záverov konferencie, odporúčaní, s ktorými krajania oboznámia premiérku I. Radičovú a všetky relevantné rezorty.