- Národnostné komunity v Maďarsku, vrátane Slovákov, v posledných mesiacoch vzrušujú dve otázky: voľby do menšinových samospráv a budúcoročný štátny rozpočet, ktoré budú určovať ich život v budúcom roku, resp. v nasledujúcom volebnom období.
Čo sa týka čísel v štátnom rozpočte, financie pre menšiny sa v budúcom roku v porovnaní s tohoročnými číslami nemenia. V našej komunite vyvolalo isté prekvapenie, že kým takmer vo všetkých oblastiach sú badateľné úsporné opatrenia, nájdu sa aj také sféry, kde sa zdroje zvyšujú o miliardy. Taká je oblasť podpory krajanov v zahraničí. Čím možno vysvetliť tento prístup vlády?
- Aby sme zostali pri vašom príklade, podpora Maďarov žijúcich v zahraničí sa v posledných rokoch permanentne znižovala, kým podpora domácich menšín zo štátneho rozpočtu si zachovala nominálnu hodnotu. Keď porovnáme tieto dva smery, to, čo je zdanlivým zvyšovaním, nie je ničím iným, ako vyrovnávaním podpôr na tieto dve oblasti. Naším cieľom pri zostavovaní rozpočtu bolo, aby zdroje, ktoré boli aj doteraz prístupné pre domáce národnosti, boli podľa možnosti koncentrované. Myslíme si, že po uskutočnení tejto koncentrácie budeme môcť cielenejšie a efektívnejšie poskytovať dotácie na iniciatívy, ktoré prichádzajú od národností. Myslím si teda, že zachovaním úrovne finančných zdrojov na dotácie a spomenutou koncentráciou dôjde k rozšíreniu možností podpôr.
- Jednou z oblastí podporovaných z týchto zdrojov, a súvisí to aj s voľbami, sú miestne a regionálne menšinové samosprávy. Zdroje venované na tento účel sa na budúci rok nezvýšia, pričom počet miestnych menšinových samospráv sa zvýšil. Ako mienite riešiť toto protirečenie?
- Ako na to upriamil pozornosť aj ombudsman pre práva národných a etnických menšín, a svedčia o tom aj naše údaje, po tohoročných menšinových voľbách sa počet miestnych volených zborov zvýšil o 10-12 %, veľká časť z nich však vznikla v osadách, kde nemožno dokázať prítomnosť danej národnostnej komunity, pejoratívne možno povedať, že ide o typické prejavy etnobiznisu. Pripravujeme preto modifikáciu nariadenia o financovaní miestnych a teritoriálnych, teda župných menšinových samospráv, v ktorej by sme chceli výrazne zohľadniť početnosť komunity v danej lokalite. Menšinová samospráva slúži na realizáciu kultúrnej autonómie a zrejme tam, kde ide o väčšiu komunitu, bude aj podpora vyššia. Tam, kde je komunita malá, alebo v danom prípade nulová, veď sa nájdu lokality, kde sa počas posledného sčítania ľudu v roku 2001 ani jedna osoba neprihlásila k danej národnosti a teraz tam predsa vznikla menšinová samospráva, by sme mali zrejme poskytnúť nízku, alebo minimálnu podporu. Myslíme si, že po takejto zmene vo financovaní sa síce nominálna hodnota celkovej podpory miestnych a teritoriálnych menšinových samospráv nezvýši, ale skutočné komunity budú mať k dispozícii vyšší rozpočet.
- Aj v prípade štátnej podpory cirkvi sa nadhodila myšlienka, že by sa mala poskytovať dotácia na základe údajov zo sčítania ľudu. Príslušnosť k danej cirkvi, a to isté platí aj v prípade príslušnosti k národnosti, sa pokladá za tzv. senzitívny údaj, na túto otázku počas sčítania ľudu občania nie sú povinní odpovedať. Navyše podľa mojich osobných skúseností sčítací komisári to chápu tak, že ich netreba položiť. Chcem teda povedať, že tieto údaje nemusia vytvárať presný obraz o danej komunite a preto možno nie je šťastné podporu určovať na tomto základe.
- Zohľadnenie údajov zo sčítania ľudu je jedným z možných riešení, skúmame aj iné možnosti. Chcel by som však naznačiť, že v súvislosti so zmenou nariadenia, aj s rozpočtovými otázkami takmer týždenne vedieme rokovania s predsedami celoštátnych menšinových samospráv, ktoré v podstate neodmietajú toto riešenie, musíme však nájsť spôsob, ktorý každému vyhovie, teda jednotlivým minoritám i vláde. Našim cieľom je, aby podporu dostali skutočné komunity, kým tie, ktorých opodstatnenie nemožno faktami dokázať, alebo zbory, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli zneužitím predpisov, aby prostriedky nedostali, alebo dostali iba minimálne peniaze.
- V návrhu zákona o štátnom rozpočte som nenašla čísla Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny. Dlhšiu dobu prebieha diskusia o tom, či sa oplatí prevádzkovať túto verejnú nadáciu. Tí, ktorí argumentujú za jej zrušenie, zvyknú prízvukovať, že pri inom spôsobe rozdeľovania financií možno ušetriť prevádzkové náklady nadácie. Na druhej strane však v prípade jej zrušenia zanikne aj inštitucionalizovaná forma účasti predstaviteľov menšín na rozhodovaní o týchto prostriedkoch. Ako to vidíte vy?
- Krátko po svojom nástupe do funkcie som inicioval vyšetrovanie vo Verejnej nadácii pre národné a etnické menšiny, ktoré je v súčasnosti v záverečnej etape. Potvrdili sa predpoklady, že nadácia utrácala na svoje fungovanie viac, ako bolo nevyhnutné. Preto si myslím, že skutočne by bolo účelnejšie a umožnilo by poskytovať vyššie podpory, keby sa neudeľovali prostredníctvom verejnej nadácie. Samozrejme, v prípade, ak nastane takáto zmena, o ktorej je oprávnená rozhodovať vláda, musíme preskúmať aj to, aké alternatívne riešenie umožní, aby sa menšinové komunity aj naďalej mohli podieľať na rozhodovaní. Myslím si, že nie je ťažké nájsť takéto riešenie. Využitie prostriedkov na podporu menšinovo-politickej činnosti bude regulovať ministerské nariadenie, do ktorého bez problému možno zahrnúť kompetencie menšín v tomto procese.
- S osudom verejnej nadácie úzko súvisí aj financovanie celoštátne rozširovanej menšinovej tlače, ktoré bolo aj doteraz chúlostivou oblasťou menšinového verejného života. Od založenia verejnej nadácie, s výnimkou jedného - dvoch rokov, permanentne klesala suma, ktorá bola k dispozícii na tlač menšín. Napriek tomu predsa existoval zaužívaný mechanizmus, financovanie, ktoré umožnilo preklenutie prvých dvoch mesiacov roka atď., čo znamenalo pre tieto redakcie určité finančné garancie. Ako plánujete riešiť situáciu v budúcnosti?
- Situácia je taká, že konsenzus vo veci financovania menšinovej tlače predchádzajúca vláda porušila, lebo rozpočet verejnej nadácie na tento rok určila takým spôsobom, že podpora tlače končí 31. decembrom 2010. Z tohto hľadiska je úplne jedno, či bude alebo nebude verejná nadácia, vzniká situácia, že od 1. januára bude veľmi ťažké zabezpečiť financovanie tlače. Stojí pred nami trojmesačné obdobie, ktoré či už s verejnou nadáciou, alebo bez nej, budeme musieť riešiť. Pripravujeme rokovanie s predsedami celoštátnych menšinových samospráv. Na tomto rokovaní predložíme návrh, aby bola podpora na fungovanie daného periodika zabudovaná do rozpočtu celoštátnych samospráv, čím by sa dlhodobo zaručilo stabilné a vypočítateľné financovanie. Horšie je, že to znamená riešenie iba v prípade tých periodík, ktoré patria celoštátnym samosprávam. Vzhľadom na to, že ide o prevádzkové výdavky, v prípade, ak periodikum nevydáva samospráva, si vydavateľ tieto náklady nemôže vyúčtovať ako prevádzkové výdavky. Ak väčšina predsedov podporí túto zmenu, budeme schopní previesť modifikáciu rozpočtu v tomto smere.
- Čo bude s ostatnými periodikami? Rysuje sa nejaké riešenie?
- V roku 2011 mienime obnoviť tzv. menšinový intervenčný rámec, ktorý na tento rok zrušila predchádzajúca vláda. Myslíme si totiž, že aj v tom prípade, ak sa nám podarí nájsť riešenie na financovanie menšinovej tlače, môže nastať situácia, že niektorým novinám alebo médiám aj pri bežnom financovaní budeme musieť poskytnúť dotáciu navyše. Možnosť takýchto podpôr vidím práve v spomenutom intervenčnom fonde.
- Osobitnou, mimoriadne dôležitou oblasťou menšinového verejného života sú školské inštitúcie, prevádzkované celoštátnymi menšinovými a obecnými samosprávami. Štátna normatívna podpora ani jeden rok nepostačuje na uspokojivé prevádzkovanie týchto škôl, darí sa to len pomocou rôznych doplnkových normatívov a podpôr z iných zdrojov. V tejto oblasti plánujete nejaké zmeny?
- Na Úrade štátneho tajomníka pre školstvo ministerstva národných zdrojov prebieha príprava nového zákona o verejnom školstve. Pravdepodobne v prvej polovici budúceho roka bude návrh zákona predložený parlamentu a s najväčšou pravdepodobnosťou bude obsahovať takú reguláciu, v dôsledku ktorej veľkú časť prevádzkových nákladov školských inštitúcií preberie na seba štát. Preto dovtedy, kým nebude schválený nový zákon, nie je účelné robiť zmeny vo financovaní. V roku 2012 už v znalosti nového zákona treba preštrukturovať podpory aj v prípade škôl prevádzkovaných Celoštátnou slovenskou samosprávou.
- To znamená, že v budúcom roku budú zachované doplnkové normatívne podpory?
- Áno, je to úplne samozrejmé.
- Menšinový ombudsman po voľbách miestnych menšinových samospráv signalizoval, že vo všetkých fázach volebného procesu existuje možnosť na zneužívanie predpisov. Aj vy ste sa odvolávali na to, že prostredníctvom financovania sa vláda snaží nejakým spôsobom obmedzovať tento proces. Jedným zo slabých bodov zákona je napr. aj elektorský systém volieb celoštátnych a teritoriálnych samospráv. Plánujete nejaké zmeny aj vo volebnom systéme?
- V priebehu leta, v júli tohto roka, sa štátny tajomník László Szászfalvi obrátil na organizácie a jednotlivcov s výzvou, že očakáva návrhy v súvislosti s menšinovou legislatívou. Dostali sme stovky odpovedí, ktorých spracovanie prebieha aj v súčasnosti. Vláda, ktorá nastúpila po májových voľbách, mieni generálne preskúmať zákony a nariadenia vzťahujúce sa na menšiny a podľa našich plánov bude v druhej polovici budúceho roka predložený pred parlament nový menšinový zákon. V rámci neho by sme chceli odstrániť negatívne skúsenosti, ktoré sme zistili v súvislosti s voľbami menšinových samospráv a paralelne s prípravou novej Ústavy MR prípadne rozšíriť priestor pre realizáciu kultúrnej autonómie domácich menšín. Z toho dôvodu môžem povedať, že všetkými silami sa snažíme o to, aby sme okrem rozšírenia možností domácich menšín prostredníctvom nového menšinového zákona uskutočnili taký systém zastúpenia, ktorý je skutočne založený na demokratických princípoch a odzrkadľuje vôľu väčšiny minorít. Ja osobne nie som zástancom elektorského systému. Bez problému si dokážem predstaviť, aby voľby do miestnych, teritoriálnych a celoštátnych samospráv prebehli súčasne. Je to v neposlednom rade aj lacnejšie, reálnejšie to odráža vôľu voličov a zároveň preklenie aj v súčasnosti citeľné napätie. Menšiny každé štyri roky od mája do februára prežívajú obdobie kampane, čo znamená, že prichádzajú o jeden rok, ktorý by mohli venovať efektívnejšej práci.
- Spomenuli ste proces prípravy novej Ústavy MR. Myslím si, že príslušníci menšín vnímajú ako dôležité gesto, že súčasná ústava spomína domáce národnosti ako štátotvorné činitele. Podľa určitých správ existuje snaha o to, aby táto pasáž vypadla z nového základného zákona. Skutočne má vláda takýto zámer?
- Takýto zámer neexistuje. Niektorí to vyvodili z prejavu, ktorý umožňoval takýto nesprávny výklad. Na rokovanie s predsedami celoštátnych samospráv som preto pozval parlamentného poslanca Gergelya Gulyása, ktorý v komisii zostavujúcej návrh ústavy vedie pracovnú skupinu pre základné práva. Potvrdil svoju odhodlanosť, že domáce menšiny bude aj nový základný zákon definovať ako štátotvorné činitele a vyslovil svoj osobný názor, že v novej ústave by sa aj na úrovni definície mohla objaviť kultúrna autonómia.
.
.
.
.
.
.
.
.
.....................................................................................................................................