Sarkadkeresztúr, obec s 1700 obyvateľmi vo východnej časti Békešskej župy, nepatrí medzi tie naše osady, ktoré po tureckej okupácii boli znovuosídlené Slovákmi. Avšak ako vo väčšine osád v strednej časti župy, ktorá má bohatú slovenskú minulosť, aj sem sa časom prisťahovali Slováci napr. z bývalých sálašov obrovského chotára Békešskej Čaby, resp. z iných slovenských obcí.
Inak žijú tu aj príslušníci rómskej a rumunskej menšiny, ktorí majú svoje kultúrne spolky a Rumuni aj svoju ortodoxnú kaplnku.
Ako sa angažujú v obci naši rodáci, to nám načrtol predseda novej miestnej slovenskej samosprávy Ján Ando.
- V Sarkadkeresztúre žije asi 8-10 slovenských rodín. Sú to napríklad Mikľovci, Petkovci, Vidovci, alebo Andovci, ktorí sa sem prisťahovali predovšetkým z Békešskej Čaby, Kondoroša a zo sálašov z chotára týchto osád, ale sú medzi nami napr. aj z Mezova (Mezőhegyes). Ja sám pochádzam z Čaby, moje korene siahajú aj do Čabasabadi. Z otcovej strany som Slovák, čabianska slovenčina bola naším tajným jazykom, keď sme s otcom hovorili o niečom, čo sme nechceli, aby mama rozumela. Kým žil otec a stará mama, bežne som s nimi hovoril v našom nárečí. Od ich smrti mám menej možností. Inak v Békešskej Čabe som v rokoch 1966-1973 chodil do slovenskej základnej školy a mám veľmi pekné spomienky na toto obdobie... - a tu si pán Ando zaspomínal na svojich spolužiakov a pedagógov, resp. aj na medzinárodný pioniersky tábor niekde pri Košiciach.
Predseda slovenskej samosprávy sa priženil do obce pred tridsiatimi rokmi, dodnes však denne dochádza do župného sídla za prácou. O jeho čabianskych koreňoch svedčí aj fakt, že na naše stretnutie prišiel práve z údenia čabianskej klobásy, na ktorú - aj podľa čašníka v bare, kde sme si dali kávu - môže byť oprávnene hrdý...
V podstate pokus o založenie slovenskej samosprávy tu bol už v predošlom cykle: - Vedel som, že v obci žijú okrem Rómov a Rumunov, ktorí už mali svoje zbory, aj Slováci. Nabádal som ich, aby si založili samosprávu aj oni, ale táto iniciatíva nemala pozitívny ohlas vo vtedajšom vedení obce. Tento krát predstavitelia slovenských rodín sa začali angažovať sami, úspešne sa dali dohromady a založili si zbor, - uviedol vedúci Záujmového spolku dôchodcov v Sarkadkeresztúre Károly Deák, ktorý nám ponúkol pomocnú ruku aj pri organizovaní informatívneho stretnutia.
- Sme ešte veľmi na začiatku pôsobenia, zatiaľ sa informujeme a plánujeme, - pokračoval J. Ando. - V každom prípade sa chceme zapojiť do kultúrneho diania obce s tým, že zároveň budeme pestovať kultúru svojich predkov a oživíme jazyk, ktorý niektorí z nás ešte ovládajú. Základné podmienky nám zabezpečila obec, menšinové zbory majú k dispozícii kanceláriu, prístup k internetu a veľkú sálu obecného úradu. Vedenie obce nám poskytne aj administratívnu pomoc, ako aj odbornú pri účtovaní. Obvodný notár nám osobne prisľúbil pomoc pri písaní projektov do konkurzov a získavaní grantov. Čo sa týka aktivít, konkrétne sme zatiaľ mysleli na jazykový kurz, ako aj na usporiadanie gastronomického dňa, na ktorý by sme pozvali Slovákov aj z iných obcí župy. Aj my chceme navštevovať podujatia našich rodákov v iných osadách. Sme trošku v odľahlom kúte župy, ďalej od väčších slovenských centier, ale veľa očakávame od spolupráce so Slovenskou samosprávou Békešskej župy, ako aj s Domom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, - povedal nám predseda novej Slovenskej samosprávy v Sarkadkeresztúre Ján Ando.
