Za účasti prezidenta MR Pála Schmitta prevzal vo štvrtok v budapeštianskom parlamente premiér Viktor Orbán od predsedu belgickej vlády Yvesa Letermeho predsedníctvo v Európskej únii. Slávnostného podujatia odovzdávania vlajky symbolizujúcej rotujúce predsedníctvo v Rade ministrov EÚ sa zúčastnili aj predseda maďarského parlamentu László Kövér, predsedovia parlamentných strán a frakcií, ako aj celý budapeštiansky diplomatický zbor.
Maďarsko bude predsednícky post zastávať v prvom polroku 2011. V piatok zasadli v Budapešti na spoločnom rokovaní ministri Orbánovej vlády s komisármi Európskej komisie aby prediskutovali plány maďarského predsedníctva. Témami zasadnutia budapeštianskych ministrov a bruselských komisárov, ktoré prebiehalo v piatich pracovných skupinách, boli otázky hospodárskeho riadenie EÚ, pripravovaný energetický summit únie plánovaný na 4. februára 2011 a nevyhli sa ani búrlivo diskutovanému maďarskému mediálnemu zákonu.
Pokiaľ Európska únia povie, že maďarský mediálny zákon treba zmeniť, vláda to bude akceptovať a riadiť sa tým. Povedal to maďarský premiér Viktor Orbán. „Sme súčasťou EÚ, platia tam pravidlá hry,” povedal Orbán zahraničným novinárom krátko po tom, čo krajina od Belgicka prevzala rotujúce predsedníctvo 27-členného bloku. Zopakoval však, že maďarský mediálny zákon je podobný legislatívam iných členských štátov únie, ako je Francúzsko, Nemecko či Holandsko. Zároveň vyjadril pochybnosti, že „niekto nájde v našom zákone niečo, čo nie je aj v mediálnych zákonoch iných krajín EÚ”. Európska komisia (EK) v utorok potvrdila, že nebude váhať s potrestaním Maďarska v prípade, že nový mediálny zákon, ktorý v sobotu vstúpil do platnosti, porušuje nariadenia EÚ o slobode tlače. Orbán sa v tejto súvislosti v piatok v Bruseli stretne s predsedom EK José Manuelom Barrosom. Zákon si už vyslúžil kritiku viacerých členov EÚ vrátane Francúzska a Nemecka. V Maďarsku začal 1. januára platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá.
Európska komisia 6. januára odmietla kritiku ohľadne toho, že neskoro reagovala na kontroverzný maďarský mediálny zákon. Už tri dni po jeho schválení totiž požiadala vládu v Budapešti o vysvetlenie, vyhlásil v Bruseli nemenovaný hovorca komisie. „Nikdy nekomentujeme návrhy zákonov členských štátov, nie sme oprávnení sledovať zákonodarnú diskusiu,” uviedol ďalej hovorca s tým, že „všetky štáty EÚ sa musia sami ubezpečiť, či ich zákony sú v súlade s právom únie. Sociálni demokrati v Európskom parlamente pohrozili sankciami voči Maďarsku. Podľa oznámenia predsedu frakcie Martina Schulza navrhujú zvolať schôdzu výboru pre občianske práva. Ten by mal preskúmať maďarský mediálny zákon. Tento prieskum by mohol viesť ku krokom, na základe ktorých by odňali Maďarsku hlasovacie právo v únii.
Vzťahy Maďarska so susednými krajinami neboli nikdy také dobré ako v období súčasnej vlády - so Slovenskom sa Maďarsku podarilo dostať vzťahy na pôdu racionálnosti, vyhlásil v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého krajina je od 1. januára predsedajúcou krajinou Rady ministrov Európskej únie. Predseda vlády pred zahraničnými novinármi v súvislosti so začínajúcim maďarským predsedníctvom na otázku ohľadne množstva konfliktov sprevádzajúcich jeho vládnutie povedal, že konflikty síce sú, ale je aj množstvo pozitívnych momentov. „Uzatvorili sme množstvo dohôd. Nikdy sme nemali také dobré vzťahy so susednými krajinami ako teraz, napríklad s Rumunskom, ale aj mimoriadne ostré vzťahy so Slovenskom sa nám podarilo dostať na pôdu racionálnosti a dosiahli sme so Slovenskom dokonca prelom v oblasti energetiky. Existuje dobrá šanca, že slovensko-maďarské vzťahy dostaneme do zvládnuteľnej polohy,” konštatoval Orbán. K otázke volebného práva zahraničných Maďarov, ktorí prijmú maďarské občianstvo, predseda maďarskej vlády povedal, že v strednej Európe existuje volebné právo menšín, ako napríklad v Srbsku, v Chorvátsku či Rumunsku. Maďarsko zatiaľ podľa jeho slov nepatrí do skupiny stredoeurópskych krajín, v ktorých existuje volebné právo príslušníkov národa žijúcich mimo materskej krajiny. „Maďarský parlament doposiaľ o tejto otázke nerokoval; do apríla chceme prijať novú ústavu a do konca roka parlament rozhodne o zákonoch, ktoré súvisia s rámcom stanoveným ústavou,” dodal Orbán. Zdôraznil zároveň, že v otázke občianstva nejde o jeho kolektívne poskytovanie, ale o individuálne posudzovanie individuálnych žiadostí.
Maďarsko zredukovalo deficit svojho rozpočtu v roku 2010 na plánovanú úroveň 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), povedal maďarský premiér Viktor Orbán. „Konečné číslo je približne 0,5 % v prípade dlhu miestnych samospráv a 3,2 % pokiaľ ide o dlh ústrednej vlády, takže za rok 2010 je to 3,8 %,” povedal Orbán zahraničným novinárom. Zníženie deficitu verejných financií na úroveň 3,8 % HDP bolo kľúčovou podmienkou Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF), od ktorých Budapešť dostala úvery v sume 20 mld. eur. Predbežné oficiálne údaje o vývoji rozpočtu za december má Maďarsko zverejniť v piatok. Trhy na oficiálnu správu čakajú, aby zistili, či osobitné dane, ktoré krajina zaviedla v niektorých sektoroch, vytvorili za december rozpočtový prebytok, ktorý je dostatočný na to, aby výšku celoročného deficitu udržal na hranici 3,8 % HDP. Deficit za január až november bol na úrovni 151 % celoročného plánu. Deficit na konci novembra znamenal, že decembrový prebytok by musel byť na úrovni približne 440 mld. forintov (HUF), aby celoročný deficit nepresiahol plánovanú sumu 864 mld. HUF. Maďarské ministerstvo hospodárstva očakávalo, že druhá platba novej bankovej dane by mala do rozpočtu priniesť takmer 90 mld. HUF a takzvané „krízové dane” uvalené na maloobchodné reťazce a energetické a telekomunikačné firmy by mala priniesť dodatočných 161 mld. HUF. Tieto jednorazové dane a zoštátnenie aktív súkromných dôchodkových fondov by malo Maďarsku pomôcť znížiť deficit v tomto roku na úroveň 3 % HDP. Investori a ratingové agentúry však čakajú na program štrukturálnych reforiem, ktorý chce vláda zverejniť vo februári. Investori dúfajú, že reformy nasmerujú maďarský rozpočet na udržateľnú cestu aj po roku 2012, kedy sa platnosť jednorazových daní skončí.
Prioritami maďarského polročného predsedníctva v Európskej únii je energetická bezpečnosť, celoeurópska stratégia integrácie Rómov a pokračovanie procesu rozširovania únie, vyhlásil v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého krajina je od 1. januára predsedajúcou krajinou EÚ. Ako predseda vlády povedal zahraničným novinárom, jeho krajina očakáva, že v nadchádzajúcom polroku sa Európskej únii podarí prijať príslušné rozhodnutia ohľadne energetickej bezpečnosti. „So slovenskou vládou sme dosiahli v otázke energetiky prelom; ešte pred európskym energetickým summitom podpíšeme dohodu o prepojení energetickej siete, potom bude nasledovať aj prepojenie s Poľskom,” konštatoval a vyzdvihol význam severojužného prepojenia plynovodov. Podľa slov premiéra, ak EÚ a Maďarsku budú počas maďarského predsedníctva dobre pracovať, potom by koncom júna mohla byť už k dispozícii európska rómska stratégia. „Súčasťou silnej Európy by mala byť i ľudská dimenzia,” argumentoval Orbán, podľa ktorého treťou prioritou je ďalšie rozširovanie únie. „Chceme dosiahnuť, aby do konca predsedníctva boli uzatvorené prístupové rokovania s Chorvátskom. Rozširovanie by potom mohlo pokračovať Srbskom,” povedal maďarský premiér s tým, že rozširovanie únie je o motivácii politikov a je prejavom otvorenosti EÚ. Pozitívom predsedníctva by bolo, keby sa podarilo pomôcť vstupu Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru. Vyjadril nádej, že do konca predsedníctva budú k dispozícii národné reformné programy potrebné k stratégii Európa 2020, ktorej jadrom sú podpora zamestnanosti, inkluzívny rast a sociálna súdržnosť. Podľa Orbána by bolo dobré, keby EÚ bola opäť charakterizovaná namiesto kríz bezpečnosťou a optimizmom. K mediálnemu zákonu, kvôli ktorému Maďarsko čelí kritike nielen zahraničných médií, ale aj vlád, premiér povedal, že si nevie predstaviť, že by únia povedala, že niektoré časti zákona by malo Maďarsko zmeniť, pričom by ustanovenia nemeckého, francúzskeho či dánskeho mediálneho zákona zostali nedotknuté. „Bola by to diskriminácia,” zdôraznil Orbán, podľa ktorého reakcie najmä nemeckej a francúzskej vlády považuje za predčasné a prehnané. „Nemecko sa v tejto záležitosti už vrátilo do reality - a to isté odporúčam aj Francúzom,” podotkol. Na kritiku, že krízovou daňou postihuje Maďarsko najmä zahraničné spoločnosti, Orbán reagoval, že najväčšie zahraničné investície prišli do Maďarska počas jeho prvej vlády. „Maďarsko je desaťmiliónový trh, bez exportného úspechu nemožno byť konkurencieschopným. Nemáme problém so zahraničnými firmami. Problémom je, že maďarské malé a stredné podniky sa nepodarilo napojiť na zahraničné podniky. Cieľom Széchenyiho plánu, ktorý čoskoro zverejníme, je práve toto,” poznamenal. Najvyššiu krízovú daň zaplatila maďarská banka a z energetických spoločností najviac platila maďarská ropná spoločnosť Mol. „Neexistuje diskriminácia zahraničných spoločností,” zdôraznil. O dôvodoch prípravy novej ústavy povedal, že Maďarsko je poslednou krajinou, kde sa ústava začína poznámkou, že ide o zákon z roku 1949, kedy bola v Maďarsku komunistická diktatúra. Obsahuje aj klauzulu, že je dočasnou ústavou. „Po 20 rokoch musíme konečne vypracovať definitívnu ústavu. Doposiaľ na to neexistovala politická sila. Maďarsko bolo zničené koncom 80. rokov minulého storočia a v roku 2010, zadlženosť krajiny sa dostala do likvidačnej miery. Do ústavy by sme chceli zakotviť práve ochranu proti takýmto javom,” uviedol maďarský premiér s poznámkou, že napríklad poľská ústava má ustanovenie týkajúce sa rámcov financovania krajiny.