Logo

Náš malý slovenský pluralizmus II.

Kategória: Politika

Mýlili sa tí, ktorí si po voľbách pred štyrmi rokmi mysleli, že napätie medzi dvomi „tábormi“ v našej slovenskej komunite sa už nedá stupňovať. Ustanovujúcim zasadnutím sa minulý týždeň začal druhý cyklus v živote Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), keď v jej Valnom zhromaždení (VZ) sedia oproti sebe dva tábory. Na jednej strane 15, na druhej 14 poslancov.

Kto nesie zodpovednosť za túto situáciu? Túto otázku si kladie nielen človek, ktorý sa počas svojej práce na každom kroku stretáva s dôsledkami tohto stavu, ale aj radoví príslušníci našej národnosti. Ľudia, ktorí vo svojom voľnom čase pestujú našu kultúru, pracujú v školách a spolkoch nechápu, prečo sa zástupcovia Slovákov z rôznych kútov Maďarska, ktorých by mala spájať ich zanietenosť za spoločnú vec, nedokážu dohodnúť. O to menej to chápu, lebo keď si prečítali programy dvoch volebných zoskupení, zásadné rozdiely v ich cieľoch ťažko zistili. Odlišujú sa skôr predstavami o spôsobe presadzovania záujmov a štýle politizovania. Prívrženci predsedu Jána Fuzika, ktorý túto funkciu zastával doteraz v troch cykloch, vidia v jeho osobe záruku, že budovanie siete inštitúcií a snaha o riešenie problémov rokovaniami, za cenu kompromisov bude pokračovať. Jeho kritici z druhej strany mu vytýkajú práve to, že v určitých situáciách nevystupuje priebojnejšie a s tými, ktorí majú na niektoré veci iný názor, nespolupracuje. Práve na základe dôvery či nedôvery voči ich osobám sa vytvorili dva tábory okolo dvoch vedúcich osobností, Jána Fuzika a Imricha Fuhla (ktorý v týchto voľbách druhýkrát kandidoval neúspešne na post predsedu CSS). Za J. Fuzikom stojí Únia Slovenských organizácií v Maďarsku pozostávajúca z miestnych a regionálnych občianskych združení. Prevažujú regióny, kde pôsobia dvojjazyčné školy, inštitúcie a do národnostného diania sa zapájajú aj stredné a mladšie generácie, ktoré síce často už neovládajú slovenčinu, ale majú vzťah k slovenskej kultúre. Za Imricha Fuhla, ktorý je zástancom priebojnejšieho politizovania, sa postavili oblasti, v ktorých má silnú bázu Zväz Slovákov v Maďarsku, budovaný na báze individuálneho členstva. V týchto regiónoch prebieha v školách výučba slovenčiny ako predmetu a do slovenského života, klubov a pávích krúžkov sa zapájajú väčšinou staršie generácie. Osobitným prípadom je Budapešť, kde je zloženie slovenskej komunity heterogénne a ktorá sa v týchto voľbách tiež rozdelila do dvoch táborov.

Maďarsko v malom v našom verejnom živote

Napätie vo VZ CSS vzniklo potom, ako modifikácia zákona zapojila do volebného procesu občianske organizácie. Spolky, ktorých hlavnou náplňou činnosti sú kultúrne aktivity, sa v novej situácii začali správať ako politické strany. Naši verejní činitelia a slovenskí voliči začali napodobňovať roztrieštenosť a spôsoby, ktoré sú príznačné pre celú maďarskú spoločnosť. Výsledok je viac než smutný, a sotva môže ktokoľvek z účastníkov verejného života s čistým svedomím tvrdiť, že na ňom nemá zodpovednosť. Situáciu ďalej komplikuje osobný vzťah lídrov dvoch táborov, ktorý sťažuje vedenie dialógu. Ten istý zákon, ktorý v našom verejnom živote zaviedol pluralitný systém a zo spoločenských organizácií urobil strany, „zabudol“ regulovať vzťah medzi väčšinou a menšinou. Neblahé následky sa prejavovali aj v predošlom cykle a ukázali sa aj na nedávnom ustanovujúcom zasadnutí VZ CSS. Víťaz volieb kvalifikovanou väčšinou hlasov presadil všetky svoje predstavy. Za predsedu, zástupcov predsedov a na čelo Finančno-kontrolného výboru boli zvolení jeho poslanci. V predošlom cykle bola síce situácia podobná, ale menšina bola zastúpená vo všetkých odborných výboroch. Tentokrát po zvolení predsedu a modifikácii organizačného poriadku CSS menšina nikoho nenavrhla na spomenuté posty. Jej poslanci sa na protest rozhodli v zásadných otázkach hlasovať spoločne a nezúčastňovať sa na práci odborných výborov. Roztrieštenosť sa prejavuje aj na hodnotení najnovšej udalosti, ktorá rozprúdila vášne, prepustenia redaktora Ľudových novín. Tento krok nadobudol politické dimenzie. Jedna časť slovenskej verejnosti si myslí, že politická činnosť I. Fuhla je nezlučiteľná s prácou, ktorú vykonával v Ľudových novinách. Druhá polovica vidí v tomto kroku útok na slobodu prejavu a tlače, označila ho za politicky motivovaný krok, proti ktorému zverejnili nominačné organizácie stojace za jeho osobou protest.

Za takýchto okolností sa začína piaty cyklus Celoštátnej slovenskej samosprávy, ktorý určite nebude ľahký pre nikoho z nás.

Alžbeta Račková