„Nie sme zombíkovia, ale myslíme si, že máme právo na slobodné vyjadrovanie sa... Čo právo?! Je to náš prirodzený životný pocit!“ – takto spontánne ukončil 14. januára prvú – „panenskú“? – masovú demonštráciu jej hlavný moderátor, známa mediálna figúra, novinár, hudobný kritik a najmä liberálny flegmatik Tibor Bakács. Dostal potom dosť kritiky, vraj viedol protest neprofesionálne, nič nevyťažil z vyhecovaného davu a desaťtisíc ľudí poslal domov po hodine. Nuž, po druhý raz to už je oveľa revolučnejšie – ak môže byť takáto pacifistická demonštrácia revolučná...
Mierumilovnosť sa ukázala už pred začiatkom, keď známeho krikľúňa, Jóži báčiho, ktorý už pred dvoma týždňami reval ako zmyslov zbavený a mával symbolom socialistov, červeným karafiátom, chceli organizátori odhovoriť od opätovného vyčíňania, ale bol iba agresívnejší, tak ho nechali – pre radosť zahraničných televíznych štábov, ktoré aspoň mali čo točiť. Lebo inak to bola nuda, ale v tom dobrom slova zmysle. Trocha školenia, ako demonštrovať a kričať tie správne heslá, absolvoval dav pod vedením Bakácsa celkovo úspešne, počas celej demonštrácie totiž ľudia disciplinovane, hoci skôr so šibalským úsmevom v kútiku úst skandovali „Preč s mediálnym zákonom!“, „Nechceme cenzúru!“, „Nenecháme to tak“ a iné hrozivé a nebezpečné heslá. Sem-tam bolo vidno dokonca aj zdvihnuté päste.
Preboha, prišli aj anarchisti! Traja chlapci postávajú s rúškom až po oči a držia červeno-čiernu zástavu. Čo sa nepáči im? „Je to predsa nonsens, aby piati ľudia z tej istej politickej strany určovali, čo je správne v médiách a na čo sa majú ľudia pozerať v telke,“ vraví ich hovorca, ktorý sa hneď aj prizná, že nemá televízor. Na otázku, čo robievajú v týchto časoch maďarskí anarchisti, je odpoveď zarážajúca, lebo je tiež pacifistická: „Chystáme sa cez víkend čistiť les pri obci Csömör“. To je po slovensky Čemer, a zdá sa, že aj vzorke obyvateľstva na tomto námestí (sú to v prevažnej väčšine dobre naladení mladí ľudia do 30 rokov) – sa sčemerila celá vláda na čele s Viktorom Orbánom. „Ako sú politici omámení mocou, no to mi nesmierne vadí,“ hovorí vysokoškolák, ktorý si kvôli mne strhne z úst aj nálepku s nápisom „Sajtószabadságot!“. Podľa neho: „Moc je šialená droga, no a dvojtretinová moc, akú má Fidesz, je najtvrdšia droga, inak by neboli tamtí hore takí zhulení.“
Medzi prejavmi sa striedajú alternatívne speváčky a speváci, jeden z nich spôsobuje nemalé prekvapenie, pretože spieva: „Tancuj, Feri, vráť sa, Feri, potrebujeme ťa...“. Nie je sporné, kto je ten Feri, a tak na demonštrácii je predsa prítomný touto formou aj politik, hoci organizátori chceli byť totálne bez politikov. Na záver to trocha napráva jeden z najdrsnejších maďarských raperov Dopeman, ktorý by mohol úplne vytočiť jednofarebnú mediálnu radu, keby to, čo spieva, vyšlo aj v tlačenej forme, či by to zahrali v televízii a rádiu. Hoci na plátne za sebou má v kruhu červenú číslovku 18!
Happeningový charakter sa našťastie nestráca, moderátor Bakács varuje účastníkov, aby nedávali priestor kritikom z nepriateľských médií a nehádzali smeti na zem. Dáva aj ďalšie rady, ktoré so zámerom oživiť demonštráciu presekne heslami ako „Čo čítame, čo pozeráme a čo píšeme – o tom nech rozhodujeme my sami!“ No a dvojica policajtov na rohu budovy ministerstva rozvoja vidieka oproti Parlamentu vystreľuje z úst až hlasný smiech, keď ten beťársky a buričský Bakács pri mikrofóne každého povzbudzuje: „Od zajtra, prosím vás, zoznamujte sa s cudzími ľuďmi normálne, nepýtajte sa ich, z akej sú politickej strany, s akou politickou stranou sympatizujú, pravicovou či ľavicovou, ale sa ich opýtajte pekne, či majú radi Felliniho alebo či ľúbia prerastenú slaninu s cibuľou...“ A na záver zvoláva: „Stretneme sa opäť 15. marca!“ Zrejme to bude ďalšia etapa tejto pacifistickej revolúcie...