Premiér Viktor Orbán vyhlásil zatiaľ najradikálnejší plán na záchranu ekonomiky, nazvaný priamo „plánom na záchranu krajiny“. Ide o balík vládnych opatrení, ktoré by mali pomôcť tým, čo nedokážu splácať svoje hypotéky.
Problémy spôsobuje, že väčšinu úverov si v minulosti brali súkromné osoby, ale aj samosprávy v devízach, najmä vo švajčiarskych frankoch. To bolo v čase, keď jeden švajčiarsky frank stál asi 160 forintov. Dnes sa však kurz franku pohybuje okolo 230 forintov a v minulých týždňoch bol aj vyšší. Splátky za devízové úvery tak veľmi vzrástli, mnohí pôžičky splácať nedokážu a prichádzajú napríklad o byty. Najdôležitejšie z nových nariadení vlády umožňuje dlžníkom, aby sa nevýhodných pôžičiek zbavili tak, že požičané peniaze bankám jednorazovo splatia v kurze platnom v čase, keď si pôžičku brali, maximálne však v kurze 180 forintov za švajčiarsky frank. Rozdiel v kurze musia zaplatiť banky, ktorým tým vzniknú veľké straty. Súčasťou plánu je aj zavedenie mimoriadnej dane na luxusný tovar a štátna regulácia cien verejných služieb vrátane odvozu smetia či platieb za využívanie kanalizácie. Orbán tiež vyhlásil maximalizovanie výšky úroku pri pôžičkách a ako doslova povedal, „lov na úžerníkov“.
V úvode schôdze parlamentu vyhlásil, že Európa je v obrovských problémoch, Maďari však nie. Podľa neho znižovať svoj štátny dlh tak ako Maďarsko dokážu jedine Švédi. Premiér z ekonomických problémov krajiny a veriteľov obvinil temné sily zo zahraničia, proti ktorým sa však jeho vláda v záujme národa statočne postavila. „Opäť to vyvolá útoky zo zahraničia, na tie však budeme adekvátne reagovať,“ povedal Orbán. Premiér sľúbil vyšetriť, prečo politici predchádzajúcej vlády proti škodlivým ekonomickým vplyvom nič nepodnikli a nepriamo pohrozil aj ratingovým agentúram, ak by pre jeho ekonomickú politiku chceli zhoršiť hodnotenie Maďarska. Po vystúpení premiéra okamžite začal padať forint a koncom týždňa prvé správy o možných plánoch vlády spôsobili pokles maďarskej burzy. Zástupcovia bánk oznámili, že sa pre vládne opatrenia obrátia na Ústavný súd. Podľa hodnotenia ekonomického ústavu GKI je vládne rušenie zmlúv medzi dlžníkmi a bankami v právnom štáte neprijateľné a „vážne poškodí už aj tak veľmi narušenú dôveru investorov“.
Práca bez príplatkov, povinnosť zaplatiť celú spôsobenú škodu z vlastného vrecka či žiadne istoty zamestnania pre ženy na materskej dovolenke alebo ľudí krátko pred dôchodkom. Sú to návrhy, ktoré obsahuje pripravovaná novela Zákonníka práce. Odborárom sa nepáči, že po novom by ľudia mali mať kratšiu dovolenku a za viac práce dostávať menej platu. Podľa nich zákonník pôjde proti zamestnancom a v tejto chvíli potrebujú viac racionálne, než radikálne riešenia. Za pravdu dáva odporcom aj šéf kresťansko-sociálnych odborov Imre Palkovics, ktorý zákonník označil za nekresťanský a neľudský. Zamestnaných Maďarov podľa neho čaká po schválení zákonníka nešťastný osud, pretože ich stavia do podriadenej pozície a robí z nich predmety, s ktorými si zamestnávateľ môže robiť čo chce.
(s-hn-ef)