Pred desiatimi rokmi sa konalo sčítanie ľudu v Maďarsku počas troch februárových týždňov, tentoraz na to bude mať Ústredný štatistický úrad celý október. Vtedy sa k slovenskej národnosti prihlásilo 17 692 občanov, čomu sme sa mohli naozaj tešiť, veď oproti roku 1990 tento údaj znamenal 70–percentný nárast. Radovali sme sa teda, aj keď sme vedeli, že nás je omnoho viac. Vieme to aj teraz, ale netušíme, čo nám prinesie nový súpis...
Máme isté obavy, ako pred desaťročím, koľko nás ešte zostalo, veď štatisticky bolo tiež vykázané, že práve my, Slováci, sme najviac starnúcou národnosťou v krajine. Samozrejme, nejde o žiadnu genetickú svojráznosť, ale o smutný fakt, že mladšie generácie máme národnostne menej uvedomelé a ani pri sčítaní ľudu si nepriznávajú svoje slovenské korene. Bude tomu teraz inak?
Uvažujeme, či sa tí starší, ťažkými časmi často skúšaní, ešte stále obávajú represálií a nepríjemných následkov, ktorých sa im dostalo za deklarovanie vlastnej slovenskosti. Snáď už veria v anonymitu súpisu a zákonnú ochranu údajov, mohli si zvyknúť na voľné ovzdušie nových spoločenských pomerov, v ktorom sa už netreba báť dávnych hrozieb. Dokonca od posledného sčítania ľudu sme sa dvakrát zapisovali už aj na zoznamy slovenských národnostných voličov...
Premýšľali sme teda o mnohých otázkach, na ktoré nám dá relatívnu odpoveď sčasti nastávajúci cenzus a jeho výsledky. Práve preto sme nielen uvažovali, ale aj konali. V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy sme napísali listy všetkým notárom Slovákmi obývaných obcí, miest a obvodov hlavného mesta, aby pri výbere sčítacích komisárov uprednostňovali spolupracovníkov hovoriacich po slovensky. V tomto duchu dostali pokyny aj od Ústredného štatistického úradu, o čom sme tiež písomne informovali všetkých predsedov miestnych slovenských samospráv. Dúfame teda - a máme o tom pozitívne správy -, že medzi 40 tisícami sčítacími komisármi v celej krajine sú v peknom počte i naši Slováci, ktorým sa všetci ľahšie zdôveríme. Chceme však tiež veriť, že aj ostatní budú postupovať podľa zákonných predpisov a ani im nenapadne nepoložiť prvé štyri otázky z poslednej strany Osobného dotazníka. Ak by sa tak predsa len stalo, rozhodne ich na to upozornite! Na tieto otázky síce nie je povinné odpovedať, ako na 33 predchádzajúcich, pre nás však majú byť tými najdôležitejšími! Veď práve v týchto kolónkach sa môžeme prihlásiť k slovenskej národnosti, k slovenskému materinskému jazyku a informovať o tom, že slovenčinu používame v kruhu rodiny alebo priateľov. Môžeme tak urobiť dokonca aj po slovensky, lebo CSS na žiadosť Ústredného štatistického úradu obidva dotazníky preložila a každý sčítací komisár má mať pri sebe i slovenskú verziu.
Na svojom letáku a plagáte Celoštátna slovenská samospráva upozorňuje aj na iné možnosti, ktoré sa nám počas sčítania ľudu naskytujú na prejavenie vlastnej identity. Podobne ako pred desiatimi rokmi, do 16. októbra môžeme dotazníky aj osobne vyplniť - určite ste ich už vo veľkej obálke dostali - a podať na poštu. Tohto roku to môžeme po prvý raz uskutočniť aj prostredníctvom internetu - taktiež i v slovenskej verzii -, dôležité je však, že takýmto spôsobom musia postupovať všetci členovia rodiny, ktorí žijú v jednej domácnosti. Tu sa nám ponúka vynikajúca možnosť zapojiť do procesu naše deti alebo vnúčatá, ktoré beztak narábajú najpohotovejšie s počítačom, aby vyplnili dotazníky a aby bolo pre ne aj v tejto súvislosti celkom prirodzené, že keď stará mama a mama sú Slovenky, otec Slovák, potom, prirodzene, aj ony patria k našej národnosti.
Čím viac takýchto kompletných slovenských buniek zaznamenajú štatisticky, tým budú naše miestne komunity silnejšie a tým spokojnejšia, vyrovnanejšia a sebavedomejšia môže byť naša národnosť na celoštátnej úrovni. Tak v spoločenstve ostatných národných a etnických menšín, ako aj v rôznych vzťahoch a reláciách s väčšinovým maďarským národom. To, že od výsledkov tohoročného sčítania ľudu môžu závisieť naše politické a finančné možnosti, už dávno nie je iba teória. Ako je známe, financovanie miestnych národnostných samospráv pozostáva jednak z dotácie diferencovanej podľa vykonaných úloh (jej udeľovanie vyvolalo prednedávnom nemalý rozruch) a z jednotnej dotácie na fungovanie, ktorá činila tohto roku pre všetky národnostné zbory rovnako 209 tisíc forintov. Na základe už platného uznesenia vlády od roku 2013 aj táto podpora bude diferencovaná – a to práve podľa výsledkov nastávajúceho súpisu. Priemernú dotáciu môžu dostať iba tie naše samosprávy, ktoré fungujú v osadách, kde sa k slovenskej národnosti prihlási aspoň 31 osôb. Kde menej, tam im pridelia polovicu tejto sumy, a kde nezaznamenajú ani 4 osoby, tam môžu počítať iba s tromi percentami priemernej podpory. Dvojnásobok tejto sumy dostanú však tie samosprávy, kde bude prihlásených viac ako 50 občanov slovenskej národnosti.
Návrh nového národnostného zákona obsahuje zatiaľ ďalšie sprísnenie: v osadách, kde sa počas sčítania ľudu neprihlási aspoň 5 národnostných občanov, nemožno vypísať ani voľby miestnej samosprávy danej menšiny.
Vôbec nebude teda jedno, kde a koľkých nás zaznamenajú podľa štatistických údajov 15. sčítania ľudu v histórii krajiny. Boli sme tu však už dávno pred prvým riadnym cenzom v roku 1870, ba omnoho skôr, ako sa za cisára Jozefa II. v rokoch 1784 – 1787 prvý súpis v Uhorsku konal. Dokážme teda aj počas najnovšieho sčítania ľudu, že sme tu stále i po troch storočiach, s odhodlanosťou ďalej pretrvať. A to predovšetkým nie kvôli štatistikám, ale kvôli našej vnútornej, zdedenej duchovnej potrebe.
Ján Fuzik
predseda CSS