Dňa 7. októbra sa pri príležitosti 20. výročia založenia Visegrádskej štvorky (V4) začal summit hláv štátov tohto zoskupenia.
Program schôdzky českého prezidenta Václava Klausa, maďarského prezidenta Pála Schmitta, poľského prezidenta Bronislava Komorowského a slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča sa začal konferenciou Ekonomický potenciál a vyhliadky strednej Európy na pôde budapeštianskej Korvínovej univerzity, na ktorej vystúpili s prejavom všetci štyria najvyšší predstavitelia krajín V4. Prezident SR I. Gašparovič vo svojom prejave povedal, že „musíme sa vyhnúť sociálnym otrasom, ktoré by mohli viesť k populistickým opatreniam a rastu nenávisti v regióne. To by pôsobilo devastačne na každého z nás. Tu určite hrá zásadnú úlohu dobrá politika. Preto v týchto dňoch v slovenskej politike v kontexte prípravy hlasovania o navýšení eurovalu stále zdôrazňujem, že egoistická krátkozraká politika jednej strany, ktorá ignoruje strategický záujem krajiny, spojencov aj širšieho európskeho spoločenstva, je škodlivá pre záujmy i dôveryhodnosť krajiny a som presvedčený, že aj celého regiónu,“ konštatoval.
Počas druhého dňa summitu vo Visegráde sa uskutočnilo dvojstranné stretnutie medzi maďarskou a slovenskou hlavou štátu. Ako informoval hovorca slovenského prezidenta Marek Trubač, maďarský prezident povedal, že Slovensko je jediným susedom Maďarska spomedzi krajín V4 a preto sú ich vzťahy najkonštruktívnejšie a zároveň aj najcitlivejšie. Schmitt pripomenul, že 9. októbra 2001 bol otvorený Most Márie Valérie v Štúrove a práve teraz si pripomíname desiate výročie tejto akcie. Vyjadril radosť z toho, že sa pripravuje dokončenie ďalšieho mosta na rieke Ipeľ. Najvyšší maďarský predstaviteľ ocenil fungovanie 12 zmiešaných slovensko-maďarských komisií a intenzitu spolupráce medzi vládami.
Gašparovič zdôraznil dôležitosť dobrých vzájomných vzťahov. „Slovensko sa snaží spolupracovať s Maďarskom vo všetkých oblastiach. Na 90 percent sú naše vzťahy dobré a priateľské; predovšetkým ide o oblasti hospodárstva, vzdelávania a kultúry. Je škoda, ak výroky niektorých politikov na obidvoch stranách vyvolávajú určité napätie,“ dodal.
Schmitt konštatoval, že hlavy štátov sa snažia o budovanie dobrých a priateľských vzťahov. Na margo dvojakého občianstva maďarský prezident uistil svojho slovenského partnera, že podobné zákonné úpravy ako Maďarsko majú aj iné európske štáty. Dodal, že Maďarsko pripravuje aj nový volebný zákon, ktorý umožní zahraničným držiteľom maďarského občianstva zúčastniť sa na voľbách.
„Dvojaké občianstvo vo svete nepredstavuje problém; u nás tiež nebol problém, pokiaľ bolo dodržané medzinárodné právo a zvyklosti,“ konštatoval Gašparovič. Zdôraznil však, že nikde na svete sa nestretol s takou formou, akou môžu nadobúdať maďarské štátne občianstvo napríklad aj slovenskí občania. „Ak volebný zákon bude zasahovať do identity slovenského občana, tak to bude problém,“ povedal Gašparovič.
Schmitt uviedol, že z 27 krajín EÚ má až 24 štátov zákon o dvojakom štátnom občianstve - preto maďarská strana nechápe, prečo slovenská strana dvojaké občianstvo neakceptuje a dokonca chce odňať občianstvo tým, ktorí získajú maďarské. Vyjadril presvedčenie, že úprava dvojakého občianstva sa zmierni na obidvoch stranách. Slovenský prezident podotkol, že SR nespochybňuje dvojaké občianstvo, ale musí sa pozrieť, podľa akých kritérií ktorá krajina toto občianstvo uznáva.
Prezidenti V4 rokovali aj na tému hospodárskej krízy. Zhodli sa, že tá sa dotkla krajín visegrádskej spolupráce menej, ako viacerých veľkých krajín západnej Európy, pretože ľudia žijúci v strednej a východnej Európe sú zvyknutí na šetrenie. Ekonomická situácia a sila krajín štvorky je podľa slov maďarského prezidenta odlišná, ide však o štyri rovnocenné priateľské štáty, ktoré sa sústreďujú na posilnenie vzťahov.
Prezidenti zhodnotili aj spoluprácu a výsledky visegrádského zoskupenia počas jeho 20-ročnej existencie. Zhodli sa v tom, že pôvodné ciele – vstup do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie – boli naplnené a aj naďalej zostáva V4 formou účinnej kooperácie.
Maďarský prezident zdôraznil, že regionálna spolupráca nemá alternatívu, krajiny V4 sú geograficky, historicky aj hospodársky odkázané vzájomne na seba. Prezident SR poznamenal, že akýmsi mottom V4 celých 20 rokov bolo, že je potrebné brať do úvahy veci, ktoré tieto krajiny spája a nie tie, ktoré ich rozdeľujú. „Hovorili sme aj o otázkach, v ktorých nemáme totožné východiskové názory,“ povedal Gašparovič na margo dvojstranného rozhovoru s maďarským prezidentom. „Pre nás aj v rámci V4 je zaujímavé, aby sme sa viazali na otázky, ktoré sú v prospech budúcnosti nielen V4 a nielen v rámci bilaterálnych vzťahov,“ dodal.
Český najvyšší predstaviteľ poznamenal, že vďaka V4 sa prehĺbilo priateľstvo medzi zúčastnenými krajinami. Klaus zdôraznil nutnosť špecifikovania spoločných záujmov týchto krajín a ich presadzovania. Podľa Komorowského bolo založenie V4 skvelým nápadom, táto formácia dodnes výborne funguje. „Je to komunita, ktorá hľadá všetko, čo je dôležité, všetko, čo nás spája. Naše dejiny boli iné, než dejiny ďalších krajín,“ konštatoval poľský prezident. Súčasne vyjadril nádej, že V4 bude aj v budúcnosti dôležitým činiteľom pri koordinácii spoločnej politiky a že ovplyvní Európsku úniu v otázkach kohéznej politiky, či v solidarite v oblasti energetiky. Komorowski vyzval kolegov k efektívnemu budovaniu stredoeurópskej identity.
Prezidenti V4 sa nevyhli ani téme jadrovej energetiky, ktorej perspektíva v krajinách V4 podľa nich nezaniká. „Likvidácia atómových elektrární by stála množstvo peňazí, ktoré by bolo rozumnejšie dať do vedy a výskumu. Návrat k predchádzajúcim zdrojom energie by bol z hľadiska ekologického náročnejší. Som rád, že sme sa zhodli v tom, že perspektíva atómovej energie nezaniká a bude pokračovať ďalej“, povedal pred novinármi prezident SR I. Gašparovič.
Podľa slov českého prezidenta V. Klausa hlavy štátov V4 majú silný pocit, že by bolo absurdné, najmä pre krajiny štvorky, ktoré nemajú ropu, ani plyn, aby sa vzdali programu atómovej energie. Japonskú katastrofu interpretovať ako atómové nešťastie bolo podľa jeho názoru mylné. „Bola to prírodná katastrofa, a nie atómová,“ dodal Klaus.
Maďarský prezident P. Schmitt na záver potvrdil, že prezidenti sa dohodli, že atómová energia zatiaľ nemá alternatívu. Podotkol, že je potrebné využívať čoraz viac obnoviteľných zdrojov energie a urobiť všetko pre zabezpečenie bezpečnosti dodávky energie a pre diverzifikovanie ich zdrojov.