Minulý týždeň sa niesol v znamení slovensko-maďarských cezhraničných mostov. Desať rokov uplynulo od odovzdania Mosta Márie Valérie, spájajúceho Ostrihom so Štúrovom a 11. októbra pokrstili nový cezhraničný most cez Ipeľ, ktorý spája Rároš s Nógrádszakál-Rárospusztou.
Šéf slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda sa 9. októbra stretol so svojím rezortným kolegom Jánosom Martonyim – symbolicky uprostred Mosta Márie Valérie, ktorý už desať rokov ponad Dunaj spája Štúrovo s Ostrihom a teda aj obidve krajiny.
Most slávnostne otvorili vtedajší predseda vlády Dzurinda a maďarský premiér Viktor Orbán. Dzurinda je po rokoch presvedčený, že Most Márie Valérie bola správna investícia. „Každý, kto má oči a uši, môže vidieť a počuť, ako tento región vďaka tejto investícii ožil,” vyhlásil slovenský minister zahraničných vecí po stretnutí s Martonyim. V stavbe mostov sa však podľa Dzurindu pokračuje. „Za dva dni - 11. októbra - dôjde k slávnostnému ukončeniu prác na moste cez Ipeľ, na Slovenskej strane sa obec volá Rároš, na maďarskej Rárospuszta,” oznámil Dzurinda, podľa ktorého ešte do konca tohto kalendárneho roka bude odovzdaný aj druhý most cez Ipeľ v obci Peťov. Expremiér sa rozhovoril aj o treťom moste. „Povedal by som, že veľmi žiadaný a očakávaný most, a to je obnova mosta, respektíve komplexná rekonštrukcia, medzi Komárnom a Komáromom, kde sa intenzívne pracuje,” dodal však s tým, že musíme v sebe nájsť odvahu stavať aj mosty duchovné. Rozpracované sú podľa ministra aj iné významné stavby, napríklad diaľničné prepojenie medzi Košicami a Miškovcom, či prepojenie rýchlostných komunikácií z našej strany medzi Zvolenom a Šahami až po Budapešť.
János Martonyi vyjadril potešenie z toho, ako sa slovensko-maďarské vzťahy vyvíjajú. „Som presvedčený o tom, že v tomto období sa chápeme oveľa lepšie, nielen politicky, ale aj medziľudsky. A som presvedčený o tom, že naše vzťahy sú podstatne lepšie, než si to niekto na Západe myslí,” uzavrel maďarský minister.
Most Márie Valérie slávnostne otvorili premiér SR Mikuláš Dzurinda spolu s maďarským partnerom Viktorom Orbánom 11. októbra 2001. Stavba si vyžiadala viac ako 11 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty. Financovala ho prevažne EÚ, ktorá poskytla 10 miliónov eur a 1,6 milióna eur dali spoločne SR a MR. Most slúži pre chodcov a autá do 3,5 tony. Existuje listina, v ktorej sa uvádza, že ľudia už v roku 1215 cez rieku prechádzali práve na tomto mieste. Prvý most tu postavili v roku 1762. Cisár František Jozef v roku 1893 rozhodol nahradiť ho spoľahlivým, železobetónovým. Most medzi Ostrihomom a Parkanom (dnešným Štúrovom) bol dokončený 22. augusta 1895. S povolením kráľa most pomenovali po princeznej Márii Valérii, dcére Františka Jozefa.V bojoch po prvej svetovej vojne ho ťažko poškodili. V roku 1922 sa začalo s jeho obnovou. Rekonštrukčné práce boli dokončené v roku 1927. Počas druhej svetovej vojny bol opäť terčom náletov, ale zostal neporušený. Ustupujúca nemecká armáda ho na Vianoce roku 1944 vyhodila do vzduchu. Odvtedy dva brehy Dunaja nespájal žiadny most. Až po novembri 1989 sa stal opäť stredobodom pozornosti. Otázka znovupostavenia mosta sa stala nielen záležitosťou dvoch štátov, ale celej Európy. Myšlienka jeho obnovy sa stala súčasťou Programového vyhlásenia vlády SR z roku 1998.
V Rároši vzdialenom
V Rároši bol aj maďarský expremiér Ferenc Gyurcsány a exšéf SMK Pál Csáky. Most pokrstili netradične. „Sudom piva, lebo sa hovorí, že keď sa otvára nový most, prvý, kto ním prejde, bude mať nešťastie. A sud piva môže mať nešťastie, lebo sa vypije,“ povedal jeden zo zástupcov regionálnej samosprávy.
Dva mosty na rieke Ipeľ - pri Peťove a v Rároši - sa začali stavať na základne vládnej dohody medzi Slovenskom a Maďarskom. Spájať by mali okresy Veľký Krtíš a Lučenec so severom Maďarska.
Celkové náklady na stavbu v Rároši predstavujú sumu takmer 3,69 milióna eur. Z toho banskobystrickému samosprávnemu kraju pripadá suma vo výške takmer 1,4 milióna eur. Financovanie je percentuálne rozložené rovnako ako pri stavbe v Peťove. Výstavba mostov sa realizuje na základe Dohôd medzi vládou SR a MR o výstavbe cestného mosta nad riekou Ipeľ na spoločnej štátnej hranici.
Most Rároš - Rárospuszta bol kedysi veľmi známy a prvýkrát sa spomína v listine z roku 1792. V tejto zápisnici valného zhromaždenia sa už píše o zhoršenom stave mosta a jeho nutnej oprave. Rozobratie mosta na začiatku roka 1900 vyvolalo veľkú výmenu názorov. V tom čase sa inžinieri nestarali o zachovanie pamiatok z minulosti. Mnohí sa spojili, aby zachránili most z 18. storočia. Nakoniec most predsa rozobrali a na jeho miesto postavili v r. 1904 oceľový most s mrežovanou konštrukciou. Most mal iba jeden otvor, bol
(it-ef)