V prvý deň roka vstúpili v Maďarsku do platnosti zákony, ktoré výrazne ovplyvňujú a regulujú život národností. Spomedzi nich treba vyzdvihnúť Základný zákon (ústavu), Zákon o právach národností a Zákon o voľbe poslancov do parlamentu.
Redakcia internetového periodika szegedma.hu sa spýtala na názor o nových právnych predpisoch predsedov gréckeho národnostného zboru mesta Alexandra Purosa a Slovenskej samosprávy v Segedíne Tomáša Račka.
„Podľa Základného zákona sú národnosti štátotvorným činiteľom a na túto formuláciu môžeme byť hrdí,“ myslí si predstaviteľ gréckej národnosti. Podľa Purosa národnostný zákon je v súlade s týmto hľadiskom. O tom, či ide o dobrý alebo zlý právny predpis, rozhodne jeho uplatnenie v praxi. To, že táto malá krajina uznáva 13 národností a umožňuje im zachovávanie ich národnej identity, je podľa neho obrovské pozitívum. Nemalé starosti mu ale robí formulácia Zákona o voľbe poslancov do parlamentu, podľa ktorej občan disponujúci trvalým bydliskom na území Maďarska a figurujúci na listine národnostných voličov môže hlasovať za kandidáta svojho voleného okrsku a národnostnej listiny. Tým pádom nemôže hlasovať za politickú stranu. „Odteraz sa musím rozhodnúť, či je pre mňa dôležitejšia maďarská, alebo národnostná identita.“ Ako vraví, nechápe, čo bolo cieľom zákonodarcov. Ak niekto prizná svoju národnostnú príslušnosť a zapíše sa na zoznam národnostých voličov, nemôže hlasovať za stranu, a teda má menej práv, ako zahraniční Maďari. Pritom na rozdiel od nich občania žijúci v Maďarsku, a teda aj národnosti, tu platia dane a v čase núdzového stavu tu môžu byť povolaní do armády.
Vedúci miestnej slovenskej samosprávy T. Račko upozornil na ďalší problém. Zákon o národnostných právach síce rozoberá, kto za akých podmienok sa môže dostať do zoznamu národnostných voličov, no žiadny právny predpis sa nevenuje tomu, ako sa možno z neho odhlásiť. Zákony o celoštátnych i miestnych voľbách pritom zhodne hovoria o registroch – je však veľkou neznámou, či sú totožné, resp. či budú stále. Pokiaľ totiž áno, čím viac ľudí by sa malo zapísať na zoznamy národnostných voličov, aby dostali tie práva, ktoré im legislatíva zabezpečuje. Podľa Zákona o voľbe poslancov do parlamentu však ak existuje niekde zoznam národnostných voličov a daná národnosť zostaví celoštátnu listinu, tak voliči figurujúci na zozname musia hlasovať za národnostného kandidáta. Pritom dobre vieme, že je veľký rozdiel medzi miestnymi a celoštátnymi záujmami. Ďalším veľkým nedostatkom podľa T. Račka je, že pri počte menej ako sto národnostných voličov legislatíva predpisuje trojčlenný zbor. Často sa stáva, že nejaký dokument musia podpísať traja, takže už pri absencii jedného z nich sa zbor stáva nefunkčným.
Z celého zákona cítiť, že národnostná príslušnosť bude odteraz permanentný stav, ktorý nebudeme prejavovať len z času na čas. Zákon ďalej hovorí o tom, že v priebehu 10 rokov nik nemôže byť príslušníkom inej národnosti. (Vynára sa však otázka, čo ak má matku napr. Slovenku a otca Nemca?) Podľa predsedu slovenského voleného zboru zrejme takýmto spôsobom chce legislatíva predísť tzv. etnobiznisu. Právny predpis však nerieši problém, aby sa k národnosti nemohli hlásiť ľudia, ktorí nemajú žiadne národnostné väzby.
Ako ďalší problém uviedol, že „pokiaľ zasadnutie prebieha v národnostnej reči, nový zákon nariaďuje vedenie zápisnice v dvoch jazykoch – v maďarskom i v národnostnom. Ten druhý bol doposiaľ iba opčný, odteraz je povinný. Do právneho predpisu sa dostalo aj to, že overovateľ maďarskej a národnostnej verzie nemôže byť tá istá osoba. Takže máme možnosť dvaja veci prediskutovať, predseda musí podpísať obe zápisnice, ale overovatelia musia byť dve osoby. Teda dvaja môžeme napísať zápisnicu iba ak budeme hovoriť po maďarsky. To znamená, že zákon obmedzuje princíp používania jazyka, ktorý predtým deklaroval,” vraví T. Račko, ktorý sa vyjadril aj k problematike financovania národnostných samospráv. Doposiaľ existoval v tejto oblasti istý systém, v rámci ktorého každý zbor dostal štátnu podporu, vlani to bolo vo výške okolo 200 tisíc forintov, ďalšie prostriedky mohol získať formou diferencovanej podpory podľa vykonanej činnosti a cez konkurzy. Nový zákon stanovuje, že národnostné zbory musia mať samostatný účet. „Technické detaily však zatiaľ nepoznáme. V súčasnosti preto nedisponujeme takým bankovým účtom, na ktorý by nám štátna pokladnica mohla poukázať peniaze,” uzavrel T. Račko rad svojich pripomienok.
Sprac.: zp