Rok 2012 priniesol do života národností v Maďarsku nové zákony, ktoré výrazne ovplyvňujú ich život, regulujú fungovanie ich zastupiteľských orgánov, samospráv. Pozrime sa na to, aké zmeny obsahuje, resp. čo znamenajú v praxi jednotlivé body Zákona č. CLXXIX z roku 2011 o právach národností.
Jediným kritériom pri slobodnom výbere názvu danej národnostnej samosprávy je, aby sa jednoznačne líšila od názvu inej národnostnej samosprávy alebo organizácie. Treba pritom zdôrazniť, že si to neprotirečí s prvým odsekom § 159 národnostného zákona, keďže ten sa vzťahuje na pomenovanie niekdajších menšinových samospráv ako typu organizácie a nie na pomenovanie jednotlivých samospráv. Z toho vyplýva, že v názve danej národnostnej samosprávy nemusí figurovať výraz „národnostná“, ba môže byť jej súčasťou aj pomenovanie „menšinová“.
Podľa § 133 zákona má národnostná samospráva samostatný bankový účet. Toto nariadenie znamená, že možnosť spravovania tzv. podúčtu národnostnej samosprávy, ktorá sa viaže na účet mesta alebo obce, zaniká. Podľa odseku 6 § 159 však môže daná národnostná samospráva spravovať svoj účet v štátnej pokladni, alebo v ľubovoľnej banke až od 1. januára 2013, dovtedy ho musí mať v rovnakej inštitúcii ako miestna samospráva. Založenie účtu bolo potrebné iniciovať do 31. januára.
Podľa bodu č. 2 § 2 národnostná samospráva je právnická osoba, kým podľa 3. odseku § 78 prináša uznesenia, že samostatne spravuje, voči svojmu majetku koná ako majiteľ, samostatne tvorí svoj rozpočet a na jeho základe hospodári. Z toho vyplýva, že musí mať daňové číslo. O daňové číslo požiada teritoriálny orgán štátnej pokladne, a teda nie na daňovom úrade! Tie národnostné samosprávy, ktoré nedisponujú podnikovou evidenciou, sa musia paralelne zaregistrovať. V tomto sú povinné pomôcť aj úrady miestnych samospráv.
Na základe § 80 miestna samospráva je povinná zabezpečiť personálne a materiálne podmienky pre fungovanie národnostnej samosprávy, ako aj hradiť výdavky spojené s vykonávaním povinností spätých s jej fungovaním, okrem výdavkov súvisiacich s používaním telefónu jej členov a funkcionárov. Miestna samospráva musí do 30 dní zabezpečiť miestnosť vhodnú na jej účelové využívanie, a uzavrie dohodu s národnostným zborom ohľadom používania miestnosti, zabezpečenia ďalších podmienok a plnenia úloh. Táto dohoda sa má preskúmať každý rok do 31. januára, resp. v prípade medzičasných volieb do 30 dní po uskutočnení ustanovujúceho zasadnutia.
Potom, ako národnostná samospráva rozhodla o prípadnej zmene svojho názvu, podala žiadosť o daňové číslo, otvorila svoj samostatný bankový účet a uzavrela dohodu o spolupráci s miestnou samosprávou, musí modifikovať svoje organizačné a prevádzkové stanovy.
Rozpočet národnostnej samosprávy prijíma jej zastupiteľský zbor prostredníctvom uznesenia. Na základe všeobecného ročného rozpočtu prijatého zborom potom hospodársky orgán miestnej samosprávy pripraví podrobný rozpočet, ktorý do 30 dní od jeho prijatia schváli predseda národnostnej samosprávy.
Zmenili sa aj pravidlá vzťahujúce sa na poukázanie a overovanie. V súčasnosti už nie notár je finančným overovateľom, ale hospodársky vedúci. Zároveň finančným overovateľom nemôže byť poslanec národnostnej samosprávy.
O každom zasadnutí treba viesť zápisnicu v maďarčine a v jazyku rokovania. Zápisnica je úradná listina. Podpisuje ju predseda vedúci zasadnutie a, pokiaľ je iba v maďarčine, poslanec určený zborom ako overovateľ. Zápisnicu napísanú v jazyku národnosti podpisuje poslanec určený zborom ako overovateľ, ktorý nie je totožný s overovateľom maďarskej zápisnice. Pokiaľ je zápisnica dvojjazyčná, overovatelia vzájomne podpíšu obe verzie.
Predseda národnostnej samosprávy musí následne do 15 dní zaslať zápisnicu župnému i budapeštianskemu vládnemu úradu i notárovi alebo jeho zástupcovi. Súčasťou zápisnice zo zasadnutia poslaneckého zboru, valného zhromaždenia, alebo výboru je aj pozvánka na zasadnutie, či oznámenie o verejnom zasadnutí a návrhy.
Sprac.: zp