Predseda ÚSŽZ Igor Furdík pre Ľudové noviny hodnotí svoju okružnú cestu po našich školách.

Alkár, Veňarec, Budapešť, Mlynky, Sarvaš, Veľký Bánhedeš, Békešská Čaba, Slovenský Komlóš, Dunaeďház... Takúto okružnú cestu po Maďarsku absolvoval v dňoch 9.-11. októbra predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík. V takomto rozsahu sa ešte žiadny predstaviteľ Úradu v minulosti nezaujímal o stav, kvalitu, aktuálne potreby a perspektívy výučby slovenského jazyka v školách v tých obciach a mestách Maďarska, kde žije početnejšia slovenská národnosť. I. Furdík zhrnul svoje skúsenosti a náhľady v odpovedi na otázky ĽN.

- Určite ste odchádzali na cestu s istými očakávaniami. Aká je oproti nim skutočnosť?

- Jednoduchá odpoveď by bola - iná. Asi by sa patrilo povedať aj v čom. Po prvé, samotná otázka „Čo je národnostné školstvo?“, má diametrálne odlišné odpovede na Slovensku a v Maďarsku. Národnostné školstvo na Slovensku znamená, že výučba všetkých predmetov sa vedie v jazyku menšiny, od materskej školy až po univerzitu. V Maďarsku to je ináč: národnostné školstvo je to, keď sa príslušníci národnostnej menšiny učia všetky predmety ako v každej inej maďarskej škole, teda po maďarsky a navyše majú možnosť učiť sa, či venovať sa slovenskému jazyku, prípadne slovenským reáliám štyri, resp. päť hodín týždenne. Po druhé, mal som možnosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorí ešte i dnes hovoria pekne po slovensky, žiaľ, zväčša išlo o ľudí staršej a strednej generácie. Potešilo ma tiež nadšenie učiteľov týchto národnostných škôl pre ich prácu. Videl som deti, ktoré slušne v škole pozdravia dospelého. Videl som niekoľko dobre zariadených slovenských národnostných škôl. Spôsobilo mi potešenie, že existujú obce, kde miestna samospráva robí všetko pre udržanie takejto školy, teda z obecného rozpočtu môže i chce takúto školu dofinancovať. Prekvapilo ma, že dnes, prakticky dva mesiace predtým, ako by mala nastať nová situácia vo fungovaní školstva a teda aj národnostného školstva, sa nevie takmer nič určitého o tom, ako by mal celý systém fungovať po novom. Vycítil som na viacerých miestach obavy z budúcnosti. To nie je dobré.

Pomôcť sa dá len tomu, kto má o to záujem

- Akiste je veľa príčin, prečo je stav, povedzme, neutešený. Je v tom rozdiel v jednotlivých regiónoch?

- V prvom rade je dôležitá vôľa a želanie vás, Slovákov žijúcich v Maďarsku. Vždy a všade zdôrazňujem, že na vás hľadíme ako na lojálnych občanov štátu, v ktorom žijete a ktorého ste občanmi. Zrejme aj preto vnímame ináč otázku dvojitého občianstva. Vychádzame tiež z toho, že máte pozitívny vzťah k Slovensku. Preto tiež v súlade s medzinárodnými zvyklosťami a dohodami poskytujeme podporu Slovákom žijúcim v Maďarsku. Všeobecne však platí, že pomôcť sa dá len tomu, kto chce, aby sa mu pomohlo, napríklad aj v udržiavaní jeho národnej, kultúrnej a jazykovej identity. S právami je to tiež tak, že deklarovať sa dá mnoho vecí, alebo princípov. Nakoniec však výsledok ukáže až samotná prax. Je rozhodne potešiteľné, že v Maďarsku ešte stále žijú Slováci, znovu zdôrazňujem, lojálni občania svojho štátu, Maďarska. Veď to bol nedávno v Mlynkoch premiér Viktor Orbán, ktorý povedal, že je hrdý na to, že ešte takto znie spevná slovenčina. Len na okraj poznamenávam, že pokiaľ mám vedomosť, prakticky vo všetkých obciach, kde žijú Slováci, zvíťazil Fidesz.

- Budapeštianska a békeščabianska škola by mali byť výkladnou skriňou, akýmsi centrom, ktoré určuje smer, je vzorom, priťahuje deti z ostatných regiónov. Je to tak, alebo aj v týchto školách cítiť úpadok záujmu o slovenčinu?

- Spomínané dve školy sú naozaj ako objekty peknými ustanovizňami. Podľa toho, čo som počul, je tiež vidieť určitý zvýšený záujem o štúdium na týchto školách. Ja vychádzam z toho, že každá „slovenská“ škola má byť predovšetkým dobrá a potrebná škola. Znalosť slovenského jazyka je nepochybne tiež potrebné zlepšovať. V tom je akási „pridaná“ hodnota týchto škôl. Počul som však aj upozornenia, že práve vo výučbe slovenského jazyka hrozí výpadok jednej či dvoch generácií učiteľov. Viete, i ja sám si často kladiem otázku, prečo sa niekto učí slovenčinu, alebo sa v nej zdokonaľuje. Všeobecne sa jazyky učíme preto, lebo sú pre nás bránou do iných „svetov“. Ten slovenský je dnes úspešný, funkčný. Veď sme to boli my samotní, ktorí sme sa pričinili o to, že dnes, po dvadsiatich rokoch, máme štandardný štát Slovensko. Štát, ktorý sedí za jedným stolom s inými štátmi vo všetkých relevantných medzinárodných organizáciách. Nikto nám nič nedaroval. Čo máme, dosiahli sme sami. Dnes v mnohých oblastiach môžeme byť ostatným aj dobrým príkladom, povedzme, aj v menšinovom školstve. O úspešnosti Slovenska hovoril aj premiér V. Orbán v Mlynkoch. Myslím si, že máme byť na čo hrdí aj zo svojej histórie, aj z výsledkov v súčasnosti. Máme čo ukázať a ponúknuť, je naozaj na čo byť hrdí. Pričom vidím rozdiel medzi hrdosťou a namyslenosťou, rovnako ako medzi principiálnosťou a tvrdohlavosťou. Iste nie sme ideálni, ani dokonalí. Ale aj to je veľká hodnota, že si tieto nedostatky vieme priznať. Dnes sa nemusíme hanbiť hlásiť sa k slovenským koreňom, možno to tak v minulosti nebolo, ale dnes je to tak.

Dôsledok prístupu zhora?

- Ktoré extrémne prípady by ste uviedli z vašej návštevy: kde je situácia najlepšia a kde najhoršia?

- Odpoviem krátko: najlepšia sa mi javila situácia napríklad v Sarvaši, ťažká, až beznádejná, so „slovenskou“ školou v obci Veľký Bánhedeš. Nie je to len zásluha resp. vina miestnych, nedá sa nič robiť, ale v oboch prípadoch, v každom však z opačného hľadiska, je to aj dôsledok prístupu alebo podmienok, ktoré prišli „zhora“.

- Aké predbežné závery ste si urobili po okružnej ceste a aký bude z nej výstup, čo by ste navrhovali do budúcnosti?

- Závery sú v súlade s mojím poznaním a s medzinárodnými záväzkami ako ich chápeme my. Za starostlivosť - politiku voči menšinám zodpovedá štát, v ktorom menšiny žijú. My vieme, že nič sa nedá dlhodobo udržiavať umele, preto hovoríme o vôli tých, ktorých sa má aj naše úsilie, napríklad v Maďarsku, týkať. Sú aj prirodzené javy, napríklad demografia, migrácia a podobne. Vidíme a poznali sme však aj to, že sú možnosti podporiť rôzne aktivity a projekty. O viacerých sme priamo na mieste vždy aj hovorili. Je však potrebné písať projekty. Presnejšie informácie o postupoch a pravidlách nášho dotačného systému sa dajú nájsť na webovej stránke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

G. M. P.

Békešská Čaba

Počas pracovnej návštevy Békešskej Čaby navštívil predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík v spoločnosti generálneho konzula SR v Békešskej Čabe Štefana Daňa a predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Jána Fuzika slovenské gymnázium, základnú školu, materskú školu a žiacky domov. Spevom a veršami ich privítali žiaci všetkých troch stupňov tejto výchovno-vzdelávacej inštitúcie. V mene žiakov vzácneho hosťa pozdravila študentka 11. triedy Miriam Bukranová. Poďakovala za pomocnú ruku a odovzdala dar, ktorý zhotovili jej spolužiaci ako spomienku na pobyt v slovenskej Békešskej Čabe. Po stretnutí s predstaviteľmi slovenských samospráv okolitých obcí si hostia so záujmom pozreli zrekonštruované priestory školy, vrátane kuchyne, ktorá podľahla najnovším módnym trendom len pred pár týždňami. Svoje bezprostredné vizuálne dojmy mohli konfrontovať s reálnou situáciou v oblasti výučby. Vo veľmi srdečnom a otvorenom rozhovore riaditeľka Edita Pečeňová informovala hostí o organizačnej štruktúre školy, o zvyšujúcom sa počte žiakov v materskej a základnej škole, o výchovnom a vzdelávacom procese i o ďalších aktivitách, ktoré sa zrodili na pôde tejto inštitúcie - o projekte Pedagogického metodického centra CSSM Nadácia pre nadaných, cieľom ktorej je zabezpečiť kontinuitu vzdelávania v slovenskom jazyku, i o vydávaní učebníc a iných učebných pomôcok pre národnostné školy v Maďarsku. Hostia sa zaujímali aj o možnosti maturantov pokračovať v štúdiu na vysokých školách v Maďarsku, ktoré pripravujú budúcich učiteľov slovenských národnostných škôl. Prekvapilo ich, že kritériá prijatia sú temer rovnaké ako na medicínu či právo. V posledných rokoch je pre absolventov čabianskeho slovenského gymnázia oveľa atraktívnejšie štúdium na univerzitách na Slovensku, kde bez väčších problémov zvládnu prijímacie skúšky a študujú ako štipendisti vlády Slovenskej republiky. Toto stretnutie otvorilo ďalšie dvierka spolupráce s Úradom pre Slovákov v zahraničí, veríme, že na nasledujúcom stretnutí budeme môcť predstaviť nové projekty a pochváliť sa novými úspechmi na poli výchovy a vzdelávania slovenskej dolnozemskej inteligencie.

Z. Benková

Sarvaš

Ak sa pozriem vôkol seba, od trávy až po koniec neba,
uvidím to, na čo hrdá som... lúky, stromy, polia a môj rodný dom…
V prítmí starých chrámov, v tôni hviezd, dýcham slávu slovenských miest.
Tebe, Slovensko krásne, my, potomkovia Slovákov, naše srdcia navždy dáme.

Týmito vrúcnymi slovami žiaci Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši privítali 10.októbra vzácnych hostí. Pracovná cesta delegácie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bola dôležitým spestrením pracovnej atmosféry, ktorá na tejto slovenskej škole nikdy neutícha. Členmi delegácie boli predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík a teritoriálna expertka Magdaléna Janíková. Sprevádzali ich predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Budapešti Ján Fuzik a generálny konzul SR v Maďarsku Štefan Daňo. Žiaci si uctili vzácnych hostí dôstojným a pestrým kultúrnym programom. Priestormi školy znela ľubozvučná slovenčina v podobe básní, piesní a hovoreného slova. V programe sa predstavil súbor mladých citaristov, sólo zaspievala Adriana Molnárová, báseň o Slovensku zarecitoval Dominik Šinka, žiaci 7. B predviedli zborovú recitáciu básne Daniela Heviera: Veľké myšlienky malého človeka. Záver patril žiakom školského spevokolu, ktorí rozveselili prítomných slovenskými ľudovými piesňami pod vedením učiteľky Csilly Šindelovej v sprievode citaristov školy pod taktovkou Jána Galáta. V nasledujúcej chvíli patrilo slovo riaditeľke slovenskej školy Zuzane Medveďovej, ktorá hostí srdečne privítala, vyjadrila úprimnú radosť zo stretnutia. Hostia si v sprievode pani riaditeľky so záujmom prezreli priestory školy, jednotlivé triedy a odborné učebne. Škola je moderná a veľmi dobre technicky vybavená. Žiaci školy sú vedení k láske k slovenskému jazyku, ku zvykom, ku kultúre, k histórii a k úcte k svojim predkom. Tento cieľ pomáhajú naplniť všetci učitelia školy na čele s pani riaditeľkou Zuzanou Medveďovou. K ovládaniu spisovnej slovenčiny žiakov v nemalej miere prispievajú aj hosťujúce učiteľky Eva Labišáková, Alena Červeňanská a Dana Lukáčiková. Vzácna návšteva sa so záujmom a úctou zastavila pri bronzovej soche Milana Rastislava Štefánika v leteckej uniforme na priečelí slovenskej základnej školy, ktorého meno sa úzko spája s mestom Sarvaš. Príjemné popoludnie pokračovalo neformálnym stretnutím v sídle miestnej slovenskej samosprávy a spolku sarvašských Slovákov Vernosť, ktoré pripravil predseda slovenského voleného zboru Tibor Mótyán. Veríme, že takéto stretnutia budú prínosom v šírení ľubozvučnej slovenčiny a prinesú námety a inšpirácie na projekty podporujúce rozvoj vzdelanosti v slovenskom jazyku.

Alena Červeňanská