Slovenská samospráva Komárňansko-Ostrihomskej župy spolu s obecnou a slovenskou samosprávou v Kestúci usporiadali v polovici októbra pracovnú poradu osvetových pracovníkov.
Vo vlani obnovenom kultúrnom dome privítala prítomných predsedníčka župného slovenského zboru Mária Nagyová, ktorá konštatovala, že porada je prvá svojho druhu v tomto regióne, ale mienia v nej pokračovať. Zároveň privítala župného národnostného radcu Emila Újházyho a člena župného valného zhromaždenia Csabu Winkfeina.
Históriu osady a spoluprácu medzi obecnou a Slovenskou samosprávou v Kestúci predstavil starosta Lajos Gaál. „Prakticky všetky programy organizujeme spolu. Robíme ich pre Kestúčanov, nikdy sme sa nepozerali na to, či sú pôvodní obyvatelia, alebo prisťahovalci. Snažíme sa tak pracovať, aby to bolo dobré pre všetkých. Máme svoje tradície, ktoré si chceme a budeme zachovávať. Uznávame iba jednu stranu a to je kestúcka,“ povedal starosta a dodal, že ich prvoradou úlohou je usporadúvať podujatia pre občanov bez rozdielu na ich vek, národnosť, či pohlavie. Ako príklad pripomenul nielen tradičné akcie, ako napríklad oberačku a omše, ale aj Deň otcov, ktorý organizujú už tretí rok. Tretia júnová sobota patrí v Kestúci športu, súťažiam a hrám od najmenších po najstarších obyvateľov. Veľmi dobrá je spolupráca nielen medzi obecnou a slovenskou samosprávou, ale aj s cirkvou. Čo sa týka plánov do budúcnosti, pripomenul, že by chceli rozdeliť zbierku Dedinského domu na výstavou miestnej histórie a národnostnú expozíciu, ktoré sú teraz pod jednom strechou. O úlohách a roli oblastných domov v kultúrnom živote osady hovorila muzeálna pedagogička tatabanského múzea Eva Kovácsová, ktorá na viacerých projektoch spolupracuje s členkou tamojšej slovenskej samosprávy a vedúcou regionálneho kultúrneho strediska Osvetového centra CSSM (RKS OC CSSM) v Bánhide Ruženkou Izingovou Pružinovou a spolu poriadajú rôzne podujatia a kurzy. „Svet je okrúhly celok, v ktorom všetko so všetkým súvisí a preto všetky informácie treba dať do kontextu. Múzeum k tomu poskytuje široké možnost,i“ povedala na margo prezentácie muzeálnej činnosti zameranej na žiakov. Hlavným cieľom stretnutí je podľa nej cez zážitok sa dostať k vedomosti. Na záver priblížila spoločné aktivity s RKS OC CSSM v Bánhide, ako napríklad spomienka na katolíckeho farára Jozefa Fiebu, ktorý sa zúčastnil revolúcie roku 1848 a preto bol prenasledovaný. Všetky triedy Základnej školy M. Jókaiho a Tatabányi-Bánhide, kde sa vyučuje slovenčina, sa zúčastnili na mimoriadnej hodine v oblastnom dome. „Treba vymyslieť také aktivity, ktoré sa môžu stať súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu,“ dodala, aby školy mohli úzko spolupracovať s oblastnými domami.
V diskusii vysvitlo, že vedúci oblastných domov sa snažia spolupracovať so školami, napríklad v Síleši už tri roky poriadajú Jarmok na Michala, na ktorý žiaci školy a škôlkári pripravia darčeky, školáci prinesú rôzne drobnosti, džemy, koláče, ktoré si potom kupujú návštevníci jarmoku. Príjem zostane výchovno-vzdelávacím inštitúciám. V peci, ktorá sa nachádza na dvore, pečú chlieb, langoše a za symbolickú cenu ich predávajú. Na Martina sa deti oblečú do masiek a zúčastňujú sa na lampiónovom sprievode.
Čoraz viac osád má vlastné národopisné múzeum, ktoré úspešne spolupracuje so školou.
Ďalšou prednášateľkou bola R. Izingová Pružinová, ktorá hovorila o svojich skúsenostiach v národnostnej práci. Metódy, ktoré spomenula, poskytujú zážitok nielen deťom, ale aj dospelým. Často sa im ani nechce odísť. Takou akciou je napr. fotografovanie v kroji. „Miestna komunita zohráva dôležitú úlohu - treba si s ňou nájsť spoločnú reč. Musíme dobre komunikovať s občanmi a to nielen preto, aby sme mali publikum na svojich podujatiach, ale aj preto, aby sme získali ich priazeň. Miestni podnikatelia majú bližší vzťah ku komunite ako multinacionálne firmy, na nich sa treba obrátiť pri hľadaní sponzorov. Okrem toho je dôležité klásť veľký dôraz na spoluprácu s miestnou občianskou sférou: treba ju informovať o svojich aktivitách a prípadne vytvoriť spoločný pracovný plán,“ povedala. Na konci prednášky navrhla, aby pripravili katalóg slovenských publikácií vydaných v župe a župnú dokumentačnú zbierku. Do tejto zbierky by posielali svoje publikácie všetky slovenské kultúrne stánky, fungujúce v regióne bez ohľadu na to, či ide o samosprávy, oblastné alebo kultúrne domy.
Predsedníčka kestúckej slovenskej samosprávy a riaditeľka kultúrneho domu Valéria Gaálová Karová informovala prítomných o ich tradičných programoch. V kultúrnom dome mávajú skúšky členovia 41-ročného pávieho krúžku, mladí i dospelí divadelníci, ale aj členovia stolno tenisového klubu. Okrem toho pravidelne organizujú výstavu ručných prác miestnych žien a úzko spolupracujú so školou a materskou školou nielen v priestoroch kultúrneho domu, ale aj mimo neho. Každý rok vydávajú zborník podujatí, ktorý môže slúžiť ako kronika. Na záver odovzdala prítomným publikáciu o ľudových zvykoch, ktorú v tomto roku vydali spolu s obcami Plavé Vozokany a Medvecké zo Slovenska.
Posledným prednášateľom bol odborník na protipožiarnu ochranu a bezpečnosť práce Róbert Dobai. Vo svojej prednáške sa zameral na ochranu proti katastrofám a jej legislatívne pozadie v súvislosti s organizovaním akcií. Z hľadiska zabezpečenia podujatí existujú tri skupiny: akcie na voľnom priestranstve bez ohľadu na počet účastníkov, podujatia, ktorých usporiadanie nezodpovedá organizačnému poriadku inštitúcií (napríklad organizovanie jarmokov v kultúrnych domoch) a akcie s viac ako 300 účastníkmi. V prípade takýchto podujatí treba odoslať regionálnemu úradu projekt na ochranu proti katastrofám 30 dní vopred.
Porada sa skončila voľnou diskusiou účastníkov.
(ef)