Dvadsať rokov v živote nie je veľa, ale pre jednu krajinu znamená mnoho. 1. januára uplynulo 20 rokov od vyhlásenia samostatnej Slovenskej republiky.
Polnočným ohňostrojom z Bratislavského hradu na prelome rokov si Národná rada SR pripomenula toto významné výročie. Rovnako pri príležitosti 20. výročia Ozbrojených síl SR zaznelo zo šiestich húfnic dvadsať delostreleckých sálv na pravom brehu Dunaja na Tyršovom nábreží pri Starom moste, aby činnosť vojenských delostrelcov z Michaloviec mohla sledovať aj verejnosť. Následne si Bratislava na Hlavnom námestí pripomenula 20 rokov existencie hlavného mesta samostatnej SR. Na Bratislavčanov čakal sviatočný promenádny koncert s veľkoplošnou videoprojekciou s ukážkami najdôležitejších udalostí v meste za ostatné dve desaťročia, napríklad návštevy prezidentov svetových veľmocí USA a Ruska, či majstrovstiev sveta v hokeji.
Slovensko bolo pred dvadsiatimi rokmi federálnou republikou v rámci Československa, ktorého hlavným mestom bola Praha. Rozdelením federácie len vyvrcholil vývoj, ktorý sa ťahal desaťročiami spolužitia Čechov a Slovákov. Slováci mali neustále pocit nedostatku vlastnej identity a Čechom sa zdalo, že na spoločný štát doplácajú. Slovenská delegácia mala pri rokovaniach o budúcom štátoprávnom usporiadaní Československa v roku 1992 pôvodne za cieľ dosiahnuť zmenu na konfederáciu, ktorá však mala byť len prechodným štádiom k vzniku dvoch samostatných štátov. Pre TASR to povedal prvý prezident novodobej SR Michal Kováč. „Vyjadrili sme základné myšlienky, že obidva štáty v konfederácii by mali mať medzinárodnoprávnu subjektivitu a že otázky obrany, meny a colnej politiky budú spoločné a všetky ostatné ekonomické otázky budú prenesené do právomoci republík. Tým pádom vyriešime aj otázku prezidentov, raz by to bol Slovák, raz Čech,” opísal Kováč podstatu návrhu, ktorý pripravil s Augustínom Mariánom Húskom. Na rokovaní českej a slovenskej delegácie Kováč túto predstavu nepredniesol ako oficiálny návrh slovenskej strany.
Ak ide o českú stranu, tá mala plány na rozdelenie federácie pripravené oveľa skôr ako Slováci a v čase začiatku rokovaní už mali Česi za sebou aj prvé konkrétne kroky smerujúce k rozdeleniu, napríklad prípravu na tlač kolkov na bankovky. Podľa niektorých politikov však dôvodom rozpadu bolo aj samotné federatívne usporiadanie štátu.
Kvôli správe o hrozbe atentátu v deň vyhlásenia samostatnej SR 1. januára 1993 nechcel ísť nikto z HZDS prehovoriť na tribúnu. Povedal to prvý premiér SR a vtedajší predseda HZDS Vladimír Mečiar.
„Pred vyhlásením republiky 1. januára 1993 sme museli byť uznaní celým svetom. Ešte 31. decembra do polnoci som prijímal veľvyslancov, ktorí mi prinášali uznanie SR. Bola to nekonečná únava. Do noci som musel plniť oficiálne povinnosti, dve - tri hodiny spánku, Národná rada, slávnostné zasadnutie. Na prípravu nebol čas. Potom bolo prijímanie veľvyslancov,” spomína Mečiar na prvý deň samostatného štátu, ale ako dodal, ani uznanie Slovenska neprebehlo jednoducho.
Napokon novú republiku uznali všetky fóra, stala sa členom európskych a nadnárodných spoločenstiev, ba istý čas bola jednou z najprosperujúcejších krajín východnej Európy.
Vznik samostatnej Slovenskej republiky hodnotia kladne necelé dve tretiny Slovákov. V prieskume, ktorý v Česku i na Slovensku uskutočnil spolu s partnermi Inštitút pre verejné otázky, mohli respondenti zhodnotiť štyri historické míľniky. Pocit hrdosti na úspechy Slovenska je častejší u občanov slovenskej než maďarskej národnosti, medzi vzdelanejšími ľuďmi, u podnikateľov a živnostníkov, ako aj tvorivých odborných pracovníkov na rozdiel najmä od nezamestnaných.
Pre nás, Slovákov žijúcich v zahraničí je dôležité, že v novej republike máme aj my možnosť sa zviditeľniť. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporuje aktivity krajanov a pomocou neho možno získať preukaz zahraničného Slováka, ktorý je pre nás užitočný počas pobytu v materskej krajine.
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania dvadsiatim osobnostiam z rôznych oblastí spoločenského života, najmä však z oblasti vedy, kultúry a športu. Medzi ocenenými boli aj Slováci zo zahraničia. Radom Bieleho dvojkríža III. triedy za dlhoročnú pedagogickú, krajanskú, kultúrnu činnosť a šírenie dobrého mena SR v zahraničí vyznamenala hlava štátu zástancu slovenskej menšiny v Poľsku Ľudomíra Molitorisa. Pribinov kríž II. triedy dostal akademický sklár Ján Zoričák, ktorý patrí k priekopníkom modernej sklárskej tvorby vo Francúzsku. Medzi ocenenými boli aj pedagóg Štefan Vašek, operný spevák Peter Dvorský, interpretka ľudových piesní Darina Laščiaková, akademický maliar a sochár Andrej Rudavský, herečky Magda Paveleková a Ida Rapaičová, ale aj husľový virtuóz Peter Michalica.
Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová ako prvá poslala svojmu slovenskému partnerovi Miroslavovi Lajčákovi blahoprajný telegram, v ktorom zdôraznila dosiahnuté úspechy SR a silu vzájomného spojenectva.
Hoci rozdelenie bývalého Československa vzbudilo vo svete istý údiv a pochybnosti, 20 rokov ukázalo, že to malo svoje opodstatnenie.
(ef)