Gábor Fodor patrí v Maďarsku medzi najznámejších politikov, je jeden z vedúcich predstaviteľov Zväzu slobodných demokratov. Z nášho národnostného aspektu je podstatné to, že je členom parlamentného Výboru pre ľudské práva, menšiny a konfesie. Otázky, ktoré sme mu položili, sa týkajú národnostnej problematiky.
- Parlament vyradil z ústavy často spomínaný § 70, na základe ktorého sa od roku 1994 konali voľby menšinových samospráv. Modifikácia ústavy vstúpila do platnosti 1. mája t. r. Zrejme to súvisí so vstupom našej krajiny do Európskej únie...
- V súvislosti so vstupom do EÚ Maďarsko malo realizovať určité zmeny, ktoré zodpovedajú požiadavkám zoskupenia, ale menšinová oblasť nepatrila medzi ne. Zákon o právach národných a etnických menšín obsahuje také dôležité a podstatné ustanovenia, ktoré sú rovnocenné s tými, čo obsahuje ústava. Vyradený bol ten paragraf, ktorý zapríčinil určité protirečenie s menšinovým zákonom. V záujme vyjasnenia právnej situácie sa parlament rozhodol tak, že vynechá túto časť. Z obsahového hľadiska nedošlo k zmene, nezmenilo sa tým právne postavenie menšín.
- Z hľadiska volebného práva táto právna situácia znamená, ako keby napríklad pri parlamentných voľbách na základe ľudských práv bárskto mohol kandidovať v mene hociktorej politickej strany.
- Keby bola ostala tá predošlá situácia, tak naďalej by bol trval protiústavný stav. Teraz je ústava úplne kompatibilná s menšinovým zákonom. To je už iná otázka, či bude zmenený menšinový zákon, alebo nie. Ale ani v prípade novely sa netreba dotknúť ústavy, teda menšinový zákon má teraz otvorenú cestu. Je možné postúpiť v smere registrácie alebo nie, ale ani jedno riešenie nebude protiústavné. Z tohto hľadiska nastala čistejšia situácia.
- Menšinový zákon je skôr určitým zoznamom želaní, odporúčaní, ktoré nikto nemusí dodržiavať a realizovať. Navyše nijako nereguluje financovanie...
- Žiaľ, otázka financovania, ako aj otázka menšinového zákona, sú v Maďarsku dlhé roky neriešené problémy. Ja osobne si myslím, že menšinový zákon je už roky zrelý na novelu, veď v praxi sa ukázalo, že na viacerých miestach si vyžaduje korekcie, ba aj zmeny. To, kam a k akým kompetenciám rozhodovania pridelíme aké financie, je kľúčovou otázkou z hľadiska menšín. Dnes je to celé neprehľadné. Nevidíme jasne, kde je k dispozícii tých veľmi málo peňazí, a nie je jasné ani to, komu presne slúžia. Takže pri novele zákona sa treba snažiť aj o to, aby aj v tejto oblasti vznikla prehľadná, transparentná situácia.
- Regulácia použitia dotácií si nevyžaduje novelu zákona. Mohlo to byť vypracované v hociktorom roku.
- Je to tak, to je nesporné. Každý rok je to úloha rozpočtu.
- Je tu konštantná otázka, čomu to všetko slúži? Či dotácie slúžia skôr osobným záujmom, alebo realizovaniu tých cieľov, na ktoré by sa dalo myslieť aj v súlade so zákonom?
- Je to tak. S týmto súvisí, koho sa spýtali tí, ktorí sedia v parlamente, a tí, ktorí pracujú na menšinovom poli. Samosprávy, vedúcich samospráv, alebo príslušníkov menšín? Nie je možné spýtať sa príslušníkov menšín, lebo nevieme, o koho presne ide. Podľa môjho názoru, nikoho nie je možné prinútiť k tomu, aby sa verejne hlásil k svojmu pôvodu, aby sa dal registrovať. Je možné spýtať sa menšiny prostredníctvom jej predstaviteľov. Preto nie je jedno, či funguje táto štruktúra.
- Keby boli, povedzme, otvorené, verejné fóra a vôbec, keby v tejto oblasti existovala verejnosť, tak možno aj členovia vášho parlamentného výboru by mali k dispozícii diferencovanejší obraz o menšinách.
- To je celkom oprávnené. Ja mám také informácie, že zamestnanci Úradu pre národné a etnické menšiny a vedúci Celoštátnej slovenskej samosprávy sa zúčastňujú na mnohých fórach. Ja ochotne vyhľadám každé miesto, kam ma pozvú. Ani raz sa nestalo, že by som to bol odmietol.
- Tam, kde neexistuje vhodný zákon, respektíve moc je zároveň zákonom, môže systém dobre fungovať?
- Nie, to sa všade nazýva samovláda. Tam, kde panuje zákon, je právny štát. Tam, kde je moc zákonom, je samovláda.
- Udržiavanie súčasného stavu a jeho následkov je v súlade so záujmami Maďarska?
- Nie. Vôbec nie.
- Podľa vášho názoru čo bráni tomu, aby sa realizovali potrebné zmeny?
- My sa snažíme pochopiť problémy. Nechýba dobrá vôľa, dobrý úmysel. Podľa mňa je to tak z každej strany. Aj z predošlého cyklu mám takúto skúsenosť. Veľmi ťažké je jasne vidieť, čo by slúžilo záujmom menšín. Jednou z najzávažnejších otázok je problematika registrácie, v tej sa rozchádzajú stanoviská. Podľa mňa treba vyriešiť základné otázky, a to jedine diskusiou. V tom musia menšiny zaujať stanovisko. V ďalších technických záležitostiach, a sem patrí aj mechanizmus financovania, by sme sa, podľa môjho názoru, ľahšie dohodli. Tam sú aj záujmy jednotlivých menšín oveľa jednotnejšie.
- Ja mám iné skúsenosti. Nie o tom čítam, nie to počujem od príslušníkov rôznych menšín. Ale to, že stanoviská sa silne polarizujú. Sú takí, ktorí majú záujem na zachovaní tohto neusporiadaného stavu, lebo im zabezpečuje rôzne výhody. Toto stanovisko má aj politickú podporu. Sú, alebo boli aj takí, ktorí chceli dosiahnuť normalizáciu. O tom hovorí, z roka na rok píše aj ombudsman pre menšinové práva. Aj Úrad štátnej finančnej kontroly (ÁSZ) odstraňuje isté anomálie.
- Žiaľ, na toto sa sťažuje veľmi veľa ľudí z radov každej menšiny. To je skutočne veľký nedostatok. Politika musí pomôcť nájsť riešenie, lebo to je jej úlohou. Nejde to inak, iba novelou zákonov, zmenením finančného zázemia a venovaním väčšej pozornosti tejto otázke.
- Ďakujem za rozhovor.
(aki)