V mládežníckom stredisku v mestskej časti Zugló sa koncom marca konalo valné zhromaždenie Spolku priateľov Slovenského Komlóša.
Priestor pre usporiadanie tohto podujatia poskytla Komlóšanom Slovenská menšinová samospráva mestskej časti Zugló na základe zmluvy o spolupráci z roku 2011. Predseda slovenskej menšinovej samosprávy Pavol Maulik vo svojom privítacom príhovore poznamenal, že značná časť Slovákov žijúcich v mestskej časti Zugló pochádza práve zo Slovenského Komlóša.
Na zasadnutí sa zúčastnila aj delegácia zo Slovenského Komlóša na čele so starostkou mesta Ritou Garayovou, ďalej predsedovia slovenských menšinových samospráv VIII. a XIV. mestského obvodu Budapešti, ako aj predseda menšinovej samosprávy Grékov žijúcich v mestskej časti Zugló Bekiaris Dimitris.
Predseda spolku Komlóšanov Pavol Beňo vo svojej správe o minuloročných aktivitách spolku konštatoval, že ťažisko jeho činnosti spočívalo v mobilizovaní členstva na rôzne akcie. Medzi nimi spomenul festival usporiadaný v rámci osláv 20. augusta v Slovenskom Komlóši, Deň menšín v Kultúrnom stredisku „Eötvös-10“ v Budapešti, slávnostnú omšu v kostole Sv. Terezy usporiadanú pri príležitosti 200. výročia narodenia kňaza a spisovateľa Jána Palárika, sympózium usporiadané Slovenskou menšinovou samosprávou XII. mestského obvodu Budapešti pri príležitosti 100. výročia narodenia pedagóga a literárneho historika Lászlóa Sziklayho, konferenciu o učiteľovi budapeštianskeho evanjelického cirkevného zboru Ľudovitovi Izákovi, ako aj slávnostné podujatia pri príležitosti 150. výročia znovuzaloženia budapeštianskeho evanjelického cirkevného zboru, výstavu ľudových výšiviek z Békešskej Čaby a výstavu krojovaných bábik v slovenskom inštitúte, atď. Pripomenul, že začiatkom mája si Slovenská menšinová samospráva XIV. mestskej časti Budapešti pripomenie 120. výročie narodenia Antona Straku, československého diplomata v Budapešti, ktorý počas svojho pôsobenia v Maďarsku poskytoval cennú pomoc aj zápasu Komlóšanov, vedený za zachovanie svojej slovenskej kultúrnej identity v krušných medzivojnových časoch.
Predseda spolku v súvislosti s tohtoročnými plánmi zdôraznil, že nosnou úlohou spolku bude aj naďalej šíriť dobrú povesť mesta a prispieť k jeho popularizácii v Budapešti ako aj vo svete. Vyslovil návrh na usporiadanie výstavy komlóšskych ľudových tkanín a výšiviek v Budapešti. Slovenská menšinová samospráva mestskej časti Terezin prejavila záujem o túto výstavu a ponúkla aj spoluprácu pre jej realizáciu v kultúrnom stredisku „Eötvös-10“. Spolu s touto výstavou by bolo možné usporiadať aj prezentáciu mesta v širšom slova zmysle: ako pôvabné kúpeľné mestečko so zaujímavými kultúrnymi tradíciami a výbornými gastronomickými špecialitami.
Starostka mesta Rita Garayová informovala prítomných o každodennom živote v Slovenskom Komlóši. Na úvod uviedla, že samospráva úspešne rieši aktuálne úlohy súvisiace s dostavbou kanalizačnej siete a čističky odpadových vôd. Ďalšou úlohou bude riešenie zásobovania obyvateľstva zdravou pitnou vodou, lebo v súčasnosti pitná voda z verejného vodovodu nevyhovuje sprísneným hygienickým normám z hľadiska obsahu arzénu. Uviedla, že prestavba systému územnej štátnej správy (vytvorenie okresov a sústredenie určitých špecializovaných úloh na okresné úrady) nemá za následok nepriaznivý dopad na obyvateľstvo mesta, lebo na mestskom úrade aj naďalej funguje zákaznícke pracovisko, kde si občania môžu vybavovať agendu, akou je napríklad žiadosť o cestovný pas, predĺženie platnosti občianskeho alebo vodičského preukazu.
Za najväčší problémo mesta označila pokračujúci trend starnutia obyvateľstva, v pozadí ktorého je nedostatok pracovných príležitostí v meste. V súvislosti so zamestnanosťou uviedla, že do programu aktivačných prác v rámci verejnoprospešného zamestnávania je zapojených 125 osôb, čím sa mestský úrad stal najväčším zamestnávateľom. Okrem toho v meste sú dve firmy, ktoré poskytujú pracovné príležitosti pre 100 až 150 ľudí. Ďalším významnejším podnikateľským subjektom v meste je aj veľkovýkrmňa ošípaných.
Spomenula aj to, že prebiehajú rokovania o vybudovaní skleníkovej farmy na pestovanie paradajok, ktorá by bola vykurovaná termálnou vodou. Informovala aj o tom, že základná škola s dvojjazyčným maďarsko-slovenským vyučovaním a jedna škôlka začiatkom školského roka prejdú do správy Celoštátnej slovenskej samosprávy.
Po vypočutí informácií o živote v meste nasledovala diskusia, počas ktorej odzneli otázky zamerané na vzájomné vzťahy medzi mestskou samosprávou a miestnou slovenskou samosprávou na podporu slovenských kultúrnych aktivít, na stav športového života, ako aj na zmenu názvov niektorých ulíc v meste.
Do diskusie sa prihlásila aj členka Celoštátnej samosprávy Grékov v Maďarsku Sofia Akritidu. Uviedla, že v roku 1949 bola evakuovaná ako malé dieťa z Grécka, kde v tom čase zúrila občianska vojna. Spolu s ďalšími deťmi boli dopravení do Slovenského Komlóša a zverení do opatery miestnych ľudí. So slzami v očiach spomínala na starostlivosť, ktorej sa jej dostalo zo strany Slovákov. Informovala o tom, že 27. apríla usporiadajú bývali zverenci, ktorí našli dočasné útočisko na Komlóši, autobusový zájazd do Komlóša a vyhľadajú ľudí, ktorí im pred viac ako pol storočím nezištne pomáhali v prvých mesiacoch ich vyhnanstva.
Výročné stretnutie po diskusii pokračovalo malým pohostením a voľnou výmenou názorov účastníkov.
Pavol Beňo