Vo víre údajov sčítania obyvateľstva
Prvé správy o konečne uverejnených výsledkoch sčítania obyvateľstva z roku 2011 ma zastihli práve na ceste z jednej akcie v Sarvaši na druhú v Slovenskom Komlóši. Viacerí naši Slováci mi s radosťou oznamovali, že nás je vyše 29 tisíc, že v Čabe sa nás prihlásilo viac ako dva a pol tisíca, v Sarvaši takmer dvetisíc a dokonca aj v Dabaši je to vyše tisíc! Komlóš a Malý Kereš opäť nesklamali a naše pilíšske obce, Santov, Kestúc a Čív zaznamenali tiež pozoruhodný vzostup. Na rozdiel od Mlynkov, kde, žiaľ, počet Slovákov štatisticky klesol skoro na jednu tretinu! Ďalšiu chmúrnu správu vydala slovenská tlačová agentúra TASR o tom, že počet Slovákov v Maďarsku klesol o 10 percent.
Bolo by to možné, že miesto toho, aby sme sa v budapeštianskych obvodoch, ako aj v iných mestách a prevažnej väčšine našich dedín tešili z pekných výsledkov, mali by sme sa skôr trápiť pre neúspech?
O 10 percent menej, či o 68% viac?
O štatistikoch a štatistikách koluje nemálo vtipov a slovných obratov, asi nie náhodou. Niekdajší britský premiér Sir Winston Churchill vraj hovorieval napríklad, že verí iba tým štatistikám, ktoré sám sfalšoval …
Nič také nechcem samozrejme tvrdiť, ale čo si počnem povedzme s takým údajom, podľa ktorého v roku 2011 - na základe vtedajších štyroch otázok - Slovákov v Maďarsku bolo 39 266. Bezmála 40 tisíc! Počuli ste v uplynulom desaťročí o niečom takom? Určite nie. Dokonca ani 4. zväzok Ústredného štatistického úradu o národnostných údajoch sčítania z roku 2011 na svojich takmer 350. stránkach túto cifru ani jediný raz neuvádzal. A zrazu sa nám toto krásne číslo vynorí a porovnáva s najnovším „súhrnným údajom“ Slovákov, čo činí 35 208 osôb. Z toho ďalej štatisticky vyplýva, že nás je presne o 4 058 menej, teda počet Slovákov v Maďarsku klesol o 10,3 percenta.
Bolo by to logické a hádam i reálne, keby tieto čísla vychádzali z odpovedí na rovnaké otázky. Lenže tomu zďaleka tak nie je. Pred štyrmi rokmi sa nás opýtali aj na spojitosť s niektorou národnostnou kultúrou a svoju slovenskú väzbu priznalo vtedy 26 631 osôb. Tento údaj v najnovších štatistikách chýba. Namiesto toho dve otázky smerovali na identitu. Na tú prvotnú, dominantnú a na druhotnú národnostnú príslušnosť. Podľa týchto odpovedí sa k slovenskej národnosti nejakou formou hlásilo spolu už spomenutých a ocenených 29 647 ľudí, čo je o 68% viac, ako 17 693 osôb pred desiatimi rokmi.
K tomuto údaju, k bezmála 30 tisíc Slovákom v Maďarsku sa môžeme pokojne a s uspokojením hlásiť, aj keď vieme, že sa zrodil z dvoch odpovedí. Tie však len viac približovali výsledok k nášmu, reálnejšiemu stavu. Pevne totiž verím, že v našich Slovákmi obývaných regiónoch máme ešte bohaté a zďaleka nie iba štatistické rezervy!
Čo teda vyvodiť z výsledkov?
Už pred sčítaním obyvateľstva sme vedeli a tiež zdôrazňovali v rôznorodej propagácii CSSM, že ani z hľadiska našich politických a finančných možností nebude jedno, aké výsledky zaznamenáme. Teraz však tiež nie je jedno, ako k týmto údajom pristupujeme, ako ich ohodnotíme a zužitkujeme. To isté čaká inak na prevažnú väčšinu, ak nie všetky národnosti v krajine, veď mnohé z nich prekvapili podobne hektické, ak nie extrémnejšie výsledky, ako nás Slovákov.
Ale aby som zametal pred naším domom, pri potešiteľnom náraste príslušníkov slovenskej národnosti asi nemôžeme obísť otázku novodobej, v slovenskom prípade celkom špeciálnej migrácie. Počet Slovákov v Maďarsku so slovenskou štátnou príslušnosťou sa takmer zdvojnásobil a v takých mestách i obciach, kde sme s našou „historickou“ slovenskou národnosťou doposiaľ nepočítali - napr. v Rajke, Győri, Bezenyi, Dunakiliti atď. - predstavujú už značné komunity.
Máme tu potom aj také výsledky sčítania obyvateľstva, ktoré sa dajú jednoznačne porovnávať s údajmi z predchádzajúcich rokov. Nie sú, žiaľ, potešiteľné, ale nútia nás zamyslieť sa nad stavom a hľadať riešenia.
Pred desiatimi rokmi sa nás po prvý raz opýtali na národnostný jazyk používaný v rodinnom a priateľskom kruhu. Vtedy slovenčinu označilo 18 057 osôb, pred dvoma rokmi 16 266 obyvateľov, o 10 percent menej.
Označenie slovenčiny ako materinský jazyk klesá počet odpovedí nepretržite od roku 1970, vtedy sa k nemu hlásilo 21 086 Slovákov v Maďarsku. Pred desiatimi rokmi už len takmer polovica, 10 459 osôb a pri poslednom, aktuálnom sčítaní 9 888 odpovedajúcich. Je to smutné potvrdenie konštatovania výskumníkov, podľa ktorého slovenčina už takmer celkom stratila komunikačnú funkciu v našich národnostných rodinách. Budú však potrebné ďalšie bádania, vrátane analýz výsledkov sčítania obyvateľstva, aby sme mohli odhaliť možné východiská z danej situácie tak v našom školstve, ako aj v kultúre a spoločenskom živote.
V oblasti posilňovania národnostnej identity sme však dosiahli - asi nielen v štatistikách - nesporne dobré výsledky, ktoré môžu dávať nádej na ešte väčší úspech. Patrí za to úprimná vďaka všetkým dobromyseľným notárom a sčítacím komisárom, ktorí rešpektovali naše listy a odporúčania Ústredného štatistického úradu, ďalej slovenským samosprávam, občianskym organizáciám, ako aj našim inštitúciám a médiám, ktoré sa významne pričinili o veľké dielo - sčítanie. S ich spoluprácou rátame aj naďalej, veď Slovákom v Maďarsku to ani po zverejnení výsledkov nemôže byť jedno.
Ján Fuzik
predseda CSSM