Zväz celoštátnych národnostných samospráv, časopis Barátság a Croatica, s. r. o., usporiadali 2. mája v Budapešti diskusiu na tému „Sčítanie obyvateľstva 2011 - národnostné výsledky“.

Na podujatí sa zúčastnili predsedovia takmer všetkých celoštátnych národnostných samospráv vrátane predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Jána Fuzika. Moderátorom prvej časti bol riaditeľ Národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Anton Paulik. Prítomných pozdravil zástupca štátneho tajomníka pre národnostné a spoločenské vzťahy Ministerstva ľudských zdrojov Csaba Latorcai, ktorý povedal, že údaje sčítania ľudu sú samy osebe zaujímavé a na ich základe môžeme vychádzať pri determinovaní národnostnej politiky a jej úloh, hoci pri formovaní národnostnej politiky vlády treba brať do ohľadu aj špecifické nároky národností. Štatistické údaje jednak určia, v ktorých osadách možno vypísať voľby do národnostných samospráv v roku 2014 a od januára nasledujúceho roku budú smerodajné pri stanovení podpory na fungovanie národnostných samospráv. Pripomenul, že štyri národnosti môžu mať v roku 2014 plnoprávneho poslanca v maďarskom parlamente, a to Rómovia, Nemci, Rumuni a Slováci. Dodal, že podľa výsledkov sčítania obyvateľov môže v roku 2014 vzniknúť o 22 percent viac národnostných samospráv, čo by znamenalo viac ako 600 nových volených zborov. Gréci, Arméni a Rusíni môžu rátať s nižším počtom samospráv. Nie je však isté, že vo všetkých lokalitách, kde je dostatočný počet obyvateľov hlásiacich sa k danej národnosti, sa zrodí volený zbor, lebo voľby naďalej možno vypísať len v tom prípade, ak poslancov nominuje národnostná spoločenská organizácia. Zástupca štátneho tajomníka podotkol, že vzrástol počet národnostných občanov vo veľkých mestách, najmä v župných sídlach, a v pohraničných oblastiach sa značne zvýšil počet Slovákov a Rumunov.

Po privítacích slovách nasledovala odborná časť porady. S úvodnou prednáškou vystúpil riaditeľ Odboru pre sčítanie obyvateľov Ústredného štatistického úradu Marcell Kovács. Poďakoval účastníkom, ktorí pomáhali nielen pri prípravách, ale aj počas priebehu a zverejnenia výsledkov sčítania obyvateľov. Informoval prítomných o metodike sčítania. Konštatoval, že pred desiatimi rokmi boli súhrnné údaje zverejnené v samostatnej publikácii, o ktorú však už nebol taký záujem ako o prvé údaje. Treba vedieť, že údaje zverejnené koncom marca sú tzv. agregované, teda súhrnné údaje: zahŕňajú všetky osoby, ktoré odpovedali aspoň na jednu zo štyroch otázok týkajúcich sa národnostnej identity. Ako povedal, úrad sa neteší právnym následkom výsledkov sčítania obyvateľstva, ale ich berie na vedomie. „Netešíme sa tomu, keď sa k výsledkom sčítania obyvateľstva viažu administratívne opatrenia, hlavne nie v prípade takých otázok, ktorých zodpovedanie nebolo povinné,“ povedal M. Kovács. Ako uviedol, v prípade, ak od úradu niekto žiada údaje, vždy pripomenú, že pri tomto sčítaní narástol počet obyvateľov, ktorí sa nechceli prihlásiť k národnosti. Kým v roku 2001 neodpovedalo na tieto otázky 524 tisíc obyvateľov, ich počet činil v roku 2011 1,4 milióna.

Hlavná vedecká pracovníčka Národnostného inštitútu Centra na skúmanie spoločenských vied Maďarskej akadémie vied Ágnes Tóthová vo svojej prednáške hovorila o trendoch v radoch národností. Pripomenula, že nielen to je dôležité, v akom počte sa obyvatelia prihlásili k danej komunite, ale aj to, nakoľko sú hospodársky aktívni, akého sú pohlavia a aký majú vek. Pripomenula, že v prípade Nemcov sa rapídne zvýšilo používanie materinského jazyka. „Je to pre nás dobrá kontrola, totiž na základe výsledkov z roku 2001 sme vypracovali prognózu, že je to druho-treťogeneračný disimilačný proces,“ povedala. Tento trend podľa nej badať v radoch mladých aj v prípade ostatných národnostných komunít.

Pracovník Národnostného inštitútu Centra na skúmanie spoločenských vied Maďarskej akadémie vied János Vékás hovoril o tom, že existuje tzv. pozitívny prístup k národnostnému bytiu, príkladom čoho sú údaje o identite detí, ktoré poskytujú ich rodičia. Ako povedal, sčítanie obyvateľov zachytáva stav v danej chvíli. Nárok na to, aby dakto patril k nejakej národnostnej skupine, sa môže prejaviť aj inou formou, napríklad pri výbere školy, alebo trávenia voľného času v nejakej spoločenskej organizácii.

Pracovník Odboru verejného práva úradu ombudsmana András Magicz sa vo svojej prednáške zameral na právne pozadie výsledkov sčítania obyvateľstva a ich následkov. Pripomenul, že ombudsman do konca mesiaca zverejní svoj výskum v oblasti uplatňovania práva na používanie jazyka národností. Totiž podľa charty európskych jazykov, ktorú schválilo aj Maďarsko, v osadách, kde počet obyvateľov danej národnosti dosahuje aspoň 20 percent, by mali v úradnom styku zabezpečiť národnostným občanom používanie materinského jazyka. Podľa A. Magicza toto si nežiadajú ani občania a nie sú na to pripravené ani úrady. Zmienil sa aj o parlamentnom zastúpení a o finančnej podpore národností. Ako povedal, bude treba zmeniť doterajšie pravidlá, podľa ktorých samosprávy dostali finančnú podporu, ak sa počas sčítania obyvateľstva prihlásili k danej národnosti aspoň 4 obyvatelia. Táto pasáž kvôli zmeneným podmienkam (na vypísanie volieb do národnostnej samosprávy sa musia prihlásiť za národnostných občanov aspoň 30 obyvatelia osady) je nevyhovujúca. Podľa A. Magicza by bolo treba premyslieť aj to, že väčšie mestá, kde je síce viacpočetná, ale možno nie taká živá národnostná komunita, dostanú vyššiu podporu, ako napríklad malá osada, kde sa skoro 30 percent obyvateľov prihlásilo k národnosti a vyvíjajú bohatú národnostnú činnosť.

Po odborných prednáškach nasledovali informácie predsedov celoštátnych národnostných samospráv. Vedúca úradu Celoštátnej samosprávy Nemcov v Maďarsku Olivia Schubertová potom, ako zhrnula, ako sa pripravovali na sčítanie obyvateľov, konštatovala, že nárast počtu občanov hlásiacich sa k nemeckej národnosti vidia v tom, že sa uplatnila ich kultúrna autonómia a majú rozšírenú sieť vlastných inštitúcií.

Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik tiež zhrnul prípravy na sčítanie obyvateľov medzi Slovákmi. Ako povedal, CSSM sa obrátila na občanov letákmi, plagátmi, usporiadaním regionálnych stretnutí a cez médiá, aby sa prihlásili k slovenskej národnosti. Okrem toho rozposlala listy notárom historických slovenských osád a miest so žiadosťou, aby pri výbere sčítacích komisárov brali do ohľadu aj odporúčanie miestnych slovenských volených zborov a listom sa obrátili aj na slovenské samosprávy, aby sa angažovali počas sčítania obyvateľstva. Pripomenul, že doteraz pre nás nebolo jasné, že existuje aj agregovaný údaj o počte Slovákov v Maďarsku, my sme hovorili o počte obyvateľov, ktorí sa prihlásili za Slovákov. „Počet Slovákov v Maďarsku so slovenskou štátnou príslušnosťou hlavne v prihraničných mestách i obciach - napr. v Rajke, Győri, Bezenyi, Dunakiliti atď. - je 3600 a predstavujú už značné komunity,“ povedal J. Fuzik. Pripomenul, že ťažko sa porovnávajú údaje dvoch sčítaní obyvateľov, lebo v nich nefigurovali tie isté otázky. Ale dajú sa porovnať údaje týkajúce sa materinského jazyka, kde klesol počet Slovákov o 16 percent, a v používaní jazyka, kde klesol počet o 10 percent. Sú však osady, kde počet Slovákov prevyšuje 20% všetkých obyvateľov, ba týchto osád je v Maďarsku až 20. Pripomenul, že by voľby do slovenských samospráv podľa výsledkov sčítania mohli vypísať v 161 osadách krajiny, ale v šiestich osadách, kde doteraz bol slovenský volený zbor, sa nevypíšu voľby. Medzi nimi sú tri, ktoré nie sú historickými slovenskými obcami.

V druhej časti diskusie vystúpil s prednáškou právnik a poradca Celoštátnej volebnej komisie Attila Péteri o forme a spôsobe volieb do národnostných samospráv. Ako povedal, finančné právne predpisy sú už schválené, nový zákon vstúpi do platnosti, ale kvôli voľbám do národnostných samospráv ho ešte treba novelizovať a nie sú schválené ani všetky potrebné ministerské nariadenia. Pripomenul, že podľa zákona po budúcoročných voľbách budú nasledujúce o päť rokov. Do zoznamu národnostných voličov sa môže prihlásiť každý, nielen maďarskí štátni občania, už od 1. januára 2014 a zoznam nebude iba na dobu jedných volieb, čím sa uľahčí administrácia. Registrovať sa možno osobne alebo listom u notára, resp. elektronicky a v medzinárodnej volebnej komisii. Ak sa niekto chce zúčastniť aj v parlamentných voľbách ako národnostný občan, musí označiť kolónku pri registrácii. Počet členov národnostnej samosprávy určí Národný volebný výbor, a to tak, že kde sa na daný národnostný volebný hárok prihlásilo menej ako 100 obyvateľov, tam bude samospráva 3-členná, kde viac ako 100 voličov, tam 4-členná. Výbor zároveň určí počet členov celoštátnej národnostnej samosprávy, ako aj to, koľko odporúčaní musia pozbierať kandidáti. Kandidátov musia nominovať národnostné spoločenské organizácie. Odporúčanie bude prebiehať inak ako doteraz, hárky nedostane každý volič, ale si ich vyžiadajú nominačné organizácie od úradu notára na meno svojich kandidátov a na tieto budú zbierať podpisy voličov. Jeden volič môže podporovať iba jedného kandidáta. Kandidáti sa musia zahlásiť do 34 dní pred voľbami. Podporujúce podpisy treba zbierať aj do volieb do župných i do celoštátnych samospráv. Národnosti budú voliť v jednom volebnom okrsku, teda voľby do národnostných samospráv sa neuskutočnia vo všetkých okrskoch.

Po prednáškach nasledovala diskusia. Prednášky budú uverejnené v písomnej forme v najbližšom - júnovom - čísle interetnického časopisu Barátság.

(ef)