Parlamentní národnostní hovorcovia žiadajú sociálne dávky a príspevky na prevádzkové náklady, aké dostávajú nezávislí poslanci. Nedávno v tejto veci podali do snemovne návrh.
Hovorcovia sa odvolávajú na to, že v zákone o poslancoch vytvorili podmienky na plný úväzok a zaviedli pri tom prísne pravidlá nezlučiteľnosti funkcií. Okrem toho existuje ešte ďalšie pravidlo, podľa ktorého sa hovorcovia nemôžu stať predsedami alebo členmi národnostných samospráv. V návrhu žiadajú priblížiť pravidlá odmeňovania hovorcov k pravidlám odmeňovania parlamentných poslancov. Podľa hovorcov totiž výkon ich funkcie, v rámci toho protokolárne povinnosti, cestovanie a udržiavanie kontaktov, ďalej prevádzkovanie kancelárií odôvodňujú podobné odmeňovanie, sociálne dávky a prevádzkové náklady ako u riadnych poslancov. Vzhľadom na to, že hovorcovia sú nezávislí, teda im neprislúchajú náklady súvisiace s vytvorením politickej frakcie, pokladajú za spravodlivé, aby poberali príspevky ako nezávislí poslanci. Mesačný základný plat hovorcov je 747 878 forintov, okrem toho dostávajú palivové karty, telefón a počítač, navyše Parlametný výbor pre národnosti disponuje vlastnými finančnými prostriedkami.
*
Kontrolný podvýbor Parlamentného výboru pre národnosti sa stretol 20. mája s predsedníčkou Zväzu celoštátnych národnostných samospráv Alžbetou Hollerovou Račkovou, aby prediskutovali aktuálne problémy, ktoré sťažujú fungovanie národnostného samosprávneho systému.
A. Hollerová Račková začala svoju správu tým, že práca nových zborov začala v priaznivejších podmienkach ako predtým, no nie všetci sú spokojní, keďže každá samospráva plánuje rozširovanie a rozvoj systému inštitúcií, na čo zatiaľ nemajú potrebné finančné prostriedky. Predsedníčka sa zmienila o tom, že úspešné fungovanie jednotlivých celoštátnych národnostných samospráv závisí vo veľkej miere aj od toho, či sa im podarí prispôsobiť úrady stále pribúdajúcim úlohám a rozvíjajúcemu sa systému. Nasledovne referovala o najzávažnejších problémoch, ktorým čelia samosprávy. Vyzdvihla otázku pracovníkov, ktorých chce vláda preradiť do verejnej služby. V tejto veci zväz zaujíma vyčkávací postoj. Ďalšou problematickou oblasťou je školstvo, ktorého pálčivým problémom je financovanie malých škôl, keďže v tomto roku dostanú o 40 miliónov forintov menej. Na riešení tejto problematiky sa pracuje, dodala predsedníčka. Problémy sa vyskytujú pri príprave a posudzovaní zmien právnych predpisov, zväz nemá dostatočný čas na vykonávanie týchto povinností. Viacerí ohlásili, že problém im spôsobí zúčtovacia povinnosť, čo sťažuje plánovanie do budúcnosti a realizáciu väčších projektov. Kým situácia regionálnych a miestnych samospráv sa zlepšila, nedostatok zdrojov v občianskej sfére spôsobil napätie, uviedla A. H. Račková. Podpora početných organizácií klesla, v blízkej budúcnosti treba obrátiť pozornosť na ne. Viacerí sa ozvali, že majú problémy s diferencovanou podporou pre národnostné samosprávy na základe splnených úloh, keďže zápisnice sa neposielajú na vládne úrady a už roky nedostávajú podporu. Slovinská hovorkyňa upozornila, že posielanie zápisníc je úlohou predsedov národnostných samospráv, čo si musia uvedomiť. Podľa gréckeho hovorcu finančné problémy sa vyskytli v školách, kde sa vyučuje národnostný jazyk a ich prevádzkovateľom je miestna národnostná samospráva. A. Hollerová Račková dodala, že je to nový jav, lebo doteraz neexistoval na to osobitný zdroj, miestne samosprávy ich zvyčajne podporujú, ak majú na to finančné prostriedky.
Diskutovalo sa aj o ťažkostiach vymožiteľnosti práva vo vzťahu k právnym predpisom týkajúcich sa národnostných menšín. A. Hollerová Račková informovala o tom, že sa už skontaktovali v tejto otázke so všetkými celoštátnymi národnostnými samosprávami, zatiaľ sa ohlásilo iba päť z trinástich. Na základe doterajších skúseností je niekoľko problematických oblastí, na čom sa zhodli všetci, ktorí na to reagovali. Predpis nezlučiteľnosti funkcií bol jednou takouto oblasťou. Národnostné samosprávy sa vyjadrili v tom zmysle, že by bolo vhodnejšie, aby sa nevylučovali navzájom funkcie na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, a aby štatút poslanca nevylučoval pozíciu vedúceho inštitúcie. Zákon o verejnom vzdelávaní považujú mnohí za nejednoznačný, a jestvujú aj isté rozpory medzi národnostným zákonom a všeobecne platnými právnymi normami. Od predstaviteľov celoštátnych národnostných samospráv prišiel návrh aj na to, aby sa na voľbách mohli zúčastniť aj občania, ktorí nemajú maďarské štátne občianstvo, ale žijú v tejto krajine už dlho – mnohí z nich pochádzajú z materských krajín tu žijúcich národností. Predsedníčka Zväzu celoštátnych národnostných samospráv sa na záver dohodla s Kontrolným podvýborom, že sa k tejto téme ešte vrátia potom, ako sa vyjadria všetky samosprávy.
(kan)
Foto: autorka