Slováci v Šalgótarjáne patrične využívajú blízkosť našej materskej krajiny. Prejavuje sa to nielen pri organizovaní takých veľkolepých podujatí, akými sú Slovenské a folklórne dni alebo Stretnutie netradičných hudobných nástrojov, ale aj pri zavádzaní vyučovania slovenského jazyka v Základnej škole S. Petőfiho, resp. pri organizovaní celého radu ďalších programov.
Koniec roka sa v živote našich slovenských samospráv nesie v znamení bilancovania celoročnej činnosti a plánovania práce v nastávajúcom roku, ktorý už aj vďaka nedávnej novele menšinového zákona a jesenným komunálnym voľbám prináša zmeny. Rad-radom sa teda konajú verejné zasadnutia našich slovenských poslaneckých zborov. Nebolo tomu inak ani v prípade Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne, členovia a priaznivci ktorej sa zúčastnili tzv. vysunutého zasadnutia, či skôr (skutočne v tom najlepšom zmysle slova) priateľského stretnutia v kultúrnom dome neďalekej obce Mihálygerge. V peknom počte a pod taktovkou predsedu zboru Dr. Ferdinanda Egyeda nielen hodnotili činnosť, politizovali a plánovali, ale spolu strávili aj vynikajúci obed „z domácej produkcie“ a zabavili sa v záverečnom Dome tanca miestnej ľudovej hudby Svrčkovci.
Z referátu F. Egyeda a z príhovorov členov a podporovateľov zboru vysvitlo, že Slováci v Šalgótarjáne patrične využívajú blízkosť našej materskej krajiny. Prejavuje sa to nielen pri organizovaní takých veľkolepých podujatí, akými sú Slovenské a folklórne dni alebo Stretnutie netradičných hudobných nástrojov, ale aj pri zavádzaní vyučovania slovenského jazyka v Základnej škole S. Petőfiho, resp. pri organizovaní celého radu ďalších programov. Napríklad pravidelne navštevujú banskobystrické divadlo a osobitne sa tešia na operné predstavenia. Tohto roku si pozreli na Zvolenských hradných hrách Barbiera zo Sevilly, v Banskej Bystrici Rigoletta, resp. Verdiho Maškarný ples, v nastávajúcom pôjdu do Banskej Bystrice na Verdiho Attilu. Medzitým však ešte 20. decembra „zavítala" na Župný slovenský deň do Šalgótarjánu Veselá vdova. Pokiaľ ide o aktivity šalgótarjánskych slovenských poslancov, nemôžeme nespomenúť pravidelné výmeny skúseností formou študijných ciest. V roku 2005 boli na rade Klenovec, Rimavská Sobota a poľský Nowy Targ, v novom roku to bude opäť Klenovec, ale aj Sarvaš. V oficiálnej a menej oficiálnej časti verejného zasadnutia samosprávy, resp. stretnutia šalgótarjánskych Slovákov v Mihálygerge mnohí spomínali aj vydarené podujatie s Mikulášom, súťaže vo varení a podobné akcie, ale aj potrebu ďalšieho spracovania, resp. knižného vydania slovenských „duchovných koreňov“ mesta. Samospráva v spolupráci s časopisom Palócföld plánuje v roku 2006 zostaviť slovenskú literárnu prílohu a posilniť i spomínaný slovenský krúžok žiakov Základnej školy S. Petőfiho. Prácu slovenskej samosprávy si cenia nielen občania, ale aj vedenie mesta, ktoré nedávno udelilo vyznamenanie predchádzajúcej predsedníčke zboru Terézii Pribišánovej.