Umiestnením billboardu s názvom Readymade na Nábreží arm. generála L. Svobodu v Bratislave, na ktorom bola mapa Uhorska a text v maďarčine, nemčine a angličtine, nedošlo k porušeniu zákona o štátnom jazyku.
Konštatovalo to Ministerstvo kultúry SR v reakcii na podnet Matice slovenskej. Tento billboard je súčasťou výstavy v exteriéroch Bratislavy s názvom Donaumonarchie, ktorá potrvá do 31. mája. Keďže na umelecké diela sa vzťahujú autorské práva, nemožno na nápisy v nich použité uplatniť ustanovenia zákona o štátnom jazyku, zdôrazňuje rezort kultúry. V liste ministerstva sa zdôrazňuje, že „billboard reaguje na prežívanie revizionistických snáh nacionalistických prúdov v dnešnom Maďarsku. Autor v ňom niekoľkonásobne zväčšil originálny suvenír so samolepkou Veľkého Maďarska, ktorý sa v súčasnom období objavuje v ponuke niektorých predajcov v susednom Maďarsku”. Autorom billboardu je Michal Moravčík a už dvakrát ho zničili vandali. Keďže výstava v krátkom čase končí, nový billboard už jej organizátori zrejme nevytlačia, uviedla pre agentúru SITA Mira Keratová z Billboart Gallery Europe. Ako zdôraznila neľutujú, že toto dielo zaradili do výstavy a stoja si za týmto rozhodnutím, aj keď sa stretli s množstvom problémov. „Dúfam, že z hľadiska vývoja kultúrneho povedomia to malo zmysel,” dodala. Matica slovenská pre tento billboard dala podnet aj na Generálnu prokuratúru SR.
LuNoArchív:
http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=2733
http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=2630
Magyarország
Neviem presne kedy, ale asi tak pred siedmimi rokmi som sa v budapeštianskom metre prvýkrát stretol s nálepkou znázorňujúcou Uhorsko. Niesla farby maďarskej trikolóry a v jej strede bol nápis „Magyarország“. Vtedy som si myslel, že ide o ojedinelý prípad, o dielo hŕstky skinheadov, ale čas ma presvedčil o inom.
Dnes sa už jednoducho nedá po Budapešti pohybovať tak, aby človek nenarazil na podobnú nálepku, najmä ak sa pozerá na zadnú časť áut. Dodnes vždy žasnem, keď uvidím inak celkom milo a inteligentne vyzerajúci mladý párik vystupovať z auta so spomínanou nálepkou. Už ma to však nebúri. Nálepky sa stali bežnou súčasťou môjho budapeštianskeho života, pomaly si ich ani nevšímam.
Jedno krásne marcové bratislavské ráno som však z električky uvidel čosi naozaj ohromujúce: na veľkom billboarde, rovno pod parlamentom Slovenskej republiky, sa usmievala na mňa moja stará známa, červeno-bielo-zelená mapa Uhorska v gigantickej veľkosti. Už aj na Slovensku? Kto ju sem vylepil? Za akým účelom? Ide o provokáciu? Nebodaj propagáciu? Na plagáte nebol žiadny komentár, ktorý by mi bol poskytol vysvetlenie, a tak sa v bratislavskom študentovi prebudil malý Sherlock Holmes. O päť minút som už kráčal od zastávky pod Novým mostom naspäť k billboardu. Bol to zaujímavý pocit pozerať sa na veľkú mapu Uhorska a vidieť za ňou bratislavský hrad... Jediná použiteľná informácia, ktorú som na nej našiel, bola internetová adresa www.billboart.org, ktorú som po príchode do práce hneď aj navštívil. Bol na nej okrem iných aj kontakt na generálnu koordinátorku projektu Billboart Gallery Europe (ďalej BGE), ktorej som prostredníctvom elektronickej pošty adresoval niekoľko otázok. O zopár dní som dostal tlačovú správu BGE k stanoviskám Matice slovenskej a SNS, ktoré vystúpili proti plagátu. Dozvedel som sa z nej nasledujúce informácie:
Billboard s mapou Uhorska má názov Readymade. Je súčasťou výstavy súčasného umenia Donaumonarchie, ktorá vznikla v rámci projektu BGE. Cieľom samotného projektu je prezentovanie súčasného umenia vo verejnom priestore prostredníctvom billboardov a jej úlohou je priniesť súčasné umenie priamo na ulicu, blízko k divákom.
Údernosť plagátu renomovaného slovenského umelca Michala Moravčíka podľa správy spočíva v tom, že vznikol „prenosom z bežného prostredia jedného štátu do druhého, čím autor vymenil kontext“. Pôvodná nálepka na auto, na základe ktorej plagát vznikol, bola totiž zakúpená v Budapešti. „Mapa Uhorska zabaleného v darčekovom balení pre niekoho stelesňuje nostalgiu za monarchiou, svojské spracovanie minulosti. Reprezentuje teda postoj niektorých nacionalistických prúdov v Maďarsku.“ Dielo však situáciu nekomentuje, iba ju konštatuje.
Základnou otázkou diela je: do akej miery je problém monarchie zabudnutým, alebo či je stále živým a živeným fenoménom? ... Zmyslom plagátu Readymade teda nie je provokácia, ani nijaké šírenie zlej krvi, naopak, ani s predvolebnou kampaňou, ani s ďalšími takýmito okolnosťami nijako nesúvisí. V kontexte s témou výstavy Donaumonarchie reaguje na súvislosti nášho regiónu, reflektuje existujúce napätia, problém hľadania identity, vysporiadanie sa s minulosťou, iniciuje spracovávanie anachronických národných komplexov.“
Suma sumárum, tvorcovia plagátu chceli upozorniť na existujúci fenomén, možno aj rozvíriť verejnú diskusiu, alebo jednoducho len vzbudiť záujem ľudí. A Slováci opäť nesklamali. Pravdepodobne aj reklama na prací prášok by skôr vyvolala nejaké reakcie občanov, ako „Veľké Maďarsko“, ktoré aj po dvoch týždňoch nepoškvrnene zdobí Nábrežie Ludvíka Svobodu. Nikoho nezaujíma. Stáva sa bežnou súčasťou môjho bratislavského života a pomaly si ho už ani ja nevšímam...
Zlatko Papuček