Logo

Uznanie od materského štátu je najcennejšie

Kategória: Politika

Uznanie od materského štátu je najcennejšie

 

  

 

9. mája zavítal na Dolnú zem minister školstva SR László Szigeti, aby odovzdal najvyššie vyznamenania rezortu dvom učiteľom čabianskej slovenskej školy.

Bývalý učiteľ, neskôr riaditeľ školy, vedecký tajomník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku na dôchodku Ján Chlebnický prevzal od ministra Veľkú medailu svätého Gorazda a súčasná riaditeľka školy Edita Pečeňová dostala Malú medailu svätého Gorazda.

Generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo pozval na slávnostné odovzdanie vyznamenaní do Domu slovenskej kultúry (DSK) popredných predstaviteľov Békešskej Čaby na čele s primátorom Jánosom Papom a Békešskej župy na čele s podpredsedom župnej samosprávy Lászlóm Bartókim. Prítomní boli aj národnostní spolupracovníci vyznamenaných, priatelia, kolegovia a predstavitelia školskej mládeže. Slávnosti sa zúčastnilo takmer 60 ľudí.

Minister školstva zavítal do Čaby so svojimi spolupracovníčkami: generálnou riaditeľkou Sekcie medzinárodnej spolupráce MŠ Dagmar Hupkovou, riaditeľkou kancelárie ministra Annamáriou Šubovou a hlavnou radkyňou odboru Katarínou Čamborovou. Na slávnosť prišiel aj veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, ktorý spolu s generálnym konzulom Š. Daňom navrhol prípravnej komisii vyznamenať našich dvoch pedagógov. Prichádzajúcich hostí vítali na dvore DSK deti zo slovenskej materskej školy kytičkami konvaliniek. Po oboch hymnách žiačka 8. triedy slovenskej školy Šára Hajtmanová zarecitovala báseň Pavla Bunčáka Prostá reč. Slávnosť hudobne spestrilo čabianske Telemanovo trio. Minister L. Szigeti vo svojom príhovore rozprával o poslaní a úlohe pedagógov, pričom zvlášť zdôraznil mimoriadnu úlohu menšinových pedagógov.

 

  

 

Medaily udelili pri príležitosti Dňa pedagógov, ktorý je na Slovensku 28. marca. Pri odovzdávaní cien o vyznamenaných osobnostiach odznelo:

Ján Chlebnický sa narodil 14. júna 1937 v Slovenskom Komlóši. Na čele čabianskej slovenskej školy stál približne poldruha desaťročia. od roku 1991 bol vedeckým tajomníkom VÚSM. Bol organizátorom budovania vzťahov medzi ústavom a vedeckými ústavmi, ako aj vysokoškolskými katedrami doma a na Slovensku. Túto jeho činnosť ocenili zvolením za čestného člena Slovenskej národopisnej spoločnosti SAV.

Ján Chlebnický sa medzi prvými usiloval vybudovať vzťahy medzi ústavom a slovenskými samosprávami, aktivizovať dovtedy neznáme zdroje, vzbudiť záujem miestnych občanov o vlastnú kultúru, jazyk a výchovu.

Edita Pečeňová patrí k významným predstaviteľom slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Jej úspešná pedagogická práca riadiace schopnosti, zodpovednosť a príkladný vzťah k žiakom, učiteľom a rodičom žiakov školy ju predurčili na funkciu riaditeľky, ktorú zastáva od roku 1997. Mimo svojej pedagogickej a riadiacej činnosti sa celý život aktívne angažuje v národnostnom živote Slovákov v Maďarsku, a to na miestnej i celoštátnej úrovni.

Ján Chlebnický sa poďakoval za vyznamenanie slovami: „Myslím si a zdá sa mi, že život nie je ľahký. Ja sa pokladám za veľmi šťastného, keďže som od svojich rodičov dostal do vena krásny poklad, pekné slovenské komlóšske nárečie. Tento jazyk som si cibril, zdokonaľoval na všetkých stupňoch nášho domáceho slovenského školského systému. Veľmi som sa tešil tomu, že počas celej svojej aktívnej činnosti som mohol pracovať s týmto jazykom. Mimoriadne sa teším vysokému vyznamenaniu. Keďže človek nikdy nepracuje sám, toto uznanie je aj uznaním tých kolektívov, v ktorých som pracoval a zároveň uznaním všetkých Slovákov v Maďarsku. Ďakujem, že ste pozitívne ocenili našu prácu.“

Edita Pečeňová sa za ocenenie svojej práce poďakovala nasledovne: „Byť národnostným občanom znamená zodpovednosť, dôstojnosť, pevnú vieru a silu robiť každý deň všetko, čo sa dá. Tento osud nikdy nebol ľahký a vyžaduje od človeka veľmi veľa energie a síl. Mňa inšpiruje prostredie, v ktorom sa pohybujem, dáva mi silu, spolupatričnosť dolnozemských Slovákov. Inšpiruje ma učiteľský zbor, ktorému som nesmierne vďačná, lebo človek sám nemôže dosiahnuť nič, potrebuje k tomu spolupracovníkov. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi veľvyslancovi a pánovi generálnemu konzulovi za vysoké vyznamenanie. Som presvedčená, že pre národnostného občana je najcennejším uznaním to, keď si ho všimne materský štát.“

Po odovzdaní vyznamenaní boli všetci prítomní hosťami Ministerstva školstva SR na recepcii v Hoteli Fiume. Vzácni hostia potom odcestovali z Čaby do Slovenského Komlóša, kde sa po krátkom privítaní na radnici u primátorky mesta Ireny Szencziovej Divičanovej osobne presvedčili o postupe výstavby budovy slovenskej školy, ktorej základný kameň položili pred rokom, pri návšteve podpredsedu vlády SR Pála Csákyho.

(ai)