Najlepší vzor je osobný príklad
Nedávno sme vyzvali našich čitateľov, a osobitne vplyvné osobnosti lokalít, v ktorých žijú Slováci, resp. kde pôsobí slovenská samospráva, aby sa s nami podelili o svoj názor na blížiace sa voľby do národnostných samospráv.
Vedie nás snaha povzbudiť našu Slovač, aby sa neostýchala hlásiť sa k svojej národnosti a dala sa evidovať do zoznamu menšinových voličov. Prinášame výňatky z odpovedí na našu výzvu.
Malá Tarča ● Spolupráca povzbudzuje
Slovenská samospráva v Malej Tarči, ktorej som predsedníčka, bola založená v roku 2002, píše Katarína Szabová Tóthová. „Dovtedy v obci nepôsobila organizácia, ktorá by zastupovala záujmy tunajších Slovákov. Mali sme ťažkú úlohu, ale radi sme sa pustili do práce v prvom rade na kultúrnom poli.
Pozbierali sme piesne a zvyky našich predkov a odovzdali sme ich na použitie miestnej tanečnej skupine Panónia. V zbere pokračujeme, veď štyria z poslancov dodnes tancujú v súbore. Hneď po založení samosprávy sme nadviazali styky so slovenskou obcou Beluša.
Prečo práve s Belušou? V Malej Tarči majú mnohí občania priezvisko Bellus, preto si myslia, že z tejto obce pochádzajú ich predkovia. Naše styky sú čoraz tesnejšie, veď r. 2005 samosprávy oboch osád podpísali zmluvu o spolupráci. Pravidelne sa stretávame, navzájom sa zúčastňujeme na oslavách. Spolupracujú aj učiteľky našich materských škôl, a to v rámci európskeho projektu Socrates. Vďaka tomuto priateľstvu samospráva mesta získala 2. cenu v súbehu Samosprávy za rovnaké šance.
Každý rok - spolu s Kultúrnym spolkom v Malej Tarči - usporadúvame slovenský alebo národnostný folklórny festival, organizujeme zájazdy na Slovensko, alebo do Slovákmi obývaných osád v Maďarsku. Vyvrcholením našej práce bolo 20. mája odovzdanie slovenskej národopisnej zbierky, ktorú sme zriadili v spolupráci s obyvateľmi Starej dediny. Kto mohol, pomohol. Dúfam, že táto spolupráca povzbudí našich občanov, aby sa zapísali do menšinového volebného zoznamu. Ja osobne budem kandidovať v menšinových voľbách, lebo si myslím, že ešte budem mať čo robiť a mám aj konkrétne predstavy o tom, ako by sme si mohli zachovať našu krásnu materinskú reč, slovenské tradície a kultúru našich predkov
,“ píše predsedníčka Slovenskej samosprávy v Malej Tarči K. Szabová Tóthová.
Identita budapeštianskych Slovákov sa posilnila
- Ja som sa, samozrejme, už dala zapísať do menšinového volebného zoznamu a mám v úmysle aj kandidovať vo voľbách, - povedala nám predsedníčka Slovenskej samosprávy v Budapešti Zuzana Hollósyová.
- Pokladám za veľmi dôležité, aby sme mali svoje slovenské samosprávy, pretože nám umožňujú posilňovať identitu našich Slovákov. Sú prostriedkom zachovávania našej materčiny, veď podujatia, ktoré organizujú slovenské samosprávy, sú dobrou príležitosťou na zveľaďovanie slovenčiny. Popri samosprávach sú veľmi dôležité aj naše občianske organizácie, ktoré by mali dostať väčšie slovo.
Prínos slovenských samospráv v Budapešti vidím v tom, že zobudili a zmobilizovali Slovákov v hlavnom meste. Dlhé desaťročia sa hovorilo o tom, že v Budapešti nežijú Slováci. Ja tvrdím opak. V posledných rokoch slovenské volené zbory obohatili kultúrny život jednotlivých obvodov, národnostné podujatia sa stali obľúbenými akciami. Slováci v Budapešti sa zobudili a aktívne sa zúčastňujú národnostného diania. Sú také obvody, kde slovenské samosprávy zaviedli kurzy slovenčiny, vytvorili si národopisné zbierky a založili spevácke zbory.
Dané možnosti treba využiť, ja som optimistka a myslím si, že v hlavnom meste budeme mať desať obvodných samospráv, potrebných k založeniu Slovenskej samosprávy Budapešti. Z doterajších štrnástich obvodov v niektorých je nereálne predpokladať, že si budeme môcť vytvoriť slovenskú samosprávu, ale na druhej strane pribudli „nové“ obvody, kde máme šancu. Budapeštianskych slovenských kandidátov podporujú tri občianske organizácie (Folklórny spolok Lipa, Klub budapeštianskych dôchodcov a Spevácky zbor Ozvena), na spoločnej volebnej listine budú aj kandidáti z obcí mimo Budapešti, - informovala nás Z. Hollósyová.
Kardoš ● Pomôžme si navzájom
- V našej obci pôsobí slovenská samospráva od roku 1994, - napísal nám starosta Kardošu Ján Brláš. - Už roky usporadúvame úspešné obecné dni a navzájom si pomáhame pri organizovaní národnostných dní.
Považujem za veľmi dôležité, aby naša menšinová samospráva pôsobila aj naďalej a napomáhala zachovávanie slovenského jazyka, kultúry a tradícií. V miestnej škole a škôlke sa vyučuje slovenčina, viac ako polovica obyvateľstva sa hlási k slovenskej národnosti. Sám som sa zapísal do volebného zoznamu a pri každej príležitosti vyzývam Kardošanov, aby tak urobili aj oni a pomohli vytvoriť v obci menšinovú samosprávu. Pokiaľ budem opäť zvolený za starostu, budem podporovať jej účinné pôsobenie
Slovenská menšinová samospráva v Alberti (Albertirsa), ktorá vznikla po voľbách r. 2002, už od počiatku iniciovala vytvorenie školskej tanečnej skupiny a podporila jej ďalší rozvoj. Povzbudzujúcim činom bolo vlani usporiadanie prvého Slovenského dňa, - píše vo svojom liste primátor Ladislav Fazekaš.
„Osobne pokladám za mimoriadne dôležité zachovanie kultúry a tradícií našich predkov, ako aj upevnenie našej národnej identity. To je základ, na ktorom budujeme aj dnes a ďalej odovzdávame hodnoty minulosti, odkaz zakladateľov nášho mestečka. K tomu prispievajú aj naše styky s družobnými Malackami na Slovensku. Zápis do volebného zoznamu je pre mňa jednoznačná záležitosť. V žilách väčšiny mojich predkov kolovala aj slovenská krv a to ma zaväzuje, aby som pestovaním našich tradícií aj naďalej zachoval ich odkaz.“
Veľkoobec Albertiršu preslávil vedec, významná osobnosť osvietenského obdobia a evanjelický kňaz Samuel Tešedík, ktorý sa tu narodil 20. apríla 1742.Kedysi Slovákmi obývaná obec Alberti (po spojení so susednou Iršou Albertirša - Peštianska župa) sa usiluje pestovať a zachovať ak už nie svoju pôvodnú slávnu slovenskosť, tak aspoň pamiatku na svojho slávneho rodáka a slovenské vecné pamiatky. Snažia sa o to zanietení ľudia, najmä ženy, ktoré zachovávajú jazyk, krásne zvyky a ľudové tradície.
Vacov ● S optimizmom do volieb
- Do menšinového volebného zoznamu som sa, samozrejme, zapísal a budem aj kandidovať v jesenných voľbách do menšinových samospráv, – informoval nás regionálny radca Celoštátnej slovenskej samosprávy, predseda slovenského voleného zboru vo Vacove Dr. Július Alt.
- Pokladám za dôležité založenie našich slovenských samospráv, aby sme aj takto dali najavo našu spolupatričnosť. Ten, kto sa prihlási do menšinového volebného zoznamu a následne pôjde aj voliť, určite precíti dôležitosť volieb, uvedomí si, že patrí do našej slovenskej pospolitosti. Mnohí občania mali výhrady proti pojmu „közösség tagja vagyok“ na žiadosti, pripomínalo im členstvo v strane. Tvrdili, že podporujú činnosť menšinovej samosprávy, ale nechcú byť registrovaní ako „členovia“.
Prostredníctvom volených zborov sa upevňuje naša identita, veď samosprávy vykonávajú veľa aj v oblasti kultúry a školstva. Naša slovenská samospráva pracuje už druhý cyklus, organizuje rôzne podujatia, ako folklórne a národnostné večierky, vypracovala početné projekty, napr. výučbu slovenčiny v základnej škole a kurzy pre dospelých, pričinila sa o upevnenie prihraničných stykov a spolupráce podnikateľov, čím si v meste získala autoritu. Samospráva mesta ocenila našu prácu vyznamenaním Pro urbe. Do jesenných volieb ideme s optimizmom, doteraz sa vo Vacove prihlásilo vyše 120 voličov slovenskej samosprávy.
Dengeleg ● Reálny obraz národa
- Je len prirodzené, že som sa zaregistroval do menšinového volebného zoznamu. Pochádzam z Bíru a v detstve som počul skôr slovenskú než maďarskú reč, - informuje nás starosta obce Dengeleg Tibor Kovács.
- V súčasnosti pocit slovenskosti vo mne upevňujú naše priateľské styky s obcou Vidina pri Lučenci a osobne s jej starostom. Kandidujem ako menšinový poslanec a vďaka kontaktom s Vidinou sa v posledných rokoch značne zlepšila aj moja znalosť slovenčiny. Založenie slovenskej samosprávy, ktoré u nás podporuje aj Združenie za Slovákov z Dengelegu (Egyházasdengeleg) Švagor, považujem za dôležité. Chcel by som dosiahnuť, aby si ľudia v našej obci uvedomili výhody vyplývajúce zo znalosti slovenčiny a slovenskej kultúry, aby si vytvorili reálny obraz o svojom materskom národe, o Slovákoch. Optimálne možnosti k tomu by mala poskytnúť slovenská samospráva v našej obci.
Hlas z Pilíšskej Čaby
Menšinové voľby v Pilíšskej Čabe, ako nás informuje starosta obce János Manek, sa v tejto lokalite týkajú slovenskej, nemeckej a rómskej minority.
- Ja sám som sa zapísal do volebného zoznamu Nemcov, keďže moja matka bola švábskeho pôvodu, kým otec bol Maďar vysídlený z Vozokan na Slovensku. Matkini príbuzní sa šťastnou náhodou nedostali medzi tisíce občanov deportovaných do Nemecka, zato otcovu rodinu postihla dohoda o výmene obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom.
Myslím si, že ak niektorý maďarský občan začne skúmať svoj rodokmeň, určite v ňom nájde líniu, ktorá poukazuje na príslušnosť k nejakej menšine.
Nekandidujem vo voľbách do menšinovej samosprávy, avšak považujem za veľmi dôležité, aby v Pilíšskej Čabe opäť vznikli tieto volené zbory, keďže minority zohrávajú v živote obce významnú úlohu. Veď rôzne jazyky a kultúry upevňujú miestnu pospolitosť a pestovanie tradícií spestruje život obce. Kultúrne a spoločenské podujatia v Pilíšskej Čabe sú nepredstaviteľné bez účasti tunajších menšín. Ich prostredníctvom sme nadviazali partnerské styky s obcami na Slovensku, v Taliansku, Nemecku a Rumunsku. V tejto súvislosti sa ponúkajú rozličné možnosti spolupráce v kultúre, turistike, hospodárstve či športe. Menšinové samosprávy môžu značne prispievať k spoločným rozhodnutiam na miestnej úrovni. Presviedčam preto každého, aby svoju identitu preukázal zápisom do volebného zoznamu a aby odovzdal svoj hlas v nastávajúcich menšinových voľbách.
Od detstva žijem v rodine, kde sme nehovorili o tom, že patríme k slovenskej národnosti. Bolo to pre nás samozrejmosťou. Rodičia a aj širšia rodina sa medzi sebou zhovárali po slovensky, v takomto prostredí sme vyrástli. Asi preto pre mňa nebolo otázne, či sa mám zapísať do menšinového volebného zoznamu.
Pochopila som zákon aj situáciu, viem, že túto „možnosť“ musíme využiť, aby sa samosprávny systém slovenskej národnosti v Maďarsku zachoval a fungoval aj naďalej. To, že menšinové samosprávy sú v osadách potrebné, potvrdili uplynulé roky, výsledky v školstve, na poli kultúry, ako aj sieť celoštátnych inštitúcií, ktoré čoraz viac napomáhajú miestne organizácie.
Ako členka kultúrneho výboru už roky sledujem nárast počtu našich aktivít a v súvislosti s tým aj rastúcu potrebu financií. Veľa závisí od toho, koľko ľudí sa v jednotlivých osadách zapíše do menšinového zoznamu. Musíme si uvedomiť, že nestačí iba zákonom stanovené minimum, pretože tieto čísla - lebo po voľbách zostanú iba čísla - budú smerodajné pre naše ďalšie financovanie.
Ja osobne nebudem kandidovať v menšinových voľbách, roky pôsobím v „pozadí“, napomáham prácu menšinovej samosprávy v Malom Kereši a rada pracujem vo svojom odbore. Takto si plánujem aj budúcnosť. Preto sú pre mňa dôležité voľby menšinových samospráv.
Dala som sa zapísať do zoznamu slovenských voličov v VI. obvode Budapešti. Mohli by ste sa spýtať, prečo? Veď v VI. obvode Slováci tradične nežijú. Všetko sa to vlastne odvíja od môjho rodného mestečka, Slovenského Komlóša. Od usadlosti, kde mali Slováci rozhodujúcu úlohu počas celej jej histórie. Hrdá som na svojich pracovitých predkov, ktorí prišli z Horniakov na Turkami spustošenú Dolnú zem a zúrodnili ju svojim potom a mozoľmi. Popri ťažkej sedliackej práci im zostal čas a sila aj na to, aby spoluvytvárali svojráznu dolnozemskú slovenskú kultúru.
My, ktorí sme - podobne ako pred 260. rokmi naši predkovia - boli nútení opustiť svoje rodisko a ísť za prácou do veľkomesta, nezabúdame, odkiaľ prichádzame a aké ľudské a kultúrne hodnoty so sebou prinášame. Možno iba zriedkakedy sa nám naskytne príležitosť, aby sme sa v každodennom zhone stretávali, ale to neznamená, že Slováci v Budapešti nežijú!
Hrdo sa hlásme aj k slovenským tradíciám hlavného mesta bývalého Uhorska! Veď v 19. storočí a začiatkom 20. storočia nikde nežilo pokope toľko Slovákov, ako v rozrastajúcom sa hlavnom meste. Zanechali po sebe trvalé stopy v podobe honosných palácov, verejných budov, ale aj kostolov a vydávali tu slovenské noviny, časopisy a knihy.
Prihlásila som sa do zoznamu slovenských voličov. Aby boli založené slovenské samosprávy všade, kde sme prítomní. Aby sme využívali svoje menšinové práva, ktoré naši predkovia nemali, aj za nich. Veď to, že sme iba ťažko porovnateľní s často spomínanou maďarskou minoritou v našej materskej krajine, neznamená, že neexistujeme! Že nemáme svoje špecifické záujmy, ktoré musíme presadzovať, neustále zviditeľňovať, a pripomínať domácej verejnosti a svetu, že sme tu. Ešte sme tu, a chceme pretrvať.
Keď si túto otázku kedysi začiatkom 17. storočia kládol veľký alžbetínsky dramatik William Shakespeare prostredníctvom svojho hrdinu Hamleta, nemohol tušiť, že táto jednoduchá veta sa stane takpovediac sloganom, pomôckou pri vytváraní a sústreďovaní myšlienok a predstáv. Nemohol takisto tušiť, že po nej niekto siahne začiatkom 21. storočia v štáte, zvanom Maďarsko, niekto, pre koho je táto krajina druhým domovom, o to milším, že v nej stretol a dodnes stretáva svojich krajanov, ba aj rodákov. Ale vrátiac sa k otázke: ak si ju kladieme v súvislosti s našimi voľbami, s našimi samosprávami, Hamletovi by sme našepkali, aby odpovedal pozitívne. Pokračujem namiesto neho: byť (aj) Slovákom, byť - v rámci svojich možností - členom veľkého národnostného kolektívu, ktorý si zvolí svoj malý, o to dôležitejší kolektív. Každý, samozrejme, sám rozhoduje o tom, kam patrí, a rozhoduje najmä podľa tlkotu svojho srdca.... Táto „dvojdomovosť“ nie je vždy jednoduchá, rozhodne však človeka obohacuje - o minulosť, prítomnosť a aj o budúcnosť... Ja sama som si ponechala slovenské a nezvolila maďarské štátne občianstvo, pretože som to nepovažovala za potrebné a iste v tom zohralo úlohu to spomínané srdce... Z môjho občiansko-štátneho postavenia vyplýva, že v Maďarsku nemôžem voliť. Môžu to však za mňa urobiť moje veľké deti, ktoré odmalička vyrastali v dvojjazyčnom prostredí, pre ktoré bolo samozrejmé, že ich mama je Slovenka a otec Maďar a ktoré sa prostredníctvom mojej práce dozvedeli, presnejšie, v tomto zmýšľaní vyrastali, že aj v Maďarsku žijú Slováci. Pôjdu teda voliť aj v mojom mene - a v záujme nás všetkých. Samosprávy a ich činnosť o. i. obohatili aktivity občianskych združení a dodnes sa vhodne dopĺňajú. Vďaka samosprávnemu systému vznikla aj „moja“ inštitúcia, Slovenské divadlo Vertigo, ktorá je v častom styku s jeho jednotlivými článkami. Niekto by mohol povedať, že Slováci v Maďarsku pretrvajú aj bez oficiálnych „oporných“, združujúcich bodov. Ja sama však vidím, že tam, kde existuje nejaká združujúca sila - a hovorme teraz o menšinových samosprávach (a výnimočne nehovorme o financiách!) - tam je aj slovenský život - či už je to široko poňatá oblasť školstva a kultúry - pestrejší a intenzívnejší.
Hamlet v pokračovaní otázky Byť, či nebyť rozmýšľa o tom, čo šľachtí ducha... Čo šľachtí naše duše? Každý dobre mienený skutok, ústretovosť, pozitívne zmýšľanie, snaha o kompromisy, snaha o spoločnú cestu...
Primátor mesta Sarvaš Michal Babák tiež odpovedal na našu výzvu týkajúcu sa volieb do menšinových samospráv. Ako píše vo svojom liste, považuje za dôležitú existenciu slovenskej samosprávy v meste.
„V Sarvaši sa od roku 1722, keď sa na jeho území usadili slovenské rodiny, zachováva pamiatka slovenských predkov, ich tradície a jazyk. Tomu slúži aj slovenská základná škola, ktorá pôsobí v meste. Miestna slovenská samospráva usporadúva množstvo podujatí, ktorých sa zúčastňujú starší i mladší občania mesta. Oživenie slovenskosti zohráva dôležitú úlohu v živote mesta. Tento cieľ sledujú slovenské divadelné predstavenia, priateľské styky s mestami na Slovensku, výstavy, gastronomické festivaly, folklórne stretnutia... Slovenská samospráva udržiava styky so slovenskými mestami a osadami v župe a so slovenskými občianskymi organizáciami - o týchto podujatiach informuje pravidelne miestna káblová televízia. Mesačne raz vydáva prílohu miestnych novín s názvom Novinkár nad Kerešom a usporadúva také podujatia, ktoré posilňujú identitu tunajších Slovákov a povzbudzujú ich sympatizantov. Precítiac závažnosť týchto faktov, aj ja osobne sa chcem dať zaregistrovať do zoznamu voličov, aby som sa mohol zúčastniť menšinových volieb.“
Predsedníčke Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) Zuzane Vargovej v spojitosti s národnosťou napadnú tieto pojmy: spoločný jazyk, naši predkovia, komunita, úspech, ľudový tanec, škôlka, spoločné hodnoty, tancuj, tancuj..., divadlo, slovenská kultúra, stretnutie, základná škola, folklór, gymnázium, spoločné hodnoty, mladosť, fujara, slovenská literatúra v Maďarsku, univerzita, vedomosti a kultúrne pamiatky.
- Slovenská národnosť ma obohatila o vzácne vedomosti, zaujímavé zážitky, morálne hodnoty, dobrých priateľov, na ktorých sa vždy môžem spoľahnúť a vedela by som ešte dlho pokračovať. Určite sa zapíšem do menšinového volebného zoznamu a budem nielen voliť, ale aj kandidovať v menšinových voľbách. Chcem prispieť k tomu, aby slovenská národnosť v Maďarsku naďalej aktívne existovala, - napísala v liste pre našu redakciu predsedníčka OSMM.
Na našu výzvu odpovedal aj starosta obce Kirť. Ján Pasterovič vyzýva Slovákov v Maďarsku, ale najmä v ich obci, aby sa prihlásili do volebného zoznamu.
„Ako starosta obecnej slovenskej samosprávy aj osobne považujem za veľmi dôležité, aby národnosti žijúce v Maďarsku - zvlášť Slováci - sa v čo najväčšom počte prihlásili k svojej národnosti a požiadali o zápis do zoznamu menšinových voličov. Formou samospráv možno najúčinnejšie zastupovať záujmy a práva menšín. Národnostné bytie, a tým aj národnostná kultúra, sa ľahko stratí aj v takých spoločenstvách, ktoré sú tolerantné voči menšinám, ak osoby, ktorých sa to týka, sa nehlásia k svojej národnosti. Práve preto bolo pre mňa potešiteľné, keď sa naša obecná samospráva v roku 2002 vyhlásila za slovenskú a takto miestna Slovač dostala najvyššie zastúpenie. Naša samospráva v tomto volebnom cykle sa snažila o zachovanie hodnôt miestnej slovenskej komunity, pracovala v záujme pretrvania národnostného povedomia aj v kruhu mladej generácie. Práve preto v našich inštitúciách - v škole a škôlke - kladieme dôraz na národnostnú jazykovú výchovu a aj počas organizovania podujatí pre deti a mládež sústreďujeme pozornosť na spoznávanie a zachovávanie národnostných koreňov a tradícií. Je potešiteľné, že v našej obci už pomaly tristo rokov pokojne spolunažívajú Slováci a Maďari a verím, že aj po jesenných komunálnych voľbách tu vznikne slovenská menšinová samospráva, ktorá svorne s obecnou samosprávou uskutoční kroky v záujme rozvoja obce a zachovania tradícií. Práve preto žiadam Slovákov v Maďarsku a zvlášť Slovákov v Kirti, aby dali najavo svoju národnosť a takto podporili našu vec, aby sa ich predstavitelia naďalej mohli podieľať na rozhodovaní o osude osád.“
Slovenský Komlóš ● Rátajú so Slovákmi
Primátorka Slovenského Komlóša Irena Divičanová Szencziová vo svojej odpovedi o. i. píše:
„Slovenský Komlóš je mesto, kde spolunažívajú dve národnosti. Založenie slovenskej samosprávy bolo u nás dôležitou udalosťou. Uvedomujeme si, že prirodzenej asimilácii sa nemožno vyhnúť, ale ak existuje samospráva, ktorá usmerňuje, vykonáva úlohy, kultúra a jazyk sa stanú nevymazateľnou hodnotu, ktorá zosilňuje identitu pôvodu a spolupatričnosť. Je veľká škoda, že pri poslednom sčítaní ľudu sa viacerí, najmä z dôvodov siahajúcich do histórie, neprihlásili ku svojim slovenským koreňom, to však neznamená, že nie sú Slovákmi. Ďalšiu existenciu slovenskej samosprávy v meste považujem za dôležitú nielen ako primátorka, ale aj ako občianka mesta. Správne usmerňovať, zastupovať svojské národnostné záujmy, prezentovať národnosť v spoločnosti, udržiavať inštitúcie, hospodáriť s majetkom možno iba na úrovni samosprávy.
V tomto roku sa stretnú Slováci v Maďarsku v prvú júlovú sobotu v Slovenskom Komlóši, aby spoločne oslávili svoj sviatok. Mestská samospráva chce tento deň poctiť aj odhalením pamätníka na počesť 80 rodín, ktoré založili osadu. Povzbudzujem každého príslušníka národnosti, aby požiadal o zápis do volebného zoznamu a aby využil príležitosť, že si môže zvoliť tých, ktorí vedia najlepšie zastupovať jeho záujmy. Ja som už dostala potvrdenie miestneho notára o tom, že ma zapísali do zoznamu národnostných voličov. Do menšinovej samosprávy nekandidujem. Dúfam, že osoby, s ktorými rátam, budú kandidovať a budú zvolené!“
Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Slovenskom Komlóši Zuzana Lauková píše: „Narodila som sa v slovenskej rodine, moji starí rodičia nevedeli správne po maďarsky. V rodine sa dodnes rozprávame po slovensky. Som hrdá na to, že patrím k tejto národnosti a preto pokladám za česť, že som sa mohla medzi prvými dať zapísať do menšinového volebného zoznamu.
Chodila som do slovenských škôl, slovenčinu som absolvovala aj na vysokej škole. Už ako dieťa som cítila, aké je dôležité, aby si človek zachoval svoj materinský jazyk, kultúru, národné povedomie. Práve preto som sa s radosťou zapojila do práce na národnostnom poli.
Prvá slovenská samospráva v Slovenskom Komlóši sa založila v roku 1994. Ja som bola jej členkou už od začiatku. Činnosť našej samosprávy je veľmi pestrá a užitočná, rada ju vykonávam, preto by som aj naďalej chcela kandidovať v menšinových voľbách. Existenciu menšinových samospráv pokladám za veľmi dôležitú, veď týmto pádom máme možnosť rozhodovať alebo aspoň ovplyvňovať veci, ktoré sa týkajú Slovákov. Naša slovenská samospráva mala vždy pozitívny vplyv na svoju komunitu preto, lebo mala priamy kontakt s mestským zastupiteľstvom, úspešne zastupovala záujmy svojich voličov a tým strážila slovenskú identitu.
V tomto predvolebnom období aj ja využívam túto možnosť, aby som svojimi slovami a činmi podporila Slovákov žijúcich v Maďarsku. Buďme pyšní na to, že sme Slováci, prihlásme sa, voľme, rozhodujme! Veď aj naďalej chceme pretrvať, chceme zachovať a rozvíjať našu národnosť, školstvo a kultúru.“
Naša čitateľka Mária Šutinská hovorí, že sa chce dať zapísať do menšinového volebného zoznamu a bude aj kandidovať v menšinových voľbách. Je toho názoru, že samosprávy potrebujeme.
- Som presvedčená, že všade, kde boli dobre, ale i slabšie fungujúce samosprávy, len pozitívne vplývali na miestnu komunitu. V každom prípade je úlohou každého národnostného občana, aby si zachoval svoju identitu. Jedna z najdôležitejších foriem ako to dosiahnuť je, aby si mohol oficiálne vybojovať, hoci by bolo lepšie, keby iba využiť, možnosti dané národnostným zákonom.
Lenže my, Slováci v Maďarsku, nie sme dosť bojovní. Nie všade si rovnako uvedomujeme, nie všade rovnako cítime aspoň základnú zodpovednosť voči svojim slovenským predkom: nakoľko je dôležité, aby sme si zachovali svoju reč, svoju slovenskú identitu, aby sme sa stali hodní svojich uvedomelých, pracovitých predkov - Slovákov, ktorí sa sem nasťahovali a zachovali si svoju identitu aj v oveľa ťažších rokoch, ako sú terajšie.
To všetko sa vzťahuje nielen na miestne samosprávy, na CSS, na našich občanov, ale aj na slovenské masmédia. Aké masmédiá vôbec máme (a prečo len také)? Bojovali sme? Raz sme usporiadali manifestáciu pred Parlamentom - koľkí sme tam boli? Prečo len toľkí? A kde sú školy? Prečo sú také, aké sú? Vypracoval niekto plán, aké by mali byť? Čo všetko by bolo k tomu potrebné? Lebo s takým plánom by sme potom mali ísť (teda naše samosprávy) k patričným štátnym orgánom a v rámci národnostného zákona bojovať za to, aby sa mohol realizovať. Je možné, že takýto plán neexistuje? Ak ho však máme, potom ho treba zverejniť, aby bol každému prístupný. Toto by sa mohlo vzťahovať na mnohé stránky nášho národnostného života. Samosprávy sú teda všade potrebné, podľa mňa však chýba povzbudzovacia činnosť...
Békešská Čaba ● Aktivizujú Slovákov
V znamení doterajších úspechov, ako aj budúcich možností Slovákov v Békešskej Čabe, vydali čabianski slovenskí aktivisti propagačný materiál. Týmto spôsobom chcú povzbudiť občanov, akokoľvek sa viažucich k slovenskej menšine, aby sa v čo najväčšom počte zapísali do menšinových volebných zoznamov a aby v októbrových voľbách odovzdali hlasy slovenským kandidátom.
Miestne slovenské organizácie, inštitúcie a súkromné osoby na čele s Čabianskou organizáciou Slovákov vyzývajú v spomenutom dokumente spoluobčanov, aby pokračovali v diele svojich predkov, zakladateľov mesta, a prispeli k ďalšiemu zveľaďovaniu svojich tradícií a kultúry, upevňovaniu identity.
V tlačive sú stručne uvedené udalosti a podujatia, ktoré prispeli k rastu a obohacovaniu celého mesta, ako napr. otvorenie Generálneho konzulátu Slovenskej republiky v Békešskej Čabe, významné zahraničné návštevy, úspešne pôsobiaci Dom slovenskej kultúry, mnohostranné styky so susednými štátmi, vzmáhajúci sa turizmus, možnosti poznávania tradičnej kultúry v Slovenskom oblastnom dome, ako aj úspešne pôsobiace ustanovizne, v ktorých sa vyučuje slovenský materinský jazyk. Do tejto mozaiky patrí aj svojrázna gastronomická kultúra, oživovaná na tradičných festivaloch.
Ako primátor Békešskej Čaby už šestnásť rokov sledujem činnosť tunajších štyroch menšín. Najpočetnejší sú Slováci a najdlhšiu históriu ma ich menšinová samospráva. Mesto vďačí za veľa práve predkom svojich slovenských obyvateľov. Úloha slovenskej pospolitosti sa prejavila v obnove mesta, a hoci aj v gastronómii. Kto navštívil Békešskú Čabu, iste pozná aj najväčší evanjelický chrám v strednej Európe, radnicu, Slovenský oblastný dom, Dom slovenskej kultúry.
Tohoročných menšinových volieb sa môžu zúčastniť iba tí občania, ktorí vopred potvrdili svoju menšinovú príslušnosť. V Békešskej Čabe je veľmi dôležité, aby tak postupovali nielen tí, ktorí hovoria po slovensky, ale aj tí, ktorí pociťujú svoju príslušnosť k Slovači. Môžu to urobiť aj z úcty k svojim predkom, keďže len tak budú mať opäť možnosť, aby spoluvytvárali osud vlastnej slovenskej menšiny.
Prihlásiť sa na zoznam voličov slovenskej samosprávy pokladám za svoju povinnosť. Som človek, ktorý disciplinovane využíva (aj) svoje menšinové práva. Ale najmä som si vedomá, že v dnešných spoločenských podmienkach treba čo najlepšie využívať zákonom dané možnosti a že samosprávny systém je jediný, ktorému štát (zatiaľ) garantuje finančné prostriedky, potrebné k záchrane slovenskej kultúry v Maďarsku.
Založenie slovenských samospráv môže napomôcť aj proces otvoreného hlásenia sa k národnosti, veď človek musí svojim podpisom prehlásiť spolupatričnosť s menšinovou spoločnosťou. Spôsob, ktorým toto prehlásenie môžeme vykonať, nie je najjednoduchší. Len veriť smiem, istotu budeme mať až o mesiac, že podpísanie a vrátenie tohto hárku obecným úradom neodradí masy našich občanov od svojej národnostnej príslušnosti. Je to tá „ťarcha páperia“...?
Pokladám za samozrejmosť dať sa zapísať do menšinového volebného zoznamu, považujem to za svoju morálnu povinnosť. Som slovenského pôvodu a z lásky k svojim predkom chcem urobiť všetko, čo je v mojich silách, v záujme toho, aby sa zachovalo ich, naše slovenské dedičstvo. Som aj osobne zainteresovaná, pracujem na slovenskom poli, moje zamestnanie je priamo závislé od národnostného bytia. Presviedčať ľudí o potrebe evidovania sa do zoznamu menšinových voličov je preto - podľa môjho názoru - aj mojou pracovnou povinnosťou.
Registrácia je veľká a nová výzva pre našu národnosť, ako výskumníčku ma zaujíma volebné správanie sa Slovákov, ich aktivistov, vedúcich predstaviteľov. Dúfam, že slovenská menšina v Maďarsku dokáže, ako to urobila pri sčítaní ľudu, že je schopná a ochotná riadiť a organizovať svoj život
Naše výskumy dokázali, že slovenské menšinové samosprávy zohrávajú v živote skúmaných lokalít, resp. v živote Slovákov v Maďarsku veľmi dôležitú, nenahraditeľnú úlohu. Nové možnosti v používaní slovenčiny, v pestovaní slovenskej kultúry úzko súvisia so slovenskými samosprávami a ďalšími novými inštitúciami. Môžeme konštatovať, že uplynulé roky dokázali, že prevažná väčšina slovenských menšinových samospráv je životaschopná, dokáže priaznivo ovplyvniť osud našej národnosti. V slovenských lokalitách, v ktorých nie je záujem ich založiť a v ktorých nefungujú ani občianske organizácie, spolky či kluby, proces jazykovej a kultúrnej asimilácie je v oveľa pokročilejšom štádiu. Verím, že v našej vlasti budeme mať málo takých osád.