Salón SI ● O stredoeurópskych národných symboloch
Témou večera Salónu Slovenského inštitútu v Budapešti, usporiadaného v spolupráci so Slovenskou samosprávou VIII. obvodu v rámci cyklu Stretnutia s históriou, boli Stredoeurópske národné symboly.
Hosťami podujatia boli tentokrát docent Univerzity Loránda Eötvösa Csaba Gy. Kiss a historik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Dušan Škvarna.
Po pozdravných slovách hostiteľov podujatia riaditeľa SI Milana Resutíka a predsedu Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Kazimíra Kápolnaiho sa slova ujal hosť z Bratislavy, ktorý zdôraznil, že za najdôležitejšie faktory a prvky vytvárania identity pokladá symboly. Sú univerzálne, kde je kultúra, tam sú aj symboly. Historik dospel k názoru, že v symboloch stredoeurópskych národov možno badať niekoľko spoločných čŕt. Národné symboly vznikali od konca 18. storočia a veľmi silne sa ovplyvňovali, či už pozitívne, alebo negatívne. Samozrejme, symboly nie sú statické, sú dynamické a neustále sa menia, niektoré už dávno zanikli a niektoré vznikajú v súčasnosti - uviedol D. Škvarna a následne vymenoval špecifické znaky slovenských symbolov. Prvým špecifikom je komplikovaný vzťah k historickej štátnosti, k Uhorsku. Koncom 18. storočia sa slovenskí vzdelanci snažili harmonizovať tradičné uhorské symboly s novými slovenskými. Dobrým príkladom toho je, že pokladali za symbol sv. Cyrila z Veľkej Moravy a zároveň sv. Štefana z uhorských dejín. V 19. storočí vzťah k Uhorsku na poli symbolov je už rezervovanejší, tradičné uhorské symboly si vyvlastnila maďarská kultúra. Slováci v tejto dobe si budujú vlastný slovenský historický príbeh, dominantnú rolu zohrávajú dejiny Veľkej Moravy. Do tohto obdobia vpadá zrod dnešného slovenského štátneho znaku a genéza dnešnej slovenskej vlajky.
Druhou skupinou sú národné symboly, spojené s prírodou. Dominantnú úlohu tu má horská krajina, konkrétne Tatry, ako odlišnosť od roviny Maďarov. Tretím špecifikom je silná prítomnosť plebejských motívov, prevzatých hlavne z pastierskej kultúry, ako aj zo života drotárov a pri tejto skupine symbolov sa treba zmieniť aj o fenoméne zbojníkov a osobe Jánošíka. Rozšírenosť gastronomických symbolov sa dá vysvetliť o. i. rozšírením turizmu. Objavil sa nárok pochutnať si na niečom typickom, takto sa stali bryndzové halušky typickým slovenským symbolom. Prednášajúci sa zmienil aj o slabom zastúpení niektorých javov v slovenských symboloch, ako napr. symbol bojovníka, vojny, učencov, svätcov, aristokratického prostredia ako aj o absencii symbolov Slovákov z Dolnej zeme. - Čo si počať so symbolmi dnes, keď sa integrujeme a globalizujeme? Myslím si, že majú význam, ak máme vôľu zachovať si identitu, aj symboly majú svoju funkciu. Dôležité je však, aby sme ich nenapĺňali dvoma vecami: nemali by symbolizovať netoleranciu voči iným a nemali by sme ich brať strašne vážne... - zdôraznil Dušan Škvarna.
V ďalšej časti večera docent Csaba Gy. Kiss hovoril o typických znakoch a symboloch Slovákov v ponímaní Maďarov (drotári, pltníci, slovenský širák, bryndza...) Následne sa medzi odborníkmi vytvorila plodná diskusia, do ktorej sa zapojili aj návštevníci Salónu, o. i. o heraldike, o genéze slovenskej vlajky, ako aj o etymológii výrazu „tót“.
Záverom podujatia K. Kápolnai informoval prítomných o harmonograme volieb do menšinových samospráv a vyzval všetkých k aktívnej účasti v záujme zachovania kontinuity začatej práce.