Kto je vinný za opätovné prepuknutie nepokojov 15. marca večer v centre Budapešti? Táto otázka zamestnáva v Maďarsku (nielen) politikov. Všetko nasvedčuje tomu, že fatálna rozdelenosť na politickej scéne sa nielen nezmiernila...
Osem ľudí, z toho sedem policajtov, utrpelo zranenia a 56 výtržníkov zatkli. Polícia je spokojná a všetci sú tentoraz spokojní s políciou, hoci sa objavujú úvahy, prečo zadržali známeho radikála práve vo štvrtok večer. Veď jeho druhovia sa zhromaždili v prvom pohnutí práve preto, aby ho „vyslobodili“. György Budaházy, hrdina blokády Alžbetinho mostu na protest proti volebným výsledkom roku 2002 a hľadaný najmä pre výzvy na „ozbrojený odpor“, bol však odhalený úplne náhodou. Aj keď sa v meste objavil zamaskovaný, v parochni, tvrdí polícia, dodávajúc, že radikálne skupiny by si určite boli našli inú zámienku. Pozoruhodný je nasledujúci poznatok: extrémisti boli dobre organizovaní, schopní spolu komunikovať, ich skupiny sa objavovali vždy inde s evidentnou snahou rozptýliť a rozdrobiť policajné sily, čiže sa na svoje akcie pripravovali. Prichystaná však bola aj polícia, čo si hodno tiež povšimnúť. Povráva sa, že niektoré jednotky sa „schovávali“ cez deň v rôznych štátnych budovách, aby sa potom večer mohli rýchle objaviť presne tam, kde bolo treba. Dobre sa ujali úlohy „mačky“ a radikálne „myši“ darmo kľučkovali, zapaľujúc barikády a ničiac autá, nakoniec boli zahnané do kúta. O polnoci si už všetci mohli ísť ľahnúť pokojne do postele. Keď sa v piatok ráno zobudili politici, okamžite začali hľadať odpoveď na známu otázku „cui prodest?“ Koho záujmom mohli slúžiť večerné nepokoje a prečo vlastne vypukli? Predstavitelia vládnej socialistickej strany rovnako, ako aj koaličných liberálov našli hlavného vinníka: je ním opozičná strana Fidesz, a najmä jej predseda Viktor Orbán, ktorý svojím „ohnivým“ prejavom na masovom mítingu a celkovou politikou vyhecoval ľudí, vytvoril takú atmosféru, v ktorej sa radikáli mohli cítiť povzbudení. Veď rečniť o „demokratickej možnosti odohnať vládu“, otvára dvere pred neústavným riešením. Fidesz však nezostal nič dlžný. „V histórii maďarskej občianskej demokracie bol náš míting najväčším pokojným zhromaždením. Oslavovali sme v otvorenom priestore. V dobrej nálade. Zatiaľ čo vláda bola uzatvorená medzi kordóny, vystrašená, zbabelá. Jedno je isté, čo sa stalo po našom mítingu, slúžilo záujmom vládnej moci, a nie Fideszu“, povedal predseda jeho parlamentného klubu Tibor Navracsics. Všetko teda nasvedčuje tomu, že fatálna rozdelenosť na politickej scéne sa nielen nezmiernila, ale sa ešte viac prehĺbila. „Zátarasy“ medzi dvoma tábormi stoja pevnejšie, než kedykoľvek predtým. Bude ľahšie rozobrať iné kordóny - tie, ktoré sú okolo budovy parlamentu od minulého októbra. Kovové zábrany sľubuje polícia odstrániť v pondelok, ak sa dovtedy nestane „niečo“. Organizácie, ktoré okupovali Kossuthovo námestie vlani na jeseň, už sa aj ohlásili, že obnovia svoje demonštrácie...
Očakávané nepokoje vo štvrtok večer v Budapešti nakoniec vypukli. Ukázali iba to, že protivládni radikáli sa vyčerpávajú. Výstavná Andrássyho trieda v maďarskej metropole pripomínala rovnaké scény z nepokojov z minulého roka. Reálne však malo dianie v meste k jesenným výbuchom pouličného násilia veľmi ďaleko. Polícia zasahujúca proti extrémistom postupovala oveľa profesionálnejšie než na jeseň, mala lepší výstroj a nenechala sa vyprovokovať. Proti demonštrantom nenasadila kone a nepoužila gumové strely. Jeden policajt utrpel ťažké, šesť ďalších ľahšie zranenie. Napriek správam polície i tajných služieb a tvrdeniam samotných extrémistov sa nezdalo, že by sa ich skupinky na novú vlnu nepokojov poriadne pripravili. V uliciach ich bolo menej než na jeseň a ich odhodlanie sa vyčerpalo v zapaľovaní odpadkových košov a lavičiek. Výnimkou bola jediná organizovaná skupina ostreľujúca policajtov z prakov maticami a železnými guľkami z ložísk. Odhodlanie radikálov zlomila aj práca polície v posledných dňoch. U viacerých urobili domové prehliadky, pri ktorých vraj našli zbrane a v jednom budapeštianskom dome dokonca odhalili „fabriku na molotovove kokteily“. Známym radikálom dávali permanentne najavo, že monitorujú ich pohyb. Skupinky extrémistov putujúcich celý deň po meste a narúšajúcich oficiálne oslavy revolúcie z roku 1848 vyprovokovala k útoku až správa o zatknutí dvoch jej lídrov. Išlo hlavne o Györgya Budaházyho, šéfa organizácie Svedomie 88. Známym sa stal už v lete 2002, keď po víťazstve socialistov so stovkami prívržencov obsadil jeden z mostov v Budapešti. Požadovali nové voľby. V neonacistických kruhoch sa číslo 88 používa ako šifra namiesto slov Heil Hitler. H je ôsme písmeno anglickej abecedy. Polícia Budaházyho stíha ako jedného z vodcov útoku na verejnoprávnu televíziu v septembri 2006 a pre protištátnu činnosť. Od jesene sa skrýval, občas poskytol rozhovor médiám a jeho výzvy na boj proti vláde pravidelne púšťali z nahrávky na mítingoch extrémistov. Vo štvrtok ho vraj polícia zatkla, keď sa pohyboval maskovaný po meste. V Maďarsku sa špekuluje, že mohla polícia Budaházyho zatknúť už skôr, neurobila to však zámerne. Nechcela z neho urobiť mučeníka a obávala sa aj násilnej reakcie radikálov. Terajšie zatknutie tak možno súvisí s tým, že ani podľa polície už radikáli nepredstavujú silu, ktorej by sa bolo treba obávať.